A pre blaho spoločnosti je nevyhnutné, aby práve Premúdre — Vasilisy, Fevrónie, Tatjany a ďalšie nim podobné — tvorili drvivú väčšinu dievčat a žien, no a «Ľudojedky Eločky», «Oksany», «Kabanichy» (ktoré vyrástli z «Oxán», a ktoré už možno stihli zniesť zo sveta svojho «Vakulu»), «Margaréty» sa zachovali len ako literárne postavy, pochopenie psychológie ktorých by objasnilo budúcim pokoleniam mnoho aspektov problémovosti minulých čias.

A v podmienkach nadvlády takýchto sociokultúrnych faktorov jediným spôsobom ako prekonať krízu civilizácie je dospieť k tomu — aby sa počatie v Láske a výchova dieťaťa tak, aby sa stal Človekom, dôstojným zástupcom Božím na Zemi — stali nielen všeobecne uznávanou a zrozumiteľnou sociálnou normou, ale aby sa zároveň možnosť realizovať sa ako Človek stala životným snom prvoradej dôležitosti pre každé dieťa.

A na to je nutné v Láske počať, porodiť a vychovať pokolenie dievčat Ľuďmi, aby tie, až sa stanú mladými ženami, mohli dať štart stabilnému riešeniu tejto úlohy z pokolenia na pokolenie. Chlapci, ktorých sa podarí rodičom v Láske počať, porodiť a vychovať Ľuďmi, akonáhle vyrastú, v tomto dievčatám pomôžu.

A preto vôbec nie náhodou a nie nezmyselne — ale v plnom súlade s prakticky neobmedzenou vládou ženy na kľúčovými etapami osudu a života každého človeka — je kompozícia fontány «Družba národov»[661] na Výstave úspechov ľudového hospodárstva ZSSR založená na figúrach dievčin v národných odevoch republík Sovietskeho Zväzu.

Zatiaľ ešte nevyrástlo pokolenie Premúdrych «Vasilís» a «Fevrónií» a nestalo sa Matkami, ktorých deti a vnuci úspešne vyriešia problémy rozvoja Rusi a globálnej civilizácie; zatiaľ stále predstavitelia štátnej a biznis-moci vedú krajinu aj naďalej cestou biologickej, mravno-etickej a sociokultúrnej degradácie nových pokolení vstupujúcich do života, robiac toto všetko v duchu biblického projektu zotročenia ľudstva v mene Boha a upevnenia režimu kryptokolonizácie; zatiaľ drvivá väčšina dospelej populácie v dôsledku nimi získanej výchovy a vzdelania je len politicky nespôsobilým davom (jak tá časť, ktorá je lojálna vláde, tak aj opozičníci) — a preto vzniká otázka: A čo má robiť prostý človek, ktorý celú túto hanebnosť vníma a určitým spôsobom aj chápe, no mravne odmieta, hoci sa jej aj zúčastňuje, unášaný egregormi a inými okolnosťami, no vo sformovanej štátno-sociálnej štruktúre osobných a klanových vzájomných vzťahov nedisponuje absolútne žiadnym vnútrosociálnym mocenským statusom, aby mohol zmeniť politiku štátu a biznisu? Odpoveď na túto otázku musí byť skutočne životu adekvátna, nakoľko konanie v štýle námetu filmu S.S.Govoruchina «Vorošilovský strelec» (NTV Profit, r. 1999, v hlavnej úlohe Michail Uljanov) problém nielenže nerieši, ale pri masovom prijatí tohto štýlu ozbrojených akcií spôsobujú katastrofu — novú smutu a občiansku vojnu.

V prvom rade sa treba vzdať predstáv (vlastných väčšine) o tom, ako sa realizuje vláda v RF, sformovaných učebnými programami škôl a VŠ, médiami, literatúrou a filmami, vlastným nechápaním. Tieto predstavy nie sú úplné, a preto ani nezodpovedajú objektívnej realite ako takej. Riadenie života spoločnosti, ktoré prebieha v skutočnosti, možno schematicky zobraziť tak, ako je to uvedené na obrázku nižšie.

