Za predpokladu dostatočne vysokej presnosti prognózy zabezpečuje schéma prediktor-korektor najvyššiu kvalitu riadenia z toho dôvodu, že v množstve prípadov zredukuje na nulu (pri nevyhnutnosti aj do záporných hodnôt: je to predvídavé, odb. tzv. predikčné riadenie) fázový posun medzi rušivým vplyvom a riadiacou činnosťou, zabezpečujúcou kompenzáciu rušivých vplyvov. To umožňuje používať zdroje uzavretého systému na zvyšovanie rezervy udržateľnosti riadenia a produktivity uzavretého systému vo vzťahu k vektoru cieľov riadenia. Pri iných schémach riadenia tieto rezervy nemôžu byť využívané, alebo sa minú na kompenzáciu tej zložky odchýlky od ideálneho režimu, ktorá je podmienená fázovým posunom riadiacej činnosti vo vzťahu k rušivému vplyvu (v porovnaní s teoretickým prípadom neprítomnosti fázového posunu medzi rušením a riadiacou činnosťou).
10. Plná funkcia riadenia a intelekt (individuálny a súborný[57])
Rôzne schémy riadenia majú rôzne možnosti vnímania (podpory) obsahovo rôznych koncepcií riadenia a im zodpovedajúcich cieľových funkcií riadenia. Preto aj, keď sa do osnovy riadenia vkladá jeden a ten istý vektor cieľov, tak koncepcia riadenia a schéma riadenia sa podmieňujú navzájom.
Koncepcia riadenia je etapou (fázou) plnej funkcie riadenia. V rámci DVTR sa hranične zovšeobecňujúcim pojmom javí byť pojem „Plná funkcia riadenia“.Tento termín vo svojej podstate opakuje v Kapitole 2 (DVTR) popísanú definíciu javu “riadenie”, rozvíja ho však podrobnejšie.
Plná funkcia riadenia (ako objektívny jav), predstavuje postupnosť rôznorodých krokov (činov), ktorými sa realizuje proces riadenia v celom rozsahu rozlíšených možností a detailov. Inými slovami, plná funkcia riadenia zahŕňa v sebe celú algoritmiku riadenia objektu (procesu).
Plná funkcia riadenia (podobne, ako aj koncepcia riadenia) je hierarchické usporiadaná sekvencia činov - krokov rôzneho druhu. Jednotlivé kroky tohto algoritmu sú nasledovné:
1. Rozlíšenie faktorov prostredia (objektívnych javov), s ktorými sa v rámci mnohorakosti[58] procesov Stvorenia stretáva daný intelekt.
2. Formovanie stereotypu (návyku, zvyku) rozlišovania daného faktora v budúCnosti.
3. Formovanie vektora cieľov riadenia vo vzťahu k danému faktoru a vovedenie tohto cieľového vektora do celkového (všeobecného) cieľového vektora svojho správania sa (samoriadenia)
4. Formovanie Koncepcie riadenia a čiastkových cieľových funkcii riadenia, tvoriacich spolu koncepciu. Formovanie Koncepcie riadenia prebieha na osnove(základe) riešenia úlohy udržateľnosti(stability) v zmysle predpovedateľnosti(prognózy) správania sa riadeného objektu/objektov.
5. Organizácia a reorganizácia účelových štruktúr – nositeľov(nosičov) cieľových funkcii riadenia(riadiacich funkcii).
6. Kontrola(pozorovanie, dohliadanie) nad činnosťou týchto štruktúr v rámci procesu riadenia, uskutočňovaného nimi a koordinácia spolupráce(interakcie) rôznych typov takto vytvorených účelových štruktúr.
7. Zničenie(likvidácia) existujúcich štruktúr v prípade nepotrebnosti(nadbytočnosti); ich podpora - držanie v práceschopnom stave; konzervácia na sklad pre prípad opätovnej potreby; operatívna transformácia na iný, aktuálne, či v budúcnosti potrebný typ štruktúr, alebo ich udržiavanie v priebežnom „pohotovostnom“ režime a pod.[59]
Body 1 a 7 sú v plnej funkcii riadenia vždy prítomné. Medzi nimi ležiace body (2 až 6) možno spájať, alebo hlbšie špecifikovať, vytvoriac súvislú postupnosť nejakých malých „etáp“, primerane potrebám praxe.
