Petrohrad

r. 2005

© Publikované materiály sú majetkom Ruskej kultúry, z toho dôvodu nikto vo vzťahu k nim nedisponuje osobnými autorskými právami. V prípade prisvojenia si autorských práv v rámci zákona právnickou, alebo fyzickou osobou, sa dotyčná osoba stretne s odplatou za krádež pomocou nepríjemnej „mystiky“, vychádzajúcej nad rámec právnej vedy. Každý záujemca má plné právo, vychádzajúc z vlastného chápania všeobecného prospechu, nasledujúce materiály v plnom objeme, alebo fragmentárne všetkými dostupnými prostriedkami kopírovať a vydávať aj za komerčným účelom. Kto používa nasledujúce materiály pri svojej činnosti, či v citáciách, fragmentoch alebo odkazoch, prijíma na seba osobnú zodpovednosť, a v prípade vytvorenia kontextu meniaceho zmysel následných materiálov ako celku, má šancu stretnúť sa s „mystickým“ pôsobením mimo právneho rámca[1].

Z ruského originálu „Нам нужна иная школа“

Nakoľko rôzne operačné systémy v jednom a tom istom súbore rozkladajú strany rôzne, je potrebné aktualizovať obsah. Na aktualizovanie obsahu treba prejsť do režimu prezerania strán, vložiť kurzor do obsahu, potom stlačiť F9. Vybrať „obnoviť čísla strán“. V prípade ak váš systém pracuje nekorektne, a automaticky budú nastavené chybné čísla strán, potom v režime prezerania strany treba zadať správne čísla strán ručne. Tento odsek odstrániť do aktualizácie strán pred tlačou.

Úvod

1. Naša epocha  a vzdelanostné problémy ľudí

2. Osvojenie si psychologických praktík naladenia pracovnej nálady, alebo doučovanie učiteľov odborných predmetov?

3. Základný nedostatok sformovaného systému vzdelávania

4. Učí škola čítať?

5. Rodina, škola, spoločnosť

6. Historická veda a ľudsko-spoločenská náuka: súvislosti

  6.1. Úvod do témy

  6.2. Spory o učebnici histórie

  6.3. Akou musí byť «objektívna» učebnica histórie?

    6.3.1. Hľadanie kritérií objektívnosti

    6.3.2. «Skrášľovanie» minulosti, «očierňovanie» a «objektívnosť» na osnove hodnoverných faktov

    6.3.3. Kategórie, ležiace v základoch objektívnej historickej vedy

    6.3.4. Hlavná vlastnosť historického procesu

    6.3.5. Predhistória a začiatok dejín dnešnej globálnej civilizácie

  6.4. Historická veda  a ľudsko-spoločenská náuka

7. Učebnica „Úvod do spoločenskej náuky“  ako prejav profanácie zo strany pedagógov svojho dlhu voči žiakom a spoločnosti

  7.1. „Spoločenská náuka“ a prírodné vedy

  7.2. Úvod do humanizmu:  do falošného aj do pravého

  7.3. Čo robí s človekom  vyučovanie v ruskej škole?

  7.4. Kto z ľudí je  skutočným Človekom v Živote?

  7.5 Čo človek potrebuje?

8. Závery z kapitol 6 a 7

9. Najdôležitejšia životná zručnosť —  umenie dialektiky poznania a tvorenia

Prílohy

  1. Úryvky z direktív Rady národnej bezpečnosti USA:  20/1 z 18.augusta 1948  “Naše ciele vo vzťahu k Rusku”  a NSC-68 z 30.septembra 1950

  2. Predchádzajúca globálna civilizácia a jej dedičstvo

Systém mimorodinného vzdelávania, fungujúci na osnove profesionálnych učiteľov, je elementom kultúry každej civilizovanej spoločnosti.

