To, čo on chápe ako približný odhad matematickej pravdepodobnosti alebo (praktickej) životnej pravdepodobnostnej predurčenosti, je nejaké číslo typu 0,Х1Х2Х3…Хм ´ 10К, kde Х1, Х2, …, Хм sú číslice od 0 do 9 v bežne používanej desiatkovej sústave vyčíslenia. Celkovo vytvárajú mantisu 0,Х1Х2Х3…Хм, neprevyšujúcu hodnotu 1,0.
Mantisa je desatinné číslo s konečným počtom znakov za desatinnou čiarkou. „к“ je exponent – ukazovateľ násobku čísla 10, t.j. množstvo pozícií, cez ktoré treba preniesť desatinnú čiarku smerom doprava (ak к > 0) alebo doľava (ak к < 0) vzhľadom na jej polohu v mantise. Tak získame to isté číslo v bežnej desatinnej forme s konečnou časťou tak celých, ako aj desatinných čísel, rozdelených desatinnou čiarkou (Х1Х2Х3…Хк , Хк+1Хк+2Хк+3…Хк+м, pri к > 0).
(Inými slovami: Aby sme neboli nútení písať ťažko predstaviteľné a zapamätateľné mnohočíslicové čísla v desiatkovej sústave, napíšeme čo najjednoduchšie zapamätateľné číslo s potrebným množstvom desatinných miest, podľa presnosti výpočtu analyzovaného javu. Zvyšok zaokrúhlime a toto číslo vynásobíme číslom 10 s vypočítaným kladným, alebo záporným exponentom. T.j., príslušný základ buď vynásobíme, alebo vydelíme násobkom čísla 10. – pozn. prekl.)
Toto číslo 0,Х1Х2Х3…Хм ´ 10К je človek schopný bez rozmyslu chybne stotožniť s akoukoľvek presnou hodnotou. Aj vrátane presnej hodnoty pravdepodobnostnej predurčenosti budúcnosti vo všeobecnosti, rovnej 1,0. Pritom zabúda na to, že jeho číslo - to je len matematická pravdepodobnosť - približná hodnota objektívnej pravdepodobnostnej predurčenosti. Ona je v každom prípade získaná iba na základe štatistiky minulosti a obsahuje v sebe (vždy) nejakú chybu. Je to jak dôsledok nepresnosti matematických aj neformalizovaných štatistických modelov, vlastných psychike človeka, tak aj následok objektívnej zmeny pravdepodobnostných predurčeností v toku udalostí.
Človek sa môže pomýliť v chápaní exponentu „к“, v dôsledku čoho sa mu bezvýznamné zdá byť výnimočne dôležitým a dôležité – zanedbateľne bezvýznamným. Avšak aj pri správnom chápaní exponentu „к“, je takisto samotná mantisa vnímaná s nejakou chybou. Okrem toho, niekto môže vnímať správne jednu číslicu za desatinnou čiarkou, a niekto ďalší - tri číslice. Pritom ten, čo vníma jednu číslicu správne, môže vnímať ešte ďalších sedem číslic chybne a bude si myslieť, že jeho vnímanie je väčšie, ako vnímanie toho, kto vníma dokopy tri číslice, no všetky tri správne (za podmienky, že sa obaja nepomýlili v pochopení exponentu „к“).
Ak však, pri správnom spoločnom (u oboch rovnakom) pochopení exponentu „к“, vníma jeden päť číslic[27] v mantise, a druhý osem a u každého sú všetky číslice správne, tak všetko, čo druhý vníma od šiestej po ôsmu číslicu v mantise, pre prvého subjektívne neexistuje. A prvý môže túto informáciu prijať od druhého iba po porovnaní poradia pre neho dodatočných číslic s jemu už známymi jeho vlastnými hodnotami. A ak zároveň so správnym vnímaním číslic sa vnímajú aj číslice chybne, tak po porovnaní doplňujúcich číslic druhého s vlastnými číslicami, je nutné preskúmať, kde sa prijali cudzie chyby a kde ide o vlastné chyby vo vnímaní tej istej množiny variantov budúcnosti.
Toto sa týka, jak pravdepodobnostnej predurčenosti budúcnosti všeobecne, tak aj vnímania a chápania pravdepodobnostných vyhodnotení uskutočnenia každej z pravdepodobnostne predurčených variánt objektívne možnej budúcnosti.
