Nech by v akých čakrách a ako boli tieto komponenty rozmiestnené – to je riešenie Najvyššieho pri Jeho stvorení človeka. A toto - to je otázka o materiálnych nosičoch tých alebo iných informačných komponentov.

                       A ako nakonfigurovať algoritmický systém na objektívne bezchybné spracovanie informácií - to je prenechané na premyslené vykonanie každému jedincovi. A to – to je otázka ohľadom informačných modulov rôzneho účelu, ktoré nemenia svoju objektívnu kvalitu, bez ohľadu na materiálny nosič, na ktorom boli zaznamenané.

[286]              Pociťovanie nezmyselnosti života a bytia sa prejavuje vo fenoméne neočakávane vznikajúcej nevyhnutnosti „konca sveta“ práve v biblickej kultúre. Tento fenomén sa opakuje s periodicitou 1 000, 500 alebo 100 rokov: t.j. v rytmike «okrúhlych dátumov». Takýto druh agnosticizmu je bezprostredne zviazaný s problematikou, ktorá je zmienená na konci Kapitoly 11 tejto práce: ako žiť „práve teraz“, aby sa nevstupovalo do konfliktu so Všedržiteľom. Na prvý pohľad, po tom všetkom, čo tu bolo povedané, odpoveď  je jednoduchá: «priamo teraz» treba žiť tak isto «ako vždy»“, t.j. ako sa sluší splnomocnenému zástupcovi večnosti na Zemi. A podvedome je táto informácia v nejakej forme prítomná u všetkých ľudí.

                      Otázka: Je všetkým táto informácia dostupná na úrovni vedomia?

                      —Nie, nie všetkým, ale iba tým, u ktorých niet  vo svetonázore špecifických zombifikačných programov, brániacich výstupu na úroveň vedomia informácií o tom, ako treba žiť vždy, formou pohodlne chápaných zmyslových jednotiek.

                      Otázka: A čo sa deje s tými, u ktorých sú v psychike rôzne druhy vedomých a podvedomých zákazov na rozanalyzovanie tejto problematiky?

                      —U nich sa v dôsledku nemožnosti uvedomiť si, ako treba žiť vždy, môže zjaviť pocit „konca sveta“. A ak tento pocit bude vyjadrený v lexikálne prístupnej forme, tak z ľudí so stro-om psychiky zvierat, zombie alebo démonov možno sformovať sekty a dokonca  celé „religiózne hnutia“ s vyargumentovaným, z ich pohľadu, zdôvodnením názoru o vyčerpaní možnosti civilizácie a nevyhnutnom konci jej existencie, ako aj smrti všetkého.

                       Takéto boli (z nášho pohľadu) skutočné príčiny vzniku sekty «Brána raja» (Gates of Paradise) v mestečku Santa Flo v USA. Členovia sekty uverili možnosti vyriešenia protirečení vedomia a podvedomia cez odchod z planéty Zem na kozmickej lodi, ktorá šla v chvoste kométy Hale-Boll. V Rusku tento druh agnosticizmu viedol k vytvoreniu religiózneho prúdu, známeho pred pár rokmi pod názvom «Veľké biele bratstvo», už rokmi zabudnuté. Učenie o „konci sveta“ je typické aj pre Cirkev „Posledného zákona“, ktorá učí, že druhý príchod Krista na Zem sa realizoval v Rusku v nových tkanivách Sergeja Anatolieviča Toropa, ktorý prijal aj nové meno – Vissarion. Nasledovníci Vissariona sa spasia a stanú sa jadrom zrodenia transformovaného ľudstva a tí, čo ich nenasledujú zahynú v dôsledku vyčerpania možností existencie terajšej civilizácie, Niekto definitívne zanikne, a niekto sa vtelí do nového pretransformovaného ľudstva.

[287]               To je termín, ktorý definuje pojem o vzájomnej korelácii: 1) informácií v Objektívnej realite, 2) emocionálnych prejavov a  3) subjektívneho ozmyslenia Objektívnej reality jedincom.

[288]              Ešte horšie je to so všeobecne známou „komédiou“ A. S. Gribojedova: útrapy z rozumu môžu byť iba pri démonickom stroji psychiky, ktorý je charakteristický nositeľovi rozumu. A „komédia” skutočne, rozsypavšia sa na okrídlené slová a aforizmy, pretože Čackij je skonštruovaný ako ušľachtilá osobnosť v porovnaní so svojim okolím, priniesla mnoho útrap Rusku, pretože v tejto „komédii” sa niet nad čím smiať.