Na tejto schéme šípky označujú smer informačných tokov v priamych a spätných väzbách obvodov riadenia[662], podporovaného príslušnými subjektmi a samoriadiacimi sa objektmi. V prípade, ak je štát «teokratický», tak hierarchia služobníkov príslušného egregoriálno-náboženského kultu musí byť prezentovaná samostatným blokom, umiestneným medzi blokmi «Ľudský segment noosféry» a «Štátnosť». Aj je štát svetský (ako je to deklarované aj v postsovietskej RF, hoci RPC sa de-facto stala mimoparlamentnou celoruskou politickou stranou), tak náboženstvu, vrátane hierarchie služobníkov každého z nich zodpovedá vlastný egregor v Ľudskom segmente Noosféry Zeme (o egregoriálnych náboženstvách a deformovaní nimi živej relígie človeka a živého Boha viď prácu VP ZSSR «K Bohodŕžave...»).

Schéma súvzťažnosti jednotlivých procesov riadenia a samoriadenia v živote RF.

Ako vidno z vyššie uvedenej schémy, tak tá predstavuje polycentrický mnohosubjektový samoriadiaci sa systém, ktorý v sebe zahrňuje niekoľko supersystémov («Obyvateľstvo», «Prírodné prostredie», «Zahraničie»[663], «Noosféru») a množstvo centier riadenia, z ktorých každé disponuje svojim vlastným hierarchickým statusom (možnosťami riadiť iné fragmenty úplného systému priamo alebo nepriamo) v úplnom systéme; okrem toho, hierarchický status hociktorého centra riadenia sa môže meniť jak v priebehu času, tak aj vzhľadom k rôznym riadiacim úlohám plneným súčasne. Toto sa kvalitatívne odlišuje od primitívnych schém predkladaných spoločnosti médiami, politikánmi a učebnými kurzami politológie a «spoločenskej náuky», typu: «Hlava štátu (zvolený, «samovyhlásený» alebo zákonný následník) a pod jeho vládou sa nachádzajú — parlament, politické strany, vláda, médiá atď.» alebo «Ľud si volí poslancov do miestnych orgánov moci, parlamentu a hlavu štátu, a títo riadia jeho život, pričom nesú zodpovednosť pred ľudom, a médiá toto všetko «nezávisle» vysvetľujú a komentujú».

Pre takzvaného prostého človeka (t.j. nepatriaceho do zostavy štátnej a biznis-moci, a tak či onak im obom podriadeného) predstavuje najväčší záujem v plnosti tejto schémy nasledovný obvod cirkulovania informácie, a to — obvod realizovania moci, ktorú je on schopný získať nezávisle od politických deklarácií ohľadom demokracie a jej porušovania v reálnej politickej praxi «elitarizujúcimi sa» klanmi štátnej a biznis-moci. Na vyššie uvedenej schéme je to obvod — «Všedržiteľnosť Božia Djednotlivec v zostave obyvateľstva Dľudský segment Noosféry Zeme, ktorá dokáže priamo vplývať aj na štátnosť, aj na bizbis-moc, aj na obyvateľstvo, aj na prírodné prostredie, aj na zahraničie». A pritom:

Zo subjektívneho pohľadu jednotlivca — práve samotný človek je začiatkom aj ukončením tohto riadiaceho obvodu, hoci Všedržiteľ je v ňom objektívne najvyšším riadičom, a človek v ňom realizuje misiu zástupníctva Božieho na Zemi. Napriek tomu, Všedržiteľ predvídal aj takýto etický variant, vyhlásiac v Koráne ešte pred približne 1300 rokmi: «Boh je váš ochranca! A On je najlepší z pomocníkov!» (súra 3:150), — tým posledným sa má na mysli to, že iniciatíva v pravdovernom diele môže — a v mnohých prípadoch aj bezalternatívne musí — vychádzať od človeka, nesúceho misiu zástupníctva Božieho na Zemi v riečišti Jeho Zámeru, a Boh pomôže úspešnej realizácii tejto ľudskej iniciatívy Svojou Všedržiteľnosťou.

V tomto spočíva aj odpoveď na otázku uvedenú na «demotivátore» vľavo a vloženú nami aj do názvu kapitoly 8.3, u ktorej osobná neschopnosť odpovedať na ňu utláča život miliónov ľudí, ktorí sa v dôsledku toho postupne strácajú: vo vnútro-rodinných roztržkách, v «boji so systémom», so «zeleným drakom»[664]. No táto odpoveď nie je pre stúpencov materialistického ateizmu, a taktiež nie pre veriacich v Boha, ale neveriacich Bohu (t.j. stúpencov idealistického ateizmu). A tejto akoby ruskej «národnej idei» «A čo ja sám môžem urobiť?» je dávno čas dať zbohom!