No «vymakaní» jednotlivci víťazia len v amerických akčných filmoch a v nereálnych podmienkach[178], vymyslených scenáristami, avšak v reálnom živote si o mŕtvoly takýchto «vymakaných» kandidátov na hrdinov-jednotlivcov vytierajú topánky dobre organizované korporácie a vinníci za ich smrť sa väčšinou nenájdu.

·    DRUHÝ. Humanizmus ako dielo Dobra a Pravdy — nespočíva v „úcte“ ku všetkým bez rozdielu, bez mravného rozlíšenia a ohľadu na ich činy, alespočíva v aktívnej a činorodej Láske k ľuďom, dokonca aj vtedy, keď si ich už skutočne nemáme zväčša za čo vážiť.

V pravom humanizme sa prejavuje Láska k Životu a ľuďom, a nie úcta k nim za niečo, pretože človek nemiluje pre niečo konkrétne, urobené či neurobené, sľúbené či potichu očakávané, ale zo štedrosti duše, nehľadiac na nič a dokonca napriek mnohému, čo nie je hodné úcty ale skôr odsúdenia. A láska — to nie je sex ani psychologické putá, zväzujúceho dokopy jedného človeka (akoby milujúceho) a robiace si nárok na zotročenie druhého (akoby milovaného) a na jeho zmenenie na vlastnú — zbavenú práv — na človeka sa podobajúcu vec; Láska — to je súbor dokonalostí[179], majúca dôvody aj ciele v sebe samej, následkom čoho oslobodzuje vôľu človeka od rôznych pripútaností, nad ktorými predtým nemal moc, a robí „človeka“ Človekom a skutočne slobodným a emocionálne sebestačným.[180]

A ak uznáme pravdivým druhý názor, potom je potrebné naučiť sa byť Človekom, vždy disponujúcim silou i umením Ľúbiť každého človeka tak, aby sa potencionálny Hitler alebo Čikatilo ktorého v živote stretneme, nestal Zločincom, ale stal tiež človekom, preplneným aktívnou a činorodou Láskou a teda aj hodným úcty.

A aby bolo možné sa cieľavedome naučiť byť Človekom, treba predovšetkým jasne uvidieť objektívnu podstatu Človeka — ten ideál, ktorý musí byť stelesnený v Živote u seba samého, u každého a všetkých. Preto je na druhej predsádke učebnice celkom vhodne umiestnený výrok F.Schellinga[181]:

«Človek v určitej miere rastie, keď poznáva[182]sám seba a svoju moc. Vsugerujte človeku vedomie toho, čím je, a čoskoro sa naučí byť aj tým, čím byť má».

A zdalo by sa, že práve tejto problematike sa ďalej venuje aj učebnica, nakoľko jej prvá časť sa volá «Človek. Príroda. Spoločnosť», v ktorej prvá kapitola má názov: «Čo je to človek». A začína ju «§ 1. Čo robí človeka človekom?», ktorého autorom je sám akademik RAV L.N.Bogoljubov.

Prečítali sme si «§ 1. Čo robí človeka človekom?» prvej kapitoly učebnice…

Možno sa ho celý naučiť naspamäť a zodpovedať učiteľovi v bezducho-bifľovacom režime od slova do slova. No pochopiť samotný obsah a vyložiť ho druhému človeku vlastnými slovami nie je možné.

Ak sa človek spoľahne na intelekt a svedomie tých, ktorí povýšili L.N.Bogoljubova na akademika RAV, doktora vied a profesora, zostáva mu len uznať si svoju vlastnú hlúposť a na základe toho sa psychicky zrútiť, stratiť vieru v seba: ako to, veď paragraf predsa písal doktor vied osobne, profesor a akademik; pravdepodobne to napísal veľmi múdro, a my — obyčajní ľudia, a tým skôr žiaci — celú tú hĺbku ním napísaného nevieme pochopiť pre svoju vlastnú hlúposť a nevzdelanosť.

Ničmenej, aby sme pochopili kto je v skutočnosti hlúpy, obrátime sa k textu učebnice: či sú to jej autori, alebo väčšina jej potenciálnych čitateľov. Päťstranový paragraf akademik ukončuje „Zhrnutím“:

«Čím sa líši človek od zvierat?  Po prvé, človek dokáže vyrábať pracovné nástroje a používať ich. Po druhé, disponuje komplikovane organizovaným mozgom, myslením a artikulovanou rečou. Po tretie, človek je schopný cielenej tvorivej činnosti.

