Nebezpečenstvo tohto odklonu spočíva v tom, že kultivuje buržoázny nacionalizmus, oslabuje jednotu pracujúcich národov ZSSR a hrá na ruku intervenčníkom[305].

Taká je podstata odklonu k regionálnemu nacionalizmu.

Úloha strany spočíva v tom, aby viedla rozhodný boj s týmto odklonom a zabezpečila podmienky potrebné pre internacionálnu výchovu pracujúcich más ľudov ZSSR» (J.V.Stalin. Politický výkaz Ústredného výboru 16-mu zjazdu VKS(b). Diela. Zv. 12. — M.: 1949. Str. 362 — 371).

O 7 rokov, v predvečer prijatia novej Ústavy ZSSR (do platnosti vstúpila 5. decembra 1936[306]) sa J.V.Stalin znovu vrátil k otázke «národnej politiky» v krajine.

«Zväz Sovietskych Socialistických Republík vznikol, ako je známe, v roku 1922 na Prvom Zjazde Sovietov ZSSR. Vznikol na základoch rovnoprávnosti a dobrovoľnosti ľudov ZSSR. Dnešná platná Ústava, prijatá v roku 1924, je prvou Ústavou Zväzu SSR[307]. Bolo to obdobie, keď vzťahy medzi ľudmi ešte neboli patrične naladené, keď prežitky nedôvery k Veľkorusom ešte nezmizli, keď odstredivé sily ešte stále bežali. V týchto podmienkach bolo potrebné naladiť bratskú spoluprácu ľudov na základe ekonomickej, politickej a vojenskej vzájomnej pomoci, zjednotiť ich do jedného zväzového mnohonárodného štátu. Sovietska vláda nemohla nevidieť náročnosť tejto úlohy. Mala pred sebou neúspešné pokusy mnohonárodných štátov v buržoáznych krajinách. Mala pred sebou zmarenú skúsenosť starého Rakúsko-Uhorska. No aj tak sa vydala v ústrety skúsenosti vytvorenia mnohonárodného štátu, pretože vedela, že mnohonárodný štát zrodený na báze socializmu musí vydržať všetky skúšky.

Od tých čias prešlo 14 rokov. Obdobie dostatočné dlhé k overeniu v praxi. A čo sa stalo? Uplynulé obdobie nepochybne preukázalo, že pokus vytvoriť mnohonárodný štát, vytvorený na báze socializmu, sa úspešne vydaril. Je to nepochybné víťazstvo leninskej národnej politiky.

Čím vysvetliť toto víťazstvo?

Neprítomnosť exploatátorských tried, ktoré sú hlavnými organizátormi medzinárodnej bitky; neprítomnosť exploatácie, kultivujúcej vzájomnú nedôveru a podnecujúcej nacionalistické vášne; prítomnosť vo vláde robotníckej triedy, ktorá je nepriateľom každého zotročenia a verným nositeľom myšlienok internacionalizmu; skutočná realizácia vzájomnej pomoci ľudov vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života; a nakoniec, rozkvet národných kultúr ľudov ZSSR, národných formou, socialistických obsahom — všetky tieto a im podobné faktory priviedli k tomu, že sa od základu zmenil charakter ľudov ZSSR, vytratil sa z nich pocit vzájomnej nedôvery, rozvinul sa zmysel pre vzájomnú družbu, a takýmto spôsobom sa naladila skutočná bratská spolupráca ľudov v systéme jednotného zväzového štátu.

Vo výsledku tu teraz máme plne vyskladaný, a všetkými skúškami otestovaný, mnohonárodný socialistický štát, ktorého pevnosť by mohol závidieť ľubovoľný národný štát v ktorejkoľvek časti sveta.

Takéto sú zmeny, ktoré sa udiali za uplynulé obdobie v oblasti vzájomných národných vzťahov v ZSSR.

Takýto je celkový výsledok zmien v oblasti hospodárskeho a spoločensko-politického života v ZSSR, ktoré sa udiali za obdobie od roku 1924 do roku 1936» (J.V.Stalin. O projekte Ústavy Zväzu SSR: Prednáška na Mimoriadnom 8. Všezväzovom zjazde Sovietov 25. novembra 1936 — J.V.Stalin. Diela. Zv. 14. — M.: Vydavateľstvo «Spisovateľ». 1997. — str. 125, 126).

