— Je životne nevyhnutná.

Otázka: vedomie a  podvedomé úrovne psychiky – sú to navzájom izolované systémy spracovania informácie, alebo vzájomne sa doplňujúce komponenty jednej a tej istej celkovej psychiky, a preto vzájomne sa ovplyvňujúce (t.j. prebieha v nich obmena informácií v oboch smeroch)?

— Vzájomne sa doplňujúce a informácie si  vymieňajúce komponenty celkovej psychiky.

    Otázka: Ako dostať na úroveň vedomia v tempe toku reálnych udalostí celú túto informáciu, ktorú spacovávajú podvedomé úrovne psychiky, akmožnosti vedomia pri spracovávaní informácií sú ohraničené (mimo tranzu) na 7 - 9 objektov a 15 zmyslových jednotiek za sekundu, (zatiaľ čo v tranzových stavoch sú tiež ohraničenia, no s inými charakteristikami, v dôsledku čoho si vedomie nemôže predstaviť všetky tie obrazy a melódie, v ktorých prebieha spracovanie informácií na podvedomých úrovniach psychiky)?

— Iba v extrémne zhustenom obraze, ktorý umožňuje si ju uvedomiť hoci len v riadiaco významných vyhodnocovacích kategóriach minulých udalostí a smerovania ich priebehu: «dobre», «zle», «neurčené». Môže byť podané iba akési zovšeobecňujúcezhodnotenie situácie a smerovanie jej zmien, ktoré nebude potláčať ostatnú informáciu, ktorej spracovaním sa v tom čase zaoberá úroveň vedomia.

     Otázka: Je emocionálne pozadie, nálada, typické pre jedinca po celú dobu jeho bdenia, podmienené zapamätanými a prebiehajúcimi okolnosťami jeho života a môžu byť ozmyslené na úrovni vedomia ako znaky, ktoré vyplávali z podvedomých úrovní psychiky, nesúc všeobecné správy o výsledkoch činnosti podvedomých úrovní psychiky, ktoré majú charakter riadiaco významných hodnotiacich kategórií «dobre», «zle», «neurčito»?

— Emócie sú podmienené okolnosťami jeho života a môžu byť ozmyslené práve v týchto riadiaco významných hodnotiacich kategóriach «dobre», «zle», «neurčito»z minulého priebehu udalostí a ich smerovania, posúvaných na úroveň vedomia v psychike jedinca, jeho podvedomými úrovňami. No môžu byť v tejto kvalite aj neozmyslené - to je podmienené svetonázorom jedinca.

V svetonázore trojjedinstva matérie-informácie-miery sú všetky emocionálne prejavy ozmyslené práve v tejto kvalite: ako maximálne zovšeobecnené výsledné ukazovatele podvedomých úrovní psychiky pred úrovňou vedomia, stotožňovaným väčšinou jedincov s ich vlastným «Ja» v každom časovom okamihu. Informácia podvedomých úrovní psychiky vystupujúca na úroveň vedomia v maximálne zhustene zbalenej forme - vo forme emócií, môže byť rozbalená, uvedomená, pochopená, ak to umožňuje osobná kultúra myslenia. To si však vyžaduje čas, v priebehu ktorého by bola táto informácia predaná vedomiu nie vo forme emócií, ale v inej forme, dostupnej jeho vnímaniu.

Ak niekto nesúhlasí s takýmto ozmyslením predurčenia emócií, vyvstávajúcich vo vedomí počas celej doby bdenia jedinca, tak nech si ozmyslí ich predurčenie nejak inak. No ako ukazujú stáročné dejinné skúsenosti psychologických škôl Západu a védicko-znacharského Východu, všetky ostatné interpretácie emocionálneho života jedinca sú chápané nepohodlne a smrdia agnosticizmom[285] - učením o nepoznateľnosti Sveta a nezmyselnosti života a bytia.[286]

Takže sa pýtame: Mýli sa snáď Všedržiteľ? alebo je Všedržiteľnosť (nedeliteľná všeobjímajúca moc Najvyššieho, rozprestierajúca sa všade v Objektívnej realite) bezchybná vo všetkých jej prejavoch, a to bez výnimky?

— Všedržiteľ sa nemýli a Všedržiteľnosť je bezchybná vo všetkých jej prejavoch bez výnimky.

Otázka: Ak je Všedržiteľnosťbezchybná vo všetkých jej prejavoch a človek nie je v konflikte so Všedržiteľom, tak akú má mať náladu, aké emócie?

— Dobrú náladu, pozitívne emócie – to je norma človečieho usporiadania psychiky vo všetkých životných okolnostiach bez výnimky.

Otázka: Ak sú emócie negatívne, nálada zlá alebo „nijaká“, tak čo sa oznamuje vedomiu z podvedomých úrovni psychiky?

