Všetkým ostatným — «kocúrom Matroskinom»[278] — nezostáva iné, ako pustiť sa buď do riadiacej činnosti v rámci procesu nútenia pracovať na seba iných; alebo iba pasívne podporovať (z rôznych zdrojov ktorými disponuje) sociálne inštitúty a riadiacu činnosť iných, za účelom organizácie kolektívnej práce ľudí tak, aby z toho mali prospech len niektorí z nich.
A činnosť mnohých pokolení «kocúrov Matroskinov» sa prejavuje v tom, že úroveň spotreby (a rovnako aj príjmy) tých, ktorí tvoria „elitu“, v oblasti riadenia vecí celospoločenského významu, je vyššia (pričom mnohonásobne), než príjmy a úroveň spotreby tých, ktorí sa venujú práci, teda v priamej výrobnej činnosti.
Táto osobitosť organizácie života spoločnosti sa stala automaticky reprodukovanou tradíciou, ktorú nezmenili ani revolúcie[279], ani reformy[280]; je ideologicky zdôvodnená a v mnohých prípadoch aj podporená zákonom[281]. Je jednou z foriem monopolnej exploatácie[282] riadiacich vedomostí a zručností, exploatácie sociálneho postavenia, ktoré je druhým nedostupné, následkom sformovaných tradícií atď.
Ničmenej, akademik, bez snahy ukázať túto problematiku žiakom, píše v §2 kapitoly I. nami skúmanej učebnice „Úvod do spoločenskej náuky“:
«... a to je hlavné, rozumné sú tie potreby, ktoré napomáhajú rozviť v človeku jeho pravé ľudské vlastnosti: schopnosť pracovať, záujem o vedomosti, snaha o krásu, túžba prinášať ľuďom dobro».
Т.j. pri pomlčaní o korporatívnej činnosti množstva «kocúrov Matroskinov» v nadväznosti pokolení, učebnica odporúča ako ideál — nezištne, prajne a tvorivo pracovať na podporu historicky sformovanej korporácie parazitujúcich degradantov. Je to hodné človeka? — podľa nášho názoru nie: zmysel ľudského života je v inom.
Najjednoduchšia odpoveď na podobné ponuky drieť zadarmo na parazitov spočíva v známej fráze: «Hlupákov práca miluje, hlupák má prácu rád...» a slogane «Kos a pritĺkaj!» pod vyobrazením symbolov práce — kosáka a kladiva. Ak množstvo ľudí cíti, že ich nútia pracovať na iných, na úkor ich vlastných záujmov a záujmov ich blízkych, potom takáto odpoveď sa javí byť dostatočne efektívnou na vytvorenie určitých problémov korporácii «kocúrov Matroskinov». No nie je efektívna pre oslobodenie sa od ich ambícií: nato sú už potrebné vedomosti historicko-sociologického charakteru a politická vôľa ku zmene života spoločnosti a jej kultúry.
Ide o to, že ak takáto politická a kultúrna aktivita nejestvuje, potom «kocúri Matroskinovia» sa stávajú monopolnou korporáciou, ktorá kvôli zapojeniu druhých ľudí do spoločnej práce v prospech «kocúrov Matroskinov» ponúka svojim potencionálnym (aj už nimi využívaným) pracovníkom príslušné «duchovné potreby», ktoré (ako by sa na prvý pohľad zdalo) nemajú nič spoločné s typicky degradačno-parazitickými potrebami, ako sú alkohol, fajčenie, narkotiká, sexuálna bujnosť atď.
V predchádzajúcich (pod)kapitolách 7.1 až 7.4 aktuálneho zborníku (zasvätených otázke toho, kto je to človek) sme už analyzovali, čo učebnica spoločenskej náuky vraví o relígiách. Vtedy sme preukázali, že autorský kolektív učebnice tvoria nevzdelaní ateisti. No ak budeme pokračovať v skúmaní výkladu otázok ohľadne relígie a ateizmu v druhom zväzku učebnice „Človek a spoločnosť“, určenej pre štúdium v 10. a 11. triede, nevyhnutne dospejeme k záveru, že autorský kolektív predstavuje nielen nevzdelaných ateistov, ale navyše aj bezcharakterných prisluhovačov parazitov.
§46 kapitoly XII, nazvanej „Duchovné hodnoty modernej civilizácie“, obsahuje podkapitolu „Rozmanitosť relígií“, ktorú by bolo dobré nazvať „Rozmanitosť vieroučení“, pretože v podstate v nej ide reč o vieroukách, a nie o relígiách ako osobných vnútorných spojeniach ľudí a Boha. Táto kapitola sa začína slovami:
«Na svete existujú rozmanité viery, sekty, cirkevné organizácie. Sú to i rozličné formy polyteizmu (mnohobožstva), ktorých tradície siahajú do prvotných náboženstiev (viera v duchov, uctievanie rastlín, zvierat, duší mŕtvych). S nimi susedia rôzne formy monoteizmu (jednobožstva). Patria sem aj národné relígie ako konfuciánstvo (Čína), judaizmus (Izrael) atď., aj svetové relígie, ktoré sa sformovali v epoche vzniku impérií a našli si prívržencov medzi národmi, hovoriacimi rôznymi jazykmi, ako budhizmus, kresťanstvo, islam. Práve svetové náboženstvá prejavujú najväčší vplyv na rozvoj moderných civilizácií[283]» (“Človek a spoločnosť” — zv. 2 skúmanej učebnice, str. 386).