Takéto boli teoretické názory VKS(b) v leninsko-stalinskom období ohľadne problematiky vzájomných národných vzťahov, ktoré kultivovala v spoločnosti, a na základe ktorých budovala svoju politiku.

Neskôr, v chruščevsko-brežnevskom období sa KSSZ[308] týchto názorov nezriekala, hoci v systéme straníckeho vzdelávania ich radšej nepodávala v interpretácii J.V.Stalina, ale v prerozprávaní splnomocnených vedcov-«mraksistov», a akúkoľvek vlastnú alternatívu v duchu «prekonania následkov kultu osobnosti Stalina» nepredkladala. Avšak v tomto období teória prestala ležať v základoch politiky, a jej roztrieštené tézy sa začali používa na «povedečťovanie» politiky, ktorá pramenila z iných zdrojov.

Po smrti L.I.Brežneva (6 (19).12.1906 — 10.11.1982), J.V.Andropov (2 (15).06.1914 — 09.02.1984), stojaci na čele strany (a neskôr aj štátu) sa pokúsil vrátiť k podloženiu politiky teóriou[309], avšak jeho vláda trvala krátko a zmeniť štýl straníckeho a štátneho riadenia sa mu nepodarilo. Po krátkotrvajúcom prevzatí funkcie hlavy strany a štátu K.U.Černenkom (11 (24).09.1911 — 10.03.1985) sa najvyššou úradnou osobou stal M.S.Gorbačov, ktorého intelekt a podpapučnícka povaha neumožňovali ho bližšie púšťať k štátnemu riadeniu. To bola jedna z príčin, kvôli ktorej sa, po prvé, prestavba začala bez akejkoľvek teoretickej prípravy zo strany ZSSR[310], a po druhé, počas nej tím chránencov CIA na čele so «zverbovaným»[311] členom Politbyra ÚV KSSZ A.N.Jakovlevom vôbec nedovoľoval akékoľvek diskusie v spoločnosti a na straníckych konferenciách a zjazdoch ohľadom adekvátnosti sociologicko-ekonomických teórií v ZSSR a v zahraničí, ich uplatniteľnosti v praxi a rozvoji, napriek tomu že deklaroval «otvorenosť[312]».

Jediné, čo bolo v podmienkach «otvorenosti» behom «prestavby» v ZSSR reálne zakázané — bolo obhajovať ideál života spoločnosti bez exploatácie «človeka človekom» a rozvíjať teoretickú bázu uvedenia tohto ideálu do života[313].

V dôsledku tohto všetkého dohromady:

Tie názory v otázke vzájomných národných vzťahov, spôsobov a prostriedkov ich harmonizácie, ktoré vyjadril J.V.Stalin v r. 1912 a v rokoch budovania socializmu — predstavujú sami osebe najvyššiu úroveň teoretického zabezpečenia «národnej politiky» v našej krajine za celú jej známu históriu.

A majú tiež globálny prevratný význam.

Marxistický termín «formou národná a obsahom socialistická kultúra» treba chápať v tom zmysle, že národné jazyky a tradície sa zachovávajú a rozvíjajú, a v tom sa prejavuje svojráznosť a rozdielnosť národných kultúr, pritom však sa v každej národnej kultúre vykoreňuje všetko to, čo predstavuje rôzne formy exploatácie «človeka človekom» a systémovo neorganizovaného parazitizmu jedných na práci a živote druhých.

No vyjadrené J.V.Stalinom a hore uvedené názory a prax života spoločnosti v ZSSR si vyžadujú komentár, pretože bez toho nemožno zhodnotiť perspektívy harmonizácie vzájomných národných vzťahov ani v RF, ani v «postsovietskom priestore», ani vo zvyšnom svete.

Avšak tie názory, ktoré vyjadril J.V.Stalin o stave vecí v ZSSR a o problematike budovania socializmu a komunizmu v mnohonárodnej krajine, zďaleka nie vo všetkom zodpovedali realite. Základné príčiny toho spočívali v tom, že:

·    po prvé, vyjadroval sa v terminológii marxizmu, v ktorej od začiatku chýbali slová pre pomenovanie celého radu javov, ktoré sa objektívne vyskytovali v spoločnosti, a významový obsah mnohých termínov bol buď málo presný na odhalenie a vyriešenie problémov spoločenského rozvoja, alebo bol protirečivo nejednoznačný;