— Odpoveď je jednoduchá:

·   v súčasnej dobe alebo v minulosti, či v zámeroch jedinca do budúcnosti existuje jeho konflikt so Všedržiteľnosťou, plody ktorého pri nim vybratej línii správania sa nevyhnutne zožne (ak ich už nezožína) a budú nepríjemné. No čo konkrétne, v čom pozostáva objektívny zmysel konfliktu, či už vznikol v dôsledku úmyslu jedinca alebo je to dôsledok jeho nevnímania – to je nutné objasniť. To si vyžaduje vedomý ozmyslený vzťah jedinca k životu, k toku udalostí v ňom, k súbehu rôznych situácií okolo neho i v ňom samotnom.

·   alebo jedinec, otvorene sa nenachádzajúc v konflikte s Bohom, niečo vníma nesúobrazne a neprimerane Objektívnej realite alebo niečo v prebiehajúcom mu nedochádza, a v dôsledku jeho nedôvery Bohu jeho podvedomé úrovne psychiky vydávajú chybné emocionálne hodnotenie prebiehajúceho, čo v perspektíve taktiež nesľubuje jedincovi nič dobrého. O podmienenosti tohto chybného emocionálneho hodnotenia vlastnosťami samotného jedinca bude reč trocha nižšie.

Môžu nasledovať námietky v tom zmysle, že u rôznych jedincov jedne a tie isté udalosti, padnutie do jednych a tých istých situácií, jedna a tá istá správa vyvolávajú rôzne emocionálne prejavy, čo by zdanlivo vyvracalo práve povedané. Ale nie je to tak: reč bola o emocionálnych prejavoch jedinca, ak dokonca i reverzne (spätne), ale stále prebývajúceho v človečom usporiadaní psychiky v nejakom dlhšom časovom intervale, ktorý je dostatočný na to, aby sa sformovali jeho emócie a nálada. No okrem toho, u každého jedinca je vlastná osobná predhistória, vlastná geneticky podmienená informácia, ktorá tiež vplýva na emocionálnosť vnímania rôznych udalostí.

Ale ak sa jedinec v uvažovanom časovom intervale nachádza nie v človečom stroji psychiky, ale v nejakom inom alebo jeho psychika je nestabilná a kmitá, neprestajne a vratne meniac svoje usporiadanie, tak toto všetko bude nie úplne tak.

Podstata je v tom, že v človečom usporiadaní psychiky sa zabezpečuje jednota emočného a zmyslového stroja duše[287], pri ktorom jedinec „samosebou“ prebýva v riečisku Všedržiteľnosti. Mimo človečieho usporiadania psychiky, ak je vôbec možné hovoriť o nejakej jednote emocionálneho a zmyslového stroja duše, tak táto „jednota“ – po prvé, neladí s Objektívnou realitou a po druhé, je tam konflikt medzi vedomím a podvedomými úrovňami psychiky, a taktiež aj vnútorné konflikty v samotnom podvedomí (a to ho, ako následok, zaťahuje do vnútorne konfliktnej kolektívnej psychiky – kolektívneho podvedomia. Inými slovami, to prináša pripojenie psychiky jedinca na nezlučiteľné, navzájom nepriateľské egregory).

A o jednote emocionálneho a zmyslového stroja duše mimo človečieho usporiadania psychiky v podstate možno hovoriť veľmi podmienečne, pretože nesúlad tejto „jednoty“ vyplýva z toho, že emočné prejavy a racionálno-intelektuálna činnosť nie sú vo vzájomnom súlade. To platí, ak ich vztiahneme k jednej a tej istej objektívnej informácii, ktorá charakterizuje životné okolnosti alebo situáciu, do ktorej sa jedinec dostal.

Okrem toho, rozhovory na tému, že pre rôznych jedincov sú v živote charakteristické rôzne emocionálne prejavy v jednych a tých istých situáciach, je nevhodné viesť v abstraktnej forme, odtrhnutej od konkrétnych jedincov a konkrétnych podmienok: to by bolo neplodným abstrakcionizmom, iba brániacim chápaniu podstaty skúmaných javov psychickej činnosti každého jedinca.

Preto konkrétne: dieťa sa raduje tvári matky, sklonivšej sa nad kolískou; slnečnému lúču; prvým kvetom a snehovým vločkám v jeho živote. Plače, keď sa stretáva so zlom, aj keď nie je nasmerované proti nemu osobne, hoci objektívne každé zlo je proti každému žijúcemu, a preto sa dieťa nemýli, ak na neho takto reaguje. Raduje sa a smeje sa v reakcii na dobro. Ono sa zle - negatívne stavia k rozprávkovému ľudožrútovi i ostatným zlodejom a dobre odlišuje v rozprávkach dobro od zla. A v detských hrách sa pomerne ťažko hľadajú dobrovoľníci na plnenie úloh zjavných zlodejov, hoci len akože. A ak sa im nepodarí nájsť dobrovoľníkov alebo sa dohovoriť, tak hra prebieha za účasti imaginárneho, všetkými si predstavovaného zlodeja, fyzicky neprítomného medzi účastníkmi hry. To je vyjadrenie normálnej jednoty emocionálneho a zmyslového stroja duše. A ono prevláda v správaní sa väčšiny ľudí v ich detstve.