A možno, človek by mal ašpirovať a pracovať na tom, aby sa jeho vlastná aura stala jeho odevom, uspokojujúc všetky jeho potreby jak esteticko-etického charakteru, tak aj potreby v ochrane pred nepriaznivým účinkom okolitého prostredia?

[262] V danom prípade akademik buď klame, alebo nie je v obraze veci. V skutočnosti ním nazvaná vec nie je «pseudopotrebou»; a «nutkanie na cigaretu» nespôsobuje zvyk (v zmyslestereotypu správania).

Pre fajčiarov, pijanov, narkomanov a ďalších mravno-psychicky spustených jedincov sú potreby v narkotikách, ktoré nad nimi vládnu — reálnymi potrebami; pričom tieto potreby sú pre nich dôležitejšie, než napríklad potreba jedla, odevu, obydlia, vytvárania sociálnych vzťahov, a nakoniec aj než potreba ich vlastného zdravia.

Ak by problém narkománie a alkoholizmu spočíval len v obyčajnom zvyku (stereotype správania), už dávno by bol vyriešený: odmietnutie takého škodlivého zvyku by bolo natoľko jednoduché, ako rozhodnutie nenosiť viac náramkové hodinky ciferníkom na hornej strane predlaktia (tak ako ich dnes nosí väčšina, a ako si na to zvykla), ale ciferníkom na dolnej strane predlaktia (tak ako ich dnes nosí menšina).

Na rozdiel od zvykov (bežných stereotypov) je potreba narkotík reálnou potrebou ich obetí. V jej osnove leží prestavba biochémie a fyziológie organizmu človeka ako takého, pod vplyvom samotných narkotík vo výsledku ich viac-menej systematického používania. Zvyk ako stereotyp správania len vytvára základ (predpoklad) pre vznik takejto fyziologickej potreby; a v prípade vyslobodenia človeka z fyzickej závislosti, takýto nevykynožený zvyk, aktivovaný sociálnym prostredím, vytvára fyzickú závislosť znova a znova. Ale aj formovanie zvyku ako stereotypu správania je možné len za podmienky, že osobnosť je nositeľom určitých (ne)mravne podmienených predpokladov k formovaniu tohto zvyku.

[263] Dokonca aj tento vymyslený dialóg ukazuje, že «hodnotová orientácia» v ruskom jazyku nie je tým slovným zvratom, ktorým by sa mala nazývať mravnosť človeka.

[264] To, že uspokojenie ľubovoľných osobných potrieb pri neľudských typoch režimu psychiky prináša rovnako pôžitok, to akademik nepovažoval za potrebné oznámiť. Jednako, orientácia na pôžitok je tým spoločným znakom, ktorý mravno-psychologicky združuje milovníkov hmotných a živočíšno-fyziologických potrieb i milovníkov vycibrenej duchovnosti, často démonickej.

[265] Isteže, A.V.Lunačarsky má pravdu: normálny človek nežije preto, aby sa obliekal, jedol a spal. Ale množstvo ľudí žije práve preto, aby sa predviedlo v najmódnejších nohaviciach, zjedlo majstrovsky pripravený kúsok mäsa na obed, a pred spánkom si ešte «dalo» ďalší živý «kúsok mäsa» v posteli.

Okrem toho, v danom prípade je odkaz na A.V.Lunačarskeho ako na «verejného činiteľa a publicistu začiatku 20.storočia» v postsovietskom Rusku príkladom prefíkanosti autorov učebnice, pokúšajúcich sa zaprieť sovietske obdobie v dejinách Ruskej mnohonárodnostnej regionálnej civilizácie.

«LUNAČARSKY Anatolij Vasiljevič (1875 — 1933), ruský politický činiteľ, spisovateľ, akademik AV ZSSR (1930). Účastník októbrovej revolúcie (Petrohrad). Od r.1917 bol národným komisárom pre osvetu. Od r.1929 predsedom Vedeckého výboru pri ÚVV ZSSR (Ústredný výkonný výbor). V r.1933 veľvyslanec v Španielsku. Autor diel o histórii sociálneho myslenia, o kultúrnych problémoch, literárno-kritických prác. Divadelné hry» (“Veľký encyklopedický slovník”, elektronická verzia na kompaktnom disku, r.2000).

