No na svojej oficiálnej stránke prezidenta Kazachstanu (http://www.akorda.kz/ru/the_head_of_the_state/president) sa hanbil uviesť svoju pracovnú minulosť, hoci uviedol všetky svoje vyslovene sfalšované «vedecké» «elitárno»-statusové regálie (doktor ekonomických vied, akademik akadémií rôznych krajín, «čestný profesor» atď.). Celkovo, vytvára tak dojem typického chána.

[318] T.j. byrokratov. – pozn. prekl.

[319] J.V.Stalin. Diela. Zv. 8 Str. 31 — 60. — M.:1948. Alebo viď: http://grachev62.narod.ru/stalin/t8/t8_03.htm.

[320] J.V.Stalin. Diela. Zv. 13. Str. 382 — 379. —M.: 1952. Alebo viď publikáciu v novinách «Pravda» z 28. januára 1934. Jedna z internetových publikácií: http://www.hrono.ru/libris/stalin/13-27.html.

[321] Leninova definícia spoločenskej triedy: «Veľké skupiny ľudí, odlišujúce sa svojim miestom v historicky sformovanom systéme spoločenskej výroby, svojim vzťahom (prevažne zafixovaným a sformalizovaným v zákonoch) k výrobným prostriedkom, svojou úlohou v spoločenskej organizácii práce, a následne, spôsobom získavania a veľkosťou toho podielu spoločenského bohatstva, ktorým disponujú. Triedy, to sú také skupiny ľudí, z ktorých jedna si môže prisvojiť prácu inej vďaka rozdielnosti miest v určitom systéme spoločenského hospodárstva» (V.I.Lenin. Kompletná zbierka diel. 5. vyd., zv. 39, str. 15).

[322] Partmaximum (stranícke maximum) — ohraničenie príjmov členov VKS(b) v ZSSR, na vedúcich pozíciách. Bolo zrušené v r. 1934. V učebniciach histórie, vrátane «Histórie KSSZ» sa nespomínalo a jeho úloha sa neskúmala.

[323] Zhoda byrokracie v ZSSR s definíciou spoločenskej triedy:

·   sovietska byrokracia vo všetkých svojich hypostázach mala miestov systéme spoločenskej výroby — v riadiacej sfére;

·   vzťahk výrobným prostriedkom — byrokracia ZSSR začala obnovovať samú seba na «elitárno»-klanovom základe, v dôsledku čoho pri tolerancii zvyšnej spoločnosti získala monopol a nekontrolovateľnosť z jej strany nad svojou riadiacou činnosťou;

·   čo sa týka spôsobu získania svojho podielu spoločenského bohatstva, tak samotná byrokracia určovala tarifnú škálu zárobkov, štruktúru bezplatných výhod a štátneho zabezpečenia predovšetkým pre vyšších hierarchov byrokracie, a potom už, podľa princípu „čo zostane“, aj pre zvyšok spoločnosti.

O vzniku byrokracie v ZSSR ako spoločenskej triedy — triedy parazitickej, exploatátorskej, viď práce VP ZSSR: «Globálna potreba našich dní — debyrokratizácia moci a biznisu a vykorenenie parazitizmu menšín na práci a živote väčšiny» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí», № 3 (39) r. 2005), «Judášov hriech ХХ. zjazdu» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí», № 2 (50) r. 2006), «15 rokov po GKČP…» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí» № 8 (56), r. 2006), «Byrokratická beznádej v RF a globálny projekt „Obama“» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí» № 11 (83), r. 2008), « „Sad” rastie sám?» (r. 2009).

Prvým, kto verejne charakterizoval byrokraciu v tzv. socialistických štátoch ako spoločenskú exploatátorskú triedu, bol Milovan Đilas (1911 — 1995), v minulosti člen ÚV Komunistickej strany Juhoslávie a jeden z vicepremiérov tejto krajiny. «19. novembra 1956, po jeho verejnom vyhlásení pre agentúru «France Presse» s odsúdením sovietskej vojenskej intervencie v Maďarsku, bol Đilas zatknutý a odsúdený na tri roky väzenia. V zahraničí v roku 1957 bola zverejnená publicisticko-filozofická kniha Đilasa «Nová trieda: Analýza komunistického systému», v ktorej zdôvodnil svoju tézu o vzniku v ZSSR, Juhoslávii a ostatných socialistických krajinách, vládnucej triedy — privilegovanej straníckej byrokratickej vrchnosti. Táto kniha, preložená do viac ako 40 jazykov, získala širokú odozvu za hranicami tzv. socialistického sveta — avšak jej autorovi priniesla ešte sedem dodatočných rokov väzenia»

(http://ru.wikipedia.org/wiki/%CC%E8%EB%EE%E2%E0%ED_%C4%E6%E8%EB%E0%F1).