Pritom je nutné si uvedomiť, že aparát a modely matematickej teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky – to sú len abstraktné prostriedky, samo o sebe bezchybné v rámci matematického formalizmu. Oni nás len privádzajú k riešeniu prognosticko-analytických úloh v živote, v živote bezchybne, ak životné okolnosti zodpovedajú nami subjektívne vybranému prostriedku. Preto nezávisle od toho, či hodnoty pravdepodobnostných predurčeností sú neformálno-intuitívne alebo formálno-matematické, v každom prípade sa mýli človek, a nie ním vybrané prostriedky riešenia úlohy.
Každému z týchto variantov opisu budúcnosti - možných vektorov cieľov a vektorov stavu - zodpovedá nejaká hodnota pravdepodobnostnej predurčenosti 0 р 1 a hodnota matematickej pravdepodobnosti, ako vyhodnotenia týchto pravdepodobnostných predurčeností na osnove matematicko-štatitistických modelov. Medzi týmito variantami môžu byť varianty vzájomne sa vylučujúce, vzájomne sa dopĺňajúce, môžu byť varianty, ktoré sú fragmentami druhých variánt a varianty - nasledujúce jedna druhú, postupne po vektore stavu[28]. Keďže je Vesmír (Strojenie sveta) hierarchický, tak aj informácia vo vektoroch, opisujúcich jeho možné stavy, zodpovedá jeho hierarchickej štruktúre. Dôsledkom toho 1,0 - pravdepodobnostná predurčenosť budúcnosti všeobecne – je rozčlenená nielen vo variantách, ale aj vo vzťahu k hierarchii vektorov stavu v každej z variánt v súlade s mierou chápania hierarchičnosti Stavby sveta, ako časti Objektívnej reality, subjektom. Okrem toho, toto rozčleňovanie (1,0) do variánt sa mení s plynutím času, mierou uskutočňujúceho sa toku udalostí..
Primerane tomu môžu chyby v hodnotení pravdepodobnostných predurčeností vznikať aj následkom neadekvátneho chápania charakteru vzájomných vzťahov jednotlivých variánt, vyčlenených subjektom, a poradia ich následnosti podľa miery ich rozvoja jednej za druhou v chode udalostí.
Pravdepodobnostné predurčenosti uskutočnenia každej z rozličných variánt sú vo všeobecnosti rôzne. Avšak všeobecná pravdepodobnostná predurčenosť celého množstva variantov (v matematike je to integrál hustoty rozdelenia pravdepodobnosti podľa množstva variantov), chápaných človekom, je rovná 0,Х1Х2Х3…Хм х 10к < 1.0. Táto veličina je vždy menšia ako číslo jedna[29], pretože nejaké varianty z dôvodu subjektivizmu, ohraničenosti chápania, vypadnú zo skúmania. No každej zo skúmania vypadnutej, objektívne možnej variante takisto zodpovedá nejaká hodnota pravdepodobnostnej predurčenosti
, odhliadnuc od jej „neviditeľnosti“ pre subjekt. A súčtu subjektívne nevidených variánt zodpovedá taká veličina pravdepodobnostnej predurčenosti „Rn“, že:
0,Х1 Х2 Х3 …Хм + Rn = 1,0 presne;
„Rn“ vystupuje vo vzťahu k subjektu, chápajúcemu úplne presnú hodnotu 0,Х1Х2Х3 …Хм х 10k s nejakou pre neho neurčitou chybou (odchýlkou) „Rr“, ako súčasť celkovej reálnej neurčitosti, rovnej „Rn + Rr“. Neurčitosti „Rn + Rr“ zodpovedá v procesoch riadenia chyba vo všeobecnosti udržateľného riadenia a ju sprievádzajúca škoda alebo„zázrak“ ako nečakane vysoká kvalita riadenia. Alebo krach riadenia. V závislosti od toho, čo konkrétne vypadlo z analýzy a chápania subjektu-riadiča (strojcu-manažéra) a ako sa k tomu on stavia. Pri objektívne zlých variantách, vypadnuvších z vnímania riadiaceho subjektu, môže neurčitosti „Rn + Rr“ zodpovedať katastrofické riešenie neurčitostí. Vtedy ide o úplne maximálny krach riadenia, podľa subjektom vybranej koncepcie („efekt opičej labky“ rovný „opičej“ hlave na pleciach človeka).