Riadenie je vždy konceptuálne určité 1) v zmysle určitosti vytýčených cieľov a ich hierarchickej usporiadanosti podľa svojho významu v kompletnej množine cieľov a 2) v zmysle určitosti poznania prípustných a neprípustných konkrétnych prostriedkov realizácie cieľov riadenia. Neurčitosti oboch typov, čo je v podstate neschopnosť pochopiť zmysel určitých rozdielnych koncepcií riadenia, súčasne zavádzaných do života, rodia chyby riadenia, až do úplnej straty riaditeľnosti podľa ohlasovanej koncepcie (čo môže byť sprevádzané riadením potajme v súlade s inou koncepciou, zah

ŕ

ňajúcou alebo negujúcou tú prvú).

Metodologickým testom na šarlatánstvo v riadení alebo neprítomnosť šarlatánstva je algoritmus metódy dynamického programovania[29]. Vytvoriť a spustiť ho do činnosti možno len (ak to dovoľujú výpočtové kapacity) pri zadefinovaní vektora cieľov a jemu zodpovedajúcich koncepcií riadenia, a tak isto za podmienky, že vektor cieľov a koncepcie riadenia nestratia udržateľnosť v časovom intervale, počas ktorého trvá proces riadenia. Posledná podmienka vyjadruje činnosť podriaďujúcu sa algoritmickej formalizácii, ktorá nie je vždy v súlade s hierarchicky vyšším objímajúcim riadením.

Každá spoločnosť je tak či onak riadená. Z toho dôvodu možno globálny proces dejín skúmať ako globálny proces riadenia, 1) zah

ŕ

ňajúci množinu procesov regionálnych riadení, 2) prebiehajúci v hierarchicky vyšších (vo vzťahu k nemu) procesoch života Zeme a Vesmíru. Preto pri pohľade z pozícií dostatočne všeobecnej teórie riadenia na život spoločenstiev v dlhodobých časových intervaloch dejín (stovky a viac rokov) sú prostriedkami vplyvu na spoločnosť, ktorých premyslené použitie umožňuje riadiť jej život i smrť, nasledovné:

1. Informácia svetonázorového charakteru, metodológia, ktorej osvojením ľudia môžu – individuálne i spoločne – budovať svoje „štandardné automatizmy“ rozpoznávania a chápania čiastkových procesov v plnosti a celistvosti Vesmíru a určujú vo svojom vnímaní ich hierarchickú usporiadanosť v ich vzájomnej vloženosti. Ona je základom kultúry myslenia a plnosti v riadiacej činnosti, vrátane vnútrospoločenskej suverenity.

2. Informácia kronikárskeho,chronologickéhocharakteru ohľadne všetkých oblastí Kultúry a všetkých oblastí Poznania. Umožňuje vidieť smerovanie priebehu procesov a vzájomne porovnávať čiastkové oblasti Kultúry ako celku i oblasti Poznania. Ak má človek svetonázor identický s Vesmírom, tak na základe vnímania – zmyslu pre mieru mu táto informácia umožňuje odhaliť čiastkové procesy, vnímajúc „chaotický“ prúd faktov a javov cez svetonázorové „sito“ – subjektívnej ľudskej miery rozpoznávania.

3. Informácia faktologickéhocharakteru: opis čiastkových procesov v ich vzájomných súvislostiach je podstatou informácie tretej priority, ku ktorej patria vierouky religióznych kultov, svetské ideológie, technológie a faktológia všetkých odvetví vedy.

4. Ekonomické procesy (ako nástroje vplyvu), podriadené čisto informačným prostriedkom vplyvu prostredníctvom financií (peňazí), sú maximálne zovšeobecňujúcim typom informácie ekonomického charakteru.

5. Prostriedky genocídy, postihujúce nielen žijúcich, ale aj následné generácie, ničiace geneticky podmienený potenciál osvojenia a rozvoja kultúrneho dedičstva predkov: jadrové zastrašovanie – hrozba použitia; alkoholová, tabaková a ostatná drogová genocída, potravinové prísady, všetko ekologické znečisťovanie, niektoré medikamenty – reálne použitie; „genetické inžinierstvo“ a „biotechnológie“ – potenciálne nebezpečenstvo.

6. Ostatné prostriedky vplyvu, predovšetkým silového, - zbrane v tradičnom ponímaní tohto slova, zabíjajúce a kaličiace ľudí, rozbíjajúce a ničiace materiálno-technické objekty civilizácie - hmotné pamätníky kultúry a nositeľov ich ducha.