[266] V terminológii učebnice — bytosť «biosociálna», a nie «biologická i sociálna», na čom trval akademik v §1 kapitoly I.

[267] Tu je treba spresnenie: tieto potreby sú biologické, a nie «prvoradé», ako ich nazval akademik. «Prvoradými» môžu byť nazvané len v kontexte retrospektívnej historickej analýzy a to preto, lebo kým spoločnosť nedosiahla určitú minimálnu nevyhnutnú úroveň v ich uspokojovaní a všetky svoje pracovné zdroje mrhá na ich uspokojovanie, tak v takejto spoločnosti nie sú možné (alebo len minimálne) mnohé iné druhy činnosti: veda, umenie, osobný rozvoj; takmer ani na oddych nie je čas.

[268] Pod termínom «kultúra» rozumieme, v prvom rade, všetku tú informáciu (vedomosti a teoreticky neformalizované zručnosti), ktorá sa v spoločnosti nachádza, no neprenáša sa z pokolenia na pokolenie vo forme hotovej na použitie na základe práce genetického aparátu; kultúra sa prenáša z pokolenia na pokolenie na základe vzájomných vzťahov ľudí v spoločnosti i na osnove «artefaktov» — pamätníkov kultúry, informačných nosičov, čo v súhrne vytvára kultúrne prostredie spoločnosti vcelku.

[269] Bolo by vhodné aby to urobilo Ministerstvo ekonomiky, Štatistický Úrad, Ruská Akadémia Vied, pretože je to dôležité jak pre odhalenie sociálnych problémov, tak aj pre ich vyriešenie v prítomnosti a odstránenie v budúcnosti.

[270] Iste budete súhlasiť, že toto je pre život užitočnejšie, ako prázdne reči na tému «Kto v 21.storočí potrebuje kamennú sekeru?». Navyše: Ak nebudeme vidieť svoje mnohovariantné perspektívy a riadiť svoju budúcnosť, tak sa kamenná sekera môže stať nielen v 21., ale aj v 22.storočí predmetom masového dopytu.

[271] Bielkoviny, tuky a sacharidy potrebujú na svoje strávenie žalúdočné šťavy rôzneho zloženia. No keď sa nachádzajú v neprirodzenej kombinácii napríklad v nejakej torte, tak organizmus «nevie» ako to všetko stráviť a zužitkovať. Vo výsledku tak KÚ (koeficient účinnosti) organizmu pri stravovaní sa «kulinárskymi skvostami» klesá, potreba jesť kvôli podpore energetickej rovnováhy a rovnováhy látkovej výmeny mnohonásobne rastie, a organizmus sa znečisťuje odpadmi nesprávnej fyziológie trávenia, čo je sprevádzané celkovým znížením indikátorov zdravia a časom vedie ku vzniku chronických poškodení zdravia: cukrovky, nadváhy, aterosklerózy atď., zvýšenej náchylnosti na infekčné ochorenia, pretože organizmus je životným prostredím pre mikroorganizmy, a to čo nezužitkovali bunky organizmu je stravou pre nich. Preto po skončení dospievania, keď genetický program budovania štruktúr organizmu končí svoju prácu, treba prejsť na režim minimálne nutného stravovania: to neznamená že sa treba mučiť hladom a odriekaním, no treba sa postarať o to, aby sme maximum pre život potrebnej práceschopnosti dosahovali pri minime spotrebovaného jedla; prirodzene, že stravovanie musí byť zdravé, a jedlo chutné.

[272] T.j. v získavaní pozitívnych emócií prestávajú byť závislí na vonkajších stimuloch. Nemusia si viac „robiť radosť“ rôznymi hmotnými kupovanými vecami a službami, parazitovaním na psychike iných. Zdroj pozitívnych emócií sa odkrýva v nich samých, a bezodný. – pozn. prekl.

[273] Organizmus svine, pri všetkých jej vonkajších odlišnostiach od človeka, sa po anatomickej stránke ukázal byť najlepším polygónom pre experimenty v oblasti rozpracovania metód realizácie chirurgických operácií na človeku, než organizmy antropoidných opíc.

[274] O tom sme už hovorili skôr. Možné typy režimu psychiky pre jedincov druhu «Človek rozumný» sú zvierací, zombi, démonický, spustený, Ľudský.