[17]            Вседержителъ, Вседержительность – doslovný preklad Všehodržiteľ, Všehodržiteľnosť, čiže Ten, čo drží, zah

ŕ

ňa, obsahuje všetko... V iných kultúrach nazývaný „Allah, Manitou, Veľký duch, Vyššia moc (Vis Maior)“ a pod. – pozn. prekl.

[18]            Hoci častejšie hovoria „objektívnych zákonitostí“ a zahmlievajú týmto slovným spojením zmysel „objektívnych zákonitostí“ = podmienenosť dôsledkov príčinami, zodpovedajúcich Božiemu predurčeniu existencie Objektívnej reality.

[19]             V kontexte tejto práce sa rozumie, že pravdepodobnosti a pravdepodobné predurčenosti objektívne jestvujú vo vzťahu k ešte nenastanej budúcnosti. Preto sa nedajú bezprostredne pozorovať a merať, ale sa prejavujú v štatistike pozorovania množstva rovnakých udalostí, ktoré sa stali v uskutočnenej minulosti. Z tohto dôvodu štatistické modely minulosti aj dneška sú prostriedkom hodnotenia pravdepodobných charakteristík budúcich procesov.

[20]            A. S. Puškin. „O druhom zväzku “Dejín ruského národa“ N. A. Polevoj“. Citácia z Kompletnej akademickej zbierky spisov o 17 zväzkoch, reedície v r. 1996 vo vydavateľstve „Nedeľa“ na základe vydania AN ZSSR z r. 1949, str. 127. Slovo „náhoda“ je vyznačené samotným A. S. Puškinom. Vo vydaniach, ktoré vyšli pred r. 1917 nie je slovo „náhoda“ vyznačené a za ním dali bodku, vynechajúc text “- mocný okamžitý nástroj Prozreteľnosti“. Predrevolučná cenzúra predpokladala, že človeku, ktorý nedostal špeciálne bohoslovecké vzdelanie, netreba uvažovať o Prozreteľnosti (vid. konkrétne vydanie A. S. Suvorina z r. 1887 a vydanie pod redakciou P. O. Morozova). Cirkev neradila A. S. Puškina - Slnko ruskej poézie - k spisovateľom, ktorých diela by sa slušilo a patrilo citovať a komentovať vo svojich traktátoch budúcim generáciám bohoslovcov. V ére vlády historického materializmu sa ukázali byť vydavatelia A. S. Puškina čestnejšími, ako ich v Boha veriaci predchodcovia a uviedli názor A. S. Puškina ohľadom tejto otázky bez vynechania časti textu.

[21]            Ak sa pilotovi pri „nepristáti“ nepodarí rýchlo nabrať výšku a prekonať efekt nasávania v  zóne redukcie za kormou lode, vznikajúcej pri jej pohybe, lietadlo sa rozbije o jej trup. V tom prípade posádka lietadla zomrie, ak sa jej nepodarí katapultovať behom stotín sekundy na posledných metroch. Pri „prelete“ možnosť ísť na druhý okruh (s následným ďalším pokusom o pristátie) je garantovaná technicky a organizačne v rámci možností, ktoré dovoľuje zvyšná zásoba paliva v lietadle.

[22]            Konkrétne preto, že dialektický materializmus priamo stavia základnú otázku filozofie inak, je tak zhubný. To sa týka aj drvivej väčšiny tzv. idealistických filozofických škôl.

[23]            Formálne matematicky sa tento prístup realizuje na príslušných univerzitách (napr. STU Sjf katedra KAM) v odbornej špecializácii s názvom „Expertné systémy“

[24]            Idiom – zaužívaný rečový zvrat, ktorý je chápaný v istom prenesenom, alebo symbolickom zmysle: napríklad „hot dog“ sa doslovne prekladá ako „horúci pes“ aj keď v skutočnosti, na chápavejšej úrovni idiomatických (zmeno-významových) komunikačných stereotypov dnešnej populácie, označuje párok v rožku.