Hoci jednoznačných rozhraničení medzi prostriedkami vplyvu niet — nakoľko mnohé z nich majú kvality, umožňujúce ich zaradiť k rôznym prioritám — tak ich uvedená hierarchicky usporiadaná klasifikácia umožňuje vyčleniť dominujúce faktory vplyvu, ktoré môžu byť použité ako prostriedky riadenia, a ak je to cieľom riadenia, tak aj ako prostriedky potlačenia a zničenia konceptuálne pre riadenie neprípustných javov v živote spoločnosti.

Pri použití tohto súboru vo vnútri jedného sociálneho systému – sú to zovšeobecnené prostriedky jeho riadenia. Ale pri ich použití jedným sociálnym systémom (sociálnou skupinou) voči druhým a pri nekompatibilite koncepcií riadenia v nich sú zovšeobecnenými zbraňami, t.j. prostriedkami vedenia vojny, v najvšeobecnejšom ponímaní tohto slova; alebo – prostriedkami podpory samoriadenia v inom sociálnom systéme, pri absencii konceptuálnej nezlučiteľnosti riadenia v oboch systémoch.

Uvedené poradie určuje prioritu menovaných druhov prostriedkov vplyvu na spoločnosť, nakoľko zmena stavu spoločnosti pod vplyvom prostriedkov s vyššou prioritou má omnoho väčšie následky, než pod vplyvom nižších, hoc aj prebieha pomalšie bez „hlučných efektov“. To jest v dlhodobých časových intervaloch dejín narastá rýchlosť realizácie od prvej priority smerom k šiestej, avšak nezvratnosť následkov ich použitia, v mnohom určujúca efektívnosť riešenia problémov v živote spoločnosti v zmysle raz a navždy — klesá.

3. Dvojité štandardy

Tento krát nebude reč o dvojitých štandardoch v politike, ale o tom, čo sa počiatkom „kompjuterizácie“ stalo rutinou pre veľmi veľa ľudí.

Predpokladajme, že pracujete na počítači, pokúšate sa spustiť nejaký program alebo otvoriť súbor nejakého dokumentu. Presne viete, že program je funkčný, programový alebo dátový súbor sa v systéme nachádza, že nie je chránený heslom a pod. No miesto zvyčajného a prirodzeného otvorenia dokumentu alebo spustenia programu, systém „zamrzne“ a vypíše oznam, že nemôže nájsť súbor alebo jeho jednotlivé súčasti na disku, alebo Vám odmieta prístup, pretože ste neuviedli heslo; alebo Vami nastavené fungovanie systému je sprevádzané nejakými vedľajšími efektmi a pod.

Ak dochádza k takejto veci na Vašom počítači, tak Vy, prirodzene, predpokladáte, že do systému vnikol vírus, že systém je nesprávne nastavený, že v ňom nepracujete len Vy sám, ale niekto ďalší vo Vašej neprítomnosti alebo v skrytosti blokuje Vašu činnosť a skrýva pred Vami pomocou hesiel Vaše vlastné súbory a súčasti systému potrebné pre Vašu činnosť a pod. Pritom si treba uvedomiť aj to, že pre správne fungujúci systém počítača nemá vôbec význam, kedy ste si naposledy prezerali nejakú informáciu z celého toho masívu, ktorý sa nachádza na pevnom disku alebo disketách, či «CD-ROM»: systém zabezpečuje garantovaný prístup k informácii nezávisle od doby posledného prístupu k nej.

Ak máte nejakého známeho, na ktorého si spomeniete raz za dlhý čas, napríklad, aby ste mu zavinšovali k Novému roku alebo k narodeninám, tak tiež považujete za normálne, že máte jeho telefón a adresu zapísanú vo Vašom zápisníku, nakoľko je to informácia, ktorú možno ľahko zabudnúť, a zostala by tak nedostupná pre spomenutie si na ňu výlučne aktom vôle. Ak sa zaoberáte ľubovoľnou činnosťou, vyžadujúcou sústavnú komunikáciu s množstvom náhodných ľudí, tak Vaše vrecká a písací stôl oťažievajú od množstva zápisníkov, denníkov, kalendárov a pod., obsahujúcich ich adresy, telefóny «Meno, Priezvisko» a pod. Ak všetok ten papier do zberu náhle zmizne alebo niečo z neho zabudnete pri odchode na služobnú cestu, tak skutočne sa množstvo Vašich kontaktov pretrhne, určité plány sa prekazia... Napriek tomu, že všetka tá informácia, nachádzajúca sa vo Vašich zápisníkoch, spolu s obrazmi tých istých zápisníkov, je aj tak uložená niekde v hlbinách Vašej psychiky, kde nemáte svojvoľný prístup podľa svojho vedomého želania. Ak by ste mali k tejto informácii svojvoľný prístup (aktom vôle), rovnako garantovaný, ako prístup k informácii v dobre fungujúcom operačnom systéme počítača, tak by ste na všetky Vaše zápisníky hľadeli ako na zbytočné bremeno a haraburdie.