Tento odsek je ukážkou toho, čo sa v posledných rokoch začalo nazývať «manipuláciou vedomia». Začneme tým, že judaizmus už existoval, a štátu Izrael[284] ešte nebolo. Navyše, v staroveku na území dnešnej Palestíny po jej dobytí starovekými židmi sa najprv sformovali dva štáty: Izrael v severnej časti Palestíny a Judea v južnej časti na hranici so starovekým Egyptom. Izrael ako samostatný štát vydržal približne sto rokov (jednou z možných príčin pádu starovekého Izraelu, mohlo byť aj odmietnutie ním judaizmu), a Judea ako samostatný štát takmer tisícročie. V historickom období po štátnom krachu starovekej Judei a úteku židov z Palestíny (v období dobytia Palestíny Rímom v 1.st. pred n.l. až 1.st. n.l.) judaizmus prestal byť «národnou relígiou»: Po prvé, židia ktorí ho vyznávali prestali byť národom[285]; po druhé, vyznávači judaizmu žili v mnohých krajinách sveta uprostred iných národov, hebrejčina prestala byť ich jazykom (a pre mnohých prozelytov, ktorí prijali judaizmus, ani nikdy rodným nebol) a začali hovoriť rôznymi jazykmi, t.j. jazykmi národov, uprostred ktorých žili. Ako predchodca historicky sformovaného kresťanstva, ktoré má len máločo spoločné s učením Krista[286], judaizmus je historicky reálne svetovým náboženstvom, a nie národným. Navyše, na základe cieľov vložených do jeho sociologickej doktríny je judaizmus svetovým náboženstvom od samého začiatku.
Avšak žiadny protest zo strany židovskej verejnosti ani obvinenie autorského kolektívu učebnice z «antisemitizmu» v spojení s takýmto znížením postavenia judaizmu v dejinách nenasledoval. A jediné vysvetlenie účelnosti takéhoto zníženia postavenia judaizmu v učebnici a totálne mlčanie židovskej (a najmä rabínskej) verejnosti v spojení s týmto spočíva v tom, že globálna sociologická koncepcia judaizmu nie je predmetom verejných diskusií a hodnotenia. Uvedieme ešte raz to, posúdeniu čoho sa akademik aj ním vedený autorský kolektív vyhli:
«Nedávaj na úrok svojmu bratovi (podľa kontextu súkmeňovcovi-židovi)ani striebra, ani chleba, ani hocičo iné, čo je možné dávať na úrok; cudzincovi (t.j. nie-židovi)dávaj na úrok, aby pán boh tvoj (t.j. diabol, ak sa skrze svedomie pozrieme na podstatu úrokového parazitizmu)ťa požehnal vo všetkom, čo sa robí rukami tvojimi na zemi, do ktorej ideš, aby si v nej vládol» (posledné sa týka nielen staroveku a nielen Palestíny obetovanej starovekým židom, pretože toto je prevzaté nie zo správy o rozšifrovaní jediného zvitku dajakého chorobopisu, ale zo súčasnej, masovo publikovanej knihy, propagovanej všetkými cirkvami a časťou „inteligencie“ ako večnej pravdy, danej akoby Zhora)- Deuteronómium, 23:19, 20.«I budeš vládnuť nad mnohými národmi, a oni nad tebou vládnuť nebudú» - Deuteronómium, 28:12.«Vtedy synovia cudzincov (t.j. nasledovné pokolenia nie-židov, ktorých predkovia vliezli do zámerne nesplatiteľných dlhov voči plemenu úžerníkov-spoluveriacich)budú stavať tvoje múry (takto teraz mnohé rodiny arabov-Palestíncov vo svojom živote závisia od možnosti pracovných ciest do Izraela)a ich králi ti budú slúžiť („Ja som žid kráľov – vyjadrenie jedného z Rothschildov na nevydarený kompliment na jeho adresu: „Vy ste kráľ židov“); lebo vo svojom hneve som ťa ničil, ale vo svojej milosti budem k tebe milostivý. I budú tvoje brány otvorené, nebudú sa zatvárať ani vo dne, ani v noci, aby bolo k tebe prinášané bohatstvo národov a boli privádzaní ich králi. Lebo národy a kráľovstvá, ktoré ti nebudú chcieť slúžiť, zahynú, a také národy budú úplne vykorenené»— Izaiáš, 60:10 - 12.