Charakter systematického vzdelávania, jeho dostupnosť či nedostupnosť rôznym sociálnym vrstvám v každej dejinnej epoche, vzťah spoločnosti k učiteľstvu a učiteľov ku žiakom, v mnohom predurčujú ďalší život danej spoločnosti. Preto:

·    uvedomelé činy ohľadom organizácie vzdelávacieho systému v prítomnosti, predstavujú riadiaci akt oživenia istých možností v budúcnosti, už objektívne dostupných pre realizáciu v prítomnosti;

·    reformy každého systému (vrátane vzdelávacieho systému), ktoré nemajú jasný postoj ohľadne cieľov a kvality fungovania systému ako celku po ich zavŕšení, možno prirovnať k „navigácií podľa vetra“, hoci štandardne má každá plavba svoj konkrétny cieľ a vyžaduje si jednoznačnú trasu na jeho dosiahnutie.

No ak spoločnosť zažíva zdĺhavú krízu, potom to znamená, že v priebehu dlhšieho času, ktorý predchádzal tejto kríze, vzdelávací systém stihol zmrzačiť vnímanie sveta, intelekt, morálku a celkovú psychiku niekoľkých pokolení, ktoré keď dospeli, priviedli spoločnosť postupne na pokraj katastrofy.

A preto, jedným z aspektov prekonania spoločenskej krízy je práve reorganizácia vzdelávacieho systému na kvalitatívne iné princípy, aby vzdelanie ktoré v ňom ľudia dostanú zodpovedalo epoche a dohľadným perspektívam života spoločnosti a jej rozvoja. Čím úspešnejšia bude spoločnosť v zadaní a riešení tejto úlohy, — tým dlhšie obdobie bezkrízového rozvoja bude pred ňou stáť. A ak spoločnosť nedokáže zadať a vyriešiť túto úlohu adekvátne epoche a perspektívam, potom je odsúdená na zdĺhavú krízu, v ktorej môže aj zahynúť.

Okolnosti krachu ZSSR a vlečúca sa (viac ako desaťročie) kríza formovania postsovietskych štátov na jeho teritórií (vrátane Ruska) ukazuje, že problém reorganizácie vzdelávacieho systému v krajine je aktuálny. Avšak do dnešného dňa neboli vydané žiadne materiály, ani v špeciálnych vydaniach, ani v politickej publicistike, v ktorých by bol vyjadrený pohľad na problém reorganizácie vzdelávacieho systému — vo všetkých jej životne dôležitých aspektoch a ich vzájomnom prepojení.

Tematika publikácií, v ktorých možno nájsť slová typu «reforma vzdelávacieho systému», je zasvätená vyučovaniu rôznych učebných disciplín (predmetov), rozvrhnutiu vyučovacích hodín v programoch škôl a univerzít medzi disciplínami učebného plánu, no nie otázok ohľadne toho:

·    Aký človek má vyjsť zo systému základného (t.j. povinného) a odborného vzdelania, aby následne jeho život a práca prebiehali v harmónií  so životom a prácou ostatných ľudí?

·    A čo je potrebné urobiť vo vzdelávacom systéme, aby sa ľudia s jeho pomocou stali práve takýmito? Čiže je nevyhnutné odpovedať na otázky:

  → Čomu učiť?

  → Ako učiť?

Teda že základné vzdelanie musí byť dostupné všetkým deťom rovnako a musí byť osnovou pre získanie odborného (profesionálneho) vzdelania (vrátane vyšších vzdelaní) — toto musia všetci vnímať ako axiómu: v opačnom prípade sa spoločnosť rozvrstvuje na vzájomne izolované (podľa vzdelanostno-profesionálneho príznaku) korporácie a mafie, ktoré sa navzájom začínajú nenávidieť, následkom čoho sa celá spoločnosť stane vnútorne antagonistickou.

Všetko toto nás teda zaväzuje, zamerať sa na preskúmanie problematiky uvedenia vzdelávacieho systému do súladu s potrebami ľudí a perspektívami rozvoja spoločnosti.

Otázka, nastolená v nadpise tejto kapitoly je otázkou kľúčovou, odpoveď na ktorú — v závislosti od miery adekvátnosti epoche a perspektívam — buď umožňuje, alebo neumožňuje vypracovať požiadavky, ktorým musí zodpovedať vzdelávací systém po ukončení reformy. No urobiť si jasno a zaujať postoj ohľadne požiadaviek týkajúcich sa systému je nutné, pretože ináč bude reforma systému možná len v štýle bájky I.A.Krylova o labuti, rakovi a šťuke[2]; o kvartete a pod.