[25]             V originále je „общевселенской“ – doslovne:jednotnejceloekumenickej (z lat. ekumenický = všeobecný, svetový, zjednocujúci... ekumenizmus = úsilie o zjednotenie...) t.j. jednotnej všezjednocujúcej, alebo celovesmírnej.– pozn. prekl.

[26]             Rovnajúcej sa miere určitosti, keďže súčet (inte-grál) všetkých pravdepodobností z množstva objektívne možného je rovný určite, isto číslu 1,0.

[27]             Konkrétnych čísel- znakov, vyjadrujúcich nejakú kvantitatívno-kvalitatívnu vlastnosť, parameter

[28]             Čiže vždy nasleduje tá varianta, ktorá následne vyplýva z tej, ktorá sa zrealizuje pred ňou, o čom dokumentuje vektor stavu – pozn. prekl.

[29]             Znak < znamená „jednoznačne menšie“, na rozdiel od znaku £, pripúšťajúceho rovnosť.

[30]             Viď . vyššie uvedený sociálno-psychologický fenomén zeleného a červeného semafóru (dobré sa samo sebou rozumie a na nedobré treba radšej upozorniť) a ľudovej piesne „Cesta je zarúbaná, šarvanci po nej idú...“. Tento fenomén sa však v opačnom garde (programovaním katastrof) manažersky, pomocou médií, masovo zneužíva k vyvolávaniu umelého stresu, a tým zákonite objektívne lepších podmienok na manipuláciu davu. – dopl. prekl.

[31]             Tým sú myslené príčiny, dostatočne blízke skúmanému procesu, ak ich dáme do spojitosti príčinno-dôsledkových podmieneností. Zhodnotenie miery „blízkosti“ sprostredkovaných príčin je podmienená podmienkami a zadaním riadiacej úlohy.

[32]             Etapy Plnej funkcie riadenia a schémy riadenia budú podrobne vysvetlené v ďalších kapitolách, ale potom teraz zmienené bude nevyhnutné spomenúť samostatne.

[33]             Hoci on sám bol príkladom nedôvery k Bohu podľa života a programovania ďalšieho osudu cirkvi, názvom „kresťanská“, ako falošného vieroučenia. Cirkvám Kristovho mena nie je dané Zhora presvedčivo dosvedčiť, že

Šalamúnove

proroctvo (Múdrosti

Šalamúna,

hlava 2, (v slov. Preklade Kniha Prísloví , Príslovia II – Ovocie múdrosti – vid. napr. tu: http://www.ssv.sk/BIBLIA/page.php?id=22 - pozn. prekl.)) vo vzťahu ako spochybnenia popravy Krista — je lož, že ono (

Šalamúnove

proroctvo) nebolo. Lebo ak bolo, tak všetky svedectvá о ukrižovaní a zm

ŕtvychvstaní

— je zaslepenie Bohu neveriacich ich zlobou.

                Pritom treba pamätať, že pred zatknutím Krista v Getsemanskej záhrade, on trikrát vyzýval učeníkov modliť sa spolu s ním, varujúc ich, že v opačnom prípade, budú obeťami pokušenia. Po tomto varovaní Ježiš, vracajúc sa k nim, nachádzal ich zakaždým spiacich. V súlade s tým, potom ako učeníci neobstáli v bdení a modlitbe, ani jednému ich slovu o ďalšom osude Krista nemožno veriť, ak máme veriť Bohu a Kristu.

[34]             Skaza „Titaniku“ je vo všetkých detailov opísaná v románe M. Robertsona „Márnosť“, ktorý uvidel svetlo sveta 14 rokov pred touto najväčšou námornou katastrofou v dobách mieru.

[35]             V preklade M. –N. O. Osmanova: „... pokiaľ oni sami nezmenia svoje úmysly“

[36]             Kópie recenzií kritiky z novín toho obdobia