Ak sa v reálnom procese riadenia niektoré etapy Plnej funkcie riadenia neprejavujú, znamená to, že riadenie sa neuskutočňuje podľa plnej funkcie. T.j., niektoré etapy plnej funkcie sa realizujú[60] mimo hraníc objektu (procesu), riadeného nie podľa plnej funkcie.
Ako už bolo poznamenané v IV. Kapitole: Z pohľadu teórie a praxe riadenia KLESÁ význam in-formácie, charakterizujúcej proces riadenia, v nasledujúcom poradí:
· najdôležitejšia je in-formácia o procesoch, ktorých priebeh by mohol spôsobiť vytvorenie takej možnosti (situácie), keby v priebehu procesu riadenia v budúcnosti mohlo prísť k odkloneniu od normálnych parametrov;
· objektívne sa objavili (vznikli) možnosti také, že priebeh procesu riadenia sa v budúcnosti môže odkloniť od normálnych parametrov;
· tieto možnosti sa začali realizovať a vyvolali tendenciu odklonu priebehu procesu riadenia od normálnych parametrov;
· priebeh procesu sa odklonil od normálnych parametrov, no zatiaľ sa nachádza v prípustných hraniciach;
· odklonenie parametrov na hranu prípustnosti;
· proces sa dostal za prípustné hranice (najmenej dôležitá informácia „GAME OVER“, FATAL ERROR, IRREVERSIBLE DEMAGE SITUATION)
A prakticky nulový riadiaci význam má informácia o tom, že vyššie uvedené neexistuje a proces riadenia prebieha normálne.[61]
Pritom je potrebné objasniť si ešte jeden aspekt odhadu možností a tendencií pri vypracovávaní riadiaceho pôsobenia. Odhaľovať sa môžu nielen nepriaznivé možnosti, ale aj možnosti pozitívne, ktorých realizácia umožní významne zvýšiť kvalitu riadenia. To sa týka aj odhadu tendencií.
Avšak zváženie odhalených možností a č
rtajúcich sa
tendencií oboch kategórií A) negatívne a B) pozitívne) je pri riadení možné len v schéme prediktor-korektor (pri zachovaní PFR – Plnej funkcie riadenia). Programovo-Adaptívne schémy riadenia (PASR) sú k týmto objektívnym faktorom slepé a vo vzťahu k negatívnym možnostiam a tendenciám pracujú na princípe „pokiaľ hrom netresne, sedliak sa neprežehná“ a pozitívne možnosti a tendencie sú v nich (PASR) nerealizovateľné.Z toho vyplýva, že plná funkcia riadenia môže byť realizovaná iba v intelektuálnej schéme riadenia (rôznorodosť - typ schémy riadenia prediktor – korektor = prognostik - opravár), ktorá predpokladá tvorivosť systému riadenia: subjektu-vodiča (manažéra), a to minimálne v nasledujúcich oblastiach: .
· rozpoznávanie faktorov prostredia, ktoré vyvolávajú potrebu riadenia, alebo zmenu jeho charakteru;
· formovanie vektorov cieľov;
· formovanie nových koncepcií riadenia;
· zdokonaľovanie metodológie a návykov prognostikovania[62] pri riešení otázky ohľadom udržateľnosti v zmysle predpovedateľnosti v rámci stanovenia úlohy riadenia a/alebo v procese riadenia podľa schémy prediktor-korektor.
Primerane tomu, je ovládanie efektívnej osobnej kultúry spoznávania (rozlišovania) a tvorivosti[63] pre riadiaceho pracovníka objektívnou nevyhnutnosťou. T.j., ak nechce byť „zombi-automatom“ (bio-robotom), nesúcim nejaké na neho zvonku v rámci určitého procesu riadenia vložené funkcie. Ešte presnejšie: Ak chce konať v rámci plynutia Božieho Zámeru – Plánu, garantujúceho najvyššiu mieru bezpečnosti a úspešnosti riadenia[64]. O to viac, že iba Boh má moc nad Rozlíšením ako schopnosťou,bez ktorej je prvý bod plnej funkcie riadenia vo všeobecnosti nerealizovateľný а ak aj je výnimočne realizovateľný, tak iba s viac- či menej existujúcimi ohraničeniami.