Človek je biosociálna bytosť, predstavujúca sama osebe špeciálny článok v rozvoji živých organizmov na Zemi» (skúmaná učebnica, str. 13, zvýraznený text hrubým je rovnaký ako v citovanom zdroji).

Za týmto «zhrnutím» nasleduje zoznam otázok na otestovanie sa, ktoré uvedieme nižšie (komentár pod čiarou k jednej z otázok je náš):

«1. Čo znamenajú slová: „Človek je biosociálna bytosť“?

2. Ktoré vlastnosti človeka sú biologické?

3. Aké vlastnosti človeka majú sociálnu povahu (t.j. vznikajú len v spoločnosti)?

4. V čom sa prejavuje tvorivý charakter ľudskej činnosti?

5. V čom spočíva vzájomná súvislosť medzi myslením a rečou?[183]

6. Ako sa prejavujú ľudské schopnosti?

7. Čo je to samorealizácia človeka?

8. Prečo je samorealizácia človeka možná len v činnosti?»

Niekto by mohol dúfať, že akademik poskytol vecné odpovede na svoje otázky v texte paragrafu. Jednako, takáto nádej je márna: akademik nedokázal použiť jemu známe fakty a preto, ako hovorievajú samotní pedagógovia «neodkryl tému» ním zadanú v názve paragrafu. Podľa klasifikačného hodnotenia slohových prác v škole si ním napísaný paragraf zaslúži hodnotenie «4» (za to, že niektoré fakty pozná: ak by nepoznal ani fakty, zaslúžil by si «5»).

Ak nepodľahneme psychologickému tlaku vedeckých titulov a hodností, ktoré sa tvária akoby objektívnym certifikátom o intelektuálnej sile, osvojených znalostiach a zručnostiach ich nositeľov; ak budeme uvažovať samostatne, a text vytvorený akademikom i mnohými ďalšími budeme porovnávať s faktami známymi zo života i zo školy, tak prídeme k záverom obsahovo iným (než tie, ktoré sme citovali vyššie ako «zhrnutie paragrafu») o podstate (povahe) človeka a jeho odlišnostiach od zvierat.

Preto sa znova obrátime k textu učebnice:

«Rozdiel medzi človekom a ostatnými živými bytosťami. Čo je to vlastne človek? Čím sa líši od zvierat? Nad týmito otázkami sa ľudia zamýšľajú oddávna. Staroveký filozof Platón na ne odpovedal takto:  «Človek, to je dvojnohé zviera bez peria». Za dve tisícky rokov známy francúzsky fyzik a matematik B.Pascal namietol Platónovi: «Človek bez nôh stále zostane človekom, ale kohút bez peria sa človekom nestane».

Čo teda odlišuje ľudí od zvierat? Existuje, napríklad, príznak vlastný len ľuďom: zo všetkých živých bytostí má iba človek mäkký ušný lalok[184]. Avšak, je tento fakt tým hlavným, čo odlišuje človeka od zvierat?

Veľkí myslitelia prišli k záveru: najdôležitejší príznak človeka spočíva v tom, že je tvorom spoločenským, čiže sociálnym (latinské slovo socialis znamená «spoločenský»). (Spomeňte si z kurzov histórie a biológie, čo viete o pôvode človeka). Takže, človek je spoločenský tvor. Iba v spoločnosti, v kontakte medzi ľuďmi[185], prebiehalo formovanie takých ľudských kvalít, ako je jazyk (reč), schopnosť myslieť a ďalšie» (skúmaná učebnica, str. 8).

Na tomto  «a ďalšie» sa zastavíme, čo to si spomenieme, ako nám to radí akademik, a pouvažujeme. V 6. kapitole „Historická veda a ľudsko-spoločenská náuka: súvislosti“ sme analyzovali učebnicu I.I.Doluckého a nájduc určité fakty a položiac si určité otázky sme mimochodom zbúrali ten historický mýtus, ktorý je vnucovaný žiakom ako pravdivá predstava o historickej minulosti, ktorá sa objektívne udiala. Tu urobíme to isté: budeme hľadať fakty, klásť otázky, a uvidíme či text akademika ustojí takýto prístup.