[101] Vojnu práve takéhoto druhu začal A.Hitler proti ZSSR: jej cieľom bolo «dobytie životného priestoru pre Nemcov na Východe» (bol ohlásený v «Mein Kampf» ešte v r. 1923), po čom sa následne predpokladalo zlikvidovať približne 100 000 000 «zbytočného» obyvateľstva ZSSR (Plán «Východ» — článok v nemeckom jazyku: http://gplanost.x-berg.de/gplanost.html), a zvyšok, spustený do nevratne otrockého stavu cestou modifikácie kultúry smerom k primitivizácii vzdelávania a stimulovaniu individuálnych «slobôd», sa mal oddávať nerestiam a degradovať. V podstate tento plán aj realizujú na území ZSSR v postsovietskej dobe rukami «elít», vytvorených z pôvodných obyvateľov.

[102] Takto sa na úkor vyhnania, likvidácie a asimilácie slovanského obyvateľstva sformovalo dnešné Nemecko (Berlín bol spočiatku slovanským sídlom, ostrov Rujana v pred-germánskom období bol osídlený Slovanmi).

[103] Tento prístup k rozšíreniu podriadeného územia je obmedzený len efektívnosťou dopravných prostriedkov a šírenia informácií. Obmedzenie ich rýchlosti a reprodukcie má objektívne za následok aj obmedzenie vzdialenosti medzi hlavným mestom a perifériami, po prekročení ktorej hlavné mesto prakticky plne stráca moc nad dianím v perifériách.

[104] S výnimkou tých, ktorí sa v priebehu agresie a vzniku okupačného režimu stali otrokmi. V stáde otrokov, z pohľadu otrokára, sa nesmie vyskytovať ani národné seba-uvedomenie, ani inštitút rodiny. Vzhľadom k tomu je buržoázny liberalizmus — podľa stanovísk ktorého práva jednotlivca bezvýhradne prevyšujú práva rodiny, a chápanie národnej príslušnosti je súkromnou vecou jednotlivca, a nie jedným z faktorov zjednotenia národného a mnohonárodného spoločenstva — ideológiou otrokov (inak povedané: vlastnou otrokom), a nie ideológiou slobodných ľudí.

[105] Avšak najhlavnejším v tomto predchádzaní bolo «neprehnať to», pretože v opačnom prípade politika zmazávania národnej identity porazených sa stáva katalyzátorom a rozbuškou národno-oslobodzovacích hnutí. Neraz sa o tom presvedčila poľská šľachta na Ukrajine, v Bielorusku a Litve, no šľachta zakaždým «poctivo» demonštrovala svoju nepoučiteľnosť a po určitom čase znova stúpala na tie isté hrable a rozdúchavala proti-poľské povstanie na etnicky nepoľských územiach. Práve výsledkom tohto sa šľachte nepodarilo zrealizovať sen o «Veľkom Poľsku» od Baltského mora po Čierne, a od Odry a Visly po Uralské pohorie.

[106] Toto sa dialo v Anglicku po jeho dobytí Normanmi a strate u anglosaskej «elity» jej sociálneho statusu. Dozvuky tohto procesu našli svoje stvárnenie v široko známom románe Waltera Scotta «Ivanhoe».

[107] Tak tomu bolo v Poľsku, kde sa najvplyvnejšími veľmožmi stali popoľštení prisťahovalci z kedysi Poľskom dobytej Ukrajiny, Bieloruska, Litvy.

Na túto cestu vykročila aj «elita» postsovietskej RosSiónie...

[108] Tak bolo aj v prípade Adžarcov — etnických Gruzíncov, ktorých asimiláciu Turecké impérium nedokázalo doviesť do plnej straty ich národného jazyka a úplného splynutia s Turkami.

[109] Poľsko bolo natoľko neodbytné, že sa dočkalo odsúdenia svojej politiky zo strany Ligy národov v r. 1932 (http://kprf.ru/international/70898.html).

[110] Rossia je tiež mnohonárodný štát, avšak algoritmika jeho vzniku ako mnohonárodného štátu a charakter vzájomných národných vzťahov v ňom je iný, preto spomenutú otázku ilustrujeme na príklade Rakúsko-Uhorska.

[111] Mimochodom, odtiaľto aj pramení taký termín, ako «šachinšach» (kráľ kráľov), nakoľko moc miestnych král(ik)ov nad ich ľudom a územím sa priznávala «kráľom kráľov» za podmienok ich podriadenia sa v rade vecí vláde «kráľa kráľov» a pri povinnosti podporovať ekonomicky i vojenskou silou jeho politiku. Napríklad gruzínske, arménske, kurdské štáty za týchto podmienok patrili v dávnej minulosti do zostavy Perzskej ríše.

[112] Tretia a štvrtá priorita zovšeobecnených prostriedkov riadenia. O zovšeobecnených prostriedkoch riadenia/zbraní viď práce VP ZSSR «Voda mŕtva» a «Základy sociológie» (3. časť, kniha 1, kapitola 8.5).

[113] Medzi takéto súkromné korporácie dlho pred epochou dnešných nadnárodných korporácií patrili: Východo-Indická a Západo-Indická spoločnosť vo Veľkej Británii, Rusko-Americká spoločnosť v Ruskom impériu.

[114] Termín «kryptokolónia» bol do lexikónu politológie zavedený Dmitrijom Galkovskim.

Nezávisle od interpretácie tohto termínu v «elitárnej» politickej analytike, my ho chápeme nasledovne: termín poukazuje na kolonizovaný charakter života spoločnosti, udržovaný obchádzajúc vedomie väčšiny predstaviteľov tejto spoločnosti a predovšetkým — základnej masy členov jeho vládnucej «elity» (s výnimkou zasvätených bratov-masonov a «naverbovaných», ktorí vedia že zradili Vlasť a predali ju zotročiteľom).

[115] Niektoré z nich (vrátane USA) sú suverénnymi len preto, že sú základňou hlavných svetových korporácií, kvôli čomu sú hranice medzi administráciou týchto korporácií a štruktúrami orgánov štátnej moci veľmi symbolické.

[116] Pričom kryptokoloniálne postavedie ľudov sa neprejavuje len na úrovni ekonomiky, ale na všetkých prioritách zovšeobecnených prostriedkov riadenia. Vydržiavanie cudzej armády, ktorá sleduje prevažne ciele jej „vrchných veliteľov“. „Kultúra“ stravovania, okrem zamlčovania dlhodobych účinkov tiež nepriamo nastavuje (ne)zdravie ľudí záujmom riadiaceho centra. Média a náboženstvá, nielenže neinformujú o pravde, ale navyše nastavujú psychiku človeka do zombi-režimu vhodného práve pre centrum riadenia kryptokolónie. Zamlčovanie a prepisovanie histórie detto. A človek tomu verí a myslí si že je slobodný občan v slobodnom štáte. – pozn. prekl.

[117] Bolo treba použiť slovo rozdiel «различие», a nie rozlíšenie «различение», ktoré má iný význam: viď práce VP ZSSR «Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty», «Základy sociológie».

[118] Veta si vyslovene žiada dodatok: na úkor ostatných krajín a ich škodu.

[119] Podrobnejšie o úlohe vedy a vzdelávacieho systému v samoriadení spoločnosti a riadení spoločností zvonku napriek ich vlastným záujmom viď kapitoly 10.6 a 10.7 práce VP ZSSR «Základy sociológie».

[120] O kritériu pravdivosti viď práce VP ZSSR «Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty», «Základy sociológie» (časť 1.).