[324] Byrokracia stojí «na troch pilieroch»: 1) mravná pripravenosť jednotlivca-byrokrata k parazitizmu, 2) jeho slabošstvo a 3) nekompetentnosť vo veciach, do ktorých sa pustil. No mravná pripravenosť je hlavná: ak tá chýba, tak pre druhé a tretie niet miesto. Sú to všetko psychologické faktory, čo prenáša otázku vykorenenia byrokracie z oblasti boja s byrokratizmom a byrokratmi osobne do oblasti rozvoja kultúry samotnou spoločnosťou.

Vonkajším faktorom vo vzťahu k byrokracii, napomáhajúcim realizovaniu týchto predpokladov do skutočnej byrokracie, je negramotnosť v riadení a politická bezvôľa, panujúce vo zvyšnej spoločnosti.

[325] L.D.Trockij (jeden z internacistov a teda aj iniciátorov potlačenia Sovietskej moci, ako moci, ktorá vychádzala z ľudu v regiónoch, a jej zámeny vládou byrokratov), napísal v r. 1936 v knihe «Verná revolúcia: Čo je to ZSSR a kam kráča?» (http://www.magister.msk.ru/library/trotsky/trotl001.htm):

«Privilégiá majú len polovičnú cenu, ak ich nemožno zanechať ako dedičstvo pre deti. No právo závetu je neoddeliteľné od vlastníckeho práva. Nestačí byť riaditeľom trastu, treba byť podielnikom. Víťazstvo byrokracie v tejto kľúčovej oblasti by znamenala jej premenu na novú majetnú triedu».

«Pád sovietskeho režimu by neodvratne priviedol k pádu plánového hospodárstva, a tým samotným, k likvidácii štátneho vlastníctva. Vynútené spojenie medzi trastmi a závodmi vo vnútri trastov by sa rozpadlo. Najlepšie prosperujúce podniky by sa poponáhľali vyjsť na samostatnú cestu. Mohli by sa zmeniť na akciové spoločnosti alebo nájsť inú prechodnú formu vlastníctva, napr. s účasťou pracujúcich na ziskoch. Súčasne a ešte ľahšie by sa rozpadli jednotné roľnícke družstvá. Pád dnešnej byrokratickej diktatúry, bez jej zámeny novou socialistickou vládou, by takto znamenal návrat ku kapitalistickým vzťahom, pri katastrofickom úpadku hospodárstva a kultúry».

«Ak... by sovietsku vládnucu kastu zosadila buržoázna strana, našla by nemálo odhodlaných sluhov medzi dnešnými byrokratmi, administrátormi, technikmi, riaditeľmi, straníckymi sekretármi, a celkovo medzi privilegovanou vrchnosťou. Vyčistenie štátneho aparátu by sa zišla, samozrejme, aj v tomto prípade; no buržoáznu reštauráciu by asi menej pripadlo čistiť ľudu, než revolučnej strane. Hlavnou úlohou novej vlády by však bolo obnovenie súkromného vlastníctva na výrobné prostriedky. Predovšetkým by bolo treba vytvoriť podmienky na vyčlenenie silných farmárov zo slabých družstiev a podmienky pre zmenu silných družstiev na výrobné kooperatívy buržoázneho typu, na poľnohospodárske akciové spoločnosti. V oblasti priemyslu by odnárodňovanie začalo z podnikov ľahkého a potravinárskeho priemyslu. Plánovací základ by sa dočasne zmenil na sériu kompromisov medzi štátnou mocou a jednotlivými „korporáciami“, t.j. potencionálnymi vlastníkmi spomedzi sovietskych kapitánov priemyslu, bývalými vlastníkmi-emigrantmi a zahraničnými kapitalistami. Nehľadiac na to, že sovietska byrokracia pripravila toho veľa pre buržoáznu reštauráciu, v oblasti foriem vlastníctva a metód hospodárenia by nový režim musel vykonať nie reformu, ale sociálny prevrat».