                       No toto je odmena vládnucej triede: sám Gribojedov iba vrátil to, čo bolo do neho vkladané od detstva. Pozri stať V.Meščerjakova „Záhada Gribojedova”, Nový svet, č. 12, 1984. 

                       No ani jeden z literárnych kritikov aj tak nedokázal povedať, akou spoločensky užitočnou prácou sa mohol zaoberať „kladný” hrdina komédie – Čackij? Ak sa pozrieme na námet „komédie” mimo dominujúcej domácej literárnej tradície, tak Čackij je na všetko pľujúci táraj, ktorý, aj keď  je po práve nespokojný s vtedajšou spoločnosťou, sám v duši nenesie nič, okrem bezohľadného kritizovania a deklarácií o svojich vlastných ušľachtilých úmysloch. 

                       A k správaniu A.S. Gribojedova v Perzii (Iráne) sú plne použiteľné slová M.J. Lermontova «smejúc sa, vyzývavo pohŕdal jazykom a morálkou cudzej krajiny...», za čo aj zaplatil životom, a to nielen svojim, ale aj kozákov z ochranky ruskej misie. A ak to porovnáme so slovami samotnej „komédie” Gribojedova «zlé jazyky sú strašnejšie ako pištoľ», tak jej jazyk v 19. stor. bol na úrovni zbraní hromadného ničenia samých seba na základe nepremyslene-emocionálnych reakcií  tohto diela.  

                       To isté sa týka aj diela „Utrpenie mladého Werthera“ od Goetheho, ktoré zapríčinilo epidémiu samovrážd.

[289]      Slová v zátvorkách sú prevzaté od L.N. Gumileva. Jeho sociálne vykastrovaná koncepcia (rovnako ako aj sociálne vykastrovaná koncepcia G. Klimova) je vhodná pre pokračovanie agresie siono-internacizmu a Biblického projektu, pretože po celkovej VULGARIZÁCII ideí oboch koncepcií v spoločenskom vedomí davu zostáva: etnogenéza, degenerácia (vyrodenie) – mimo spoločnosti.   

               «To znamená, že sa tu stretávame s determinovaným javom prírody, za ktorý človek nenesie morálnu zodpovednosť, dokonca ak aj pri tom hynie prekrásna panenská príroda a veľkolepá cudzia kultúra. Je to smutné, samozrejme, ale čo robiť?» (L.N. Gumilev, „Etnogenéza a biosféra Zeme“, tretie vydanie, Leningrad, Gidrometizdat, r. 1990, str. 462).

               No takýto názor je nedôstojný človeka...

[290]              Ateizmus môže existovať v dvoch formách:

·           Materialistický ateizmus priamo vyhlasuje, že Boha niet, idey o Bohu sú výplodom vedeckej nevedomosti a kolektívnej umeleckej tvorivosti ľudí.

·           Idealistický ateizmus priamo hlása existenciu Boha a nevyhnutnosť každého človeka žiť v sú-lade, harmónii s Božím Zámerom - Prozreteľnosťou. No vytvára také vieroučenie na osnove škodlivých a bezstarostných fantázií o Bohu a Jeho Zjaveniach ľudstvu, že čím sa jedinec viacej podriaďuje normám viery, tým viac  je hluchý k volaniu Boha, a tým pádom v ešte ostrejšom konflikte so Zámerom.

[291]            «A Hospodin nás nepočuje, voláš, nevoláš...»– slová piesne na tému bielogvardejských utrpení z repertoáru Žanny Bičevskej.

[292]              Odmietnutie tohto predsudku odkrýva možnosť zo-strojiť činnosť na os-nove «tandémového princípu», ktorého efektívnosť kvalitatívne predčí efektívnosť cieľovo analogickej činnosti jednej osoby. Na základe «tandémového princípu» dvaja prví hierarchovia starovekého Egypta realizovali najvyššiu moc v štáte. Podrobnejšie pozri „Voda mŕtva“ vo vydaní z r. 1998, „Od človeku podobného k človečenstvu“ (v prvom vydaní „Od matriarchátu k  človečenstvu...), „Dialektika a ateizmus: dve nezlúčiteľné podstaty“.  

                       V primitivizovanom a formalizovanom tvare sa «tandémový princíp» používa v scientologickej cirkvi na riešenie veľmi konkrétnej úlohy: oslobodenie jedinca od moci automaticky odpracovávaných programov správania sa v rozdražďujúcich situáciách - podnetoch, nachádzajúcich sa v podvedomých úrovniach jeho psychiky. V terminológii scientologickej cirkvi sa to nazýva «clearing», «auditing» a je to zákazom rovnoprávnosti besedujúcich ohraničená modifikácia tandémového princípu”.