[123] V citáte boli opravené niektoré preklepy a nesprávne gr. pády originálneho ministerského textu.

[124] Čo je prospešné pri podmienke, že základné vzdelanie vo Vlasti je životu adekvátne, čo sa potvrdzuje princípom «prax je kritériom pravdy», ktorý nepozná výnimky.

[125] V roku 2012 po zvolení za prezidenta RF V.V.Putina a menovania D.A.Medvedeva do funkcie premiér-ministra sa A.V.Dvorkovič stal vicepremiérom vlády RF s ambíciami byť kurátorom celého reálneho sektoru ekonomiky v krajine.

[126] Diplom MGU (Moskovskej štátnej univerzity) v špecializácii «ekonomická kybernetika» a magisterský diplom «Rossijskej ekonomickej školy» (súkromné vzdelávacie zariadenie, založené v r. 1944 profesorom Jeruzalemskej univerzity Gurom Oferom: t.j. «rossijským» ho možno vnímať len symbolicky — podľa miesta «strihania vzdelancov») a jeden americký z Duke university (Duke — táto univerzita patrí do desiatky najprestížnejších VŠ v USA).

(G.Garin. «Poradca z Duke. Kto a ako «pomáha» prezidentovi RF» — noviny «Zavtra», № 6 (899) z 09.02.2011: http://zavtra.ru/cgi//veil//data/zavtra/11/899/51.html).

[127] O tom sa nechtiac preriekol A.V.Dvorkovič sám počas vystúpenia pred študentmi Moskovskej finančno-priemyselnej akadémie v júni 2009:

«Som predovšetkým ekonóm. Ekonómovia radi kladú otázky, ale neradi odpovedajú. Pretože odpovede nepoznajú — poznajú len varianty odpovedí. To, čo sa dnes javí ako správne, sa zajtra ukáže ako absolútne nesprávne. Na toto existuje vtip: ekonómov vymysleli preto, aby na ich pozadí dobre vyzerali synoptici.

Isteže, existujú ekonómovia, ktorí predpovedali krízu, čo teraz prebieha po celom svete. No najskôr sa im to asi podarilo náhodne. Vyberajúc medzi rôznymi variantmi prognóz sa neveľké množstvo expertov trafilo do čierneho. A 80 percent zvyšných neuhádlo a nečakalo, že sa niečo také stane» (uvedené v článku Alexandra Zjuzjajeva v novinách «Komsomolská pravda» zo dňa 11.06.2009: http://spb.kp.ru/daily/24309.4/502853/ — Všetky zvýraznenia textu hrubým písmom v citáte sú naše).

[128] V minulosti Inštitút etnografie N.N.Miklucho-Maklaja AV ZSSR.

Pritom spomenieme dve príznačné okolnosti.

Prvá: na poslednú Štátnu radu v r. 2010 (27. decembra), zasvätenú problematike harmonizácie vzájomných národných vzťahov, predstavitelia príslušného profilového inštitútu RAV pozvaní neboli.

V tomto sa nepriamo prejavilo presvedčenie vyššej byrokracie o tom, že, nachádzajúc sa pri kormidle moci, ona aj tak všetko vie a všetko adekvátne chápe, v dôsledku čoho nepotrebuje ani doplnkové vzdelanie (V.V.Putin v Krasnojarsku v r. 2010 na stretnutí so študentmi univerzity ako odpoveď na položenú otázku zadal svoju otázku: «Myslíte si, že mi chýba vzdelanie?» a študentky, ktoré položili východiskovú otázku, ostali v rozpakoch nevediac, ako odvetiť premiérovi, hoci skutočne: vzdelanie mu chýba — právnické vzdelanie — nie je tým základom, ktorý z riadiaceho hľadiska umožňuje gramotne klásť a riešiť úlohy v riadení štátu), ani to, aby jej vedci niečo vysvetľovali a v čomsi ju usmerňovali behom realizácie praktickej politiky — odhaľovania a riešenia problémov života spoločnosti.

Druhá: po tom, ako na spomenutej Štátnej rade vládnuci byrokrati predviedli svoje nechápanie problematiky vzájomných národných vzťahov, inštitút nevystúpil so žiadnymi vyhláseniami ohľadom toho, že úradnícka byrokracia a poslanecký korpus sú nekompetentní v tejto otázke, v dôsledku čoho je potrebný program na ich osvetu. T.j. vedenie inštitútu sú pätolizači, vyhýbajúci sa občianskej pozícii, hoci jeho riaditeľ — člen Verejného úradu, plniac svoju občiansku povinnosť, bol jednoducho povinný postaviť otázku ohľadom nekompetentnosti štátnych úradníkov v problematike vzájomných národných vzťahov a ich harmonizácie, aj ohľadom nutnosti vykonať príslušný výskum s cieľom realizácie vzdelávacích programov pre úradníkov a poslancov, a taktiež s cieľom zdokonaľovania všeobecného vzdelávania v oblasti sociológie, vrátane vzájomných národných vzťahov, na všetkých úrovniach.

[129] Toto vyhlásenie je neospravedlniteľné pre riaditeľa Inštitútu etnológie a antropológie, ktorý bol povinný ešte v 1990-tych rokoch oboznámiť poslancov, vládu, administráciu prezidenta RF, Médiá a verejnosť o tom, k čomu vedie sociálno-ekonomická a národná politika postsovietskeho režimu. A rozhorčovať sa «ako jeden z prvých» — na to majú morálne právo obyčajní občania, a nie riaditeľ Inštitútu etnológie a antropológie.

[130] T.j. aj za diaspóru, aj za rodný národ žijúci na teritóriu, z ktorého sa prisťahovali. – pozn. prekl.

[131] Podrobnejšie o stave vedy v RF viď analytickú správu VP ZSSR «Ruská akadémia vied proti pseudovede? — „Doktor“: vylieč sa sám...» zo série «O aktuálnej situácii», № 4 (64), r. 2007.

[132] Mimochodom dodáme, že neadekvátnosť koncepcie národno-kultúrnej autonómie preukázal ešte v rokoch 1912 — 1913 J.V.Stalin: v skôr citovanej práci «Marxizmus a národná otázka» je kapitola IV nazvaná «Kultúrno-národná autonómia» (to, že sa to teraz nazýva «národno-kultúrnou autonómiou», na podstate nič nemení). Je zakončená nasledujúcimi slovami:

«Z toho vidno, že kultúrno-národná autonómia národnú otázku nerieši. A nielen to: ešte ju aj vyostruje a komplikuje, vytvárajúc živnú pôdu na zničenie jednoty robotníckeho hnutia, kvôli deleniu robotníkov podľa národnostného príznaku, kvôli zosilneniu treníc medzi nimi.

Taká je úroda národnej autonómie».

No všetko, čo v tomto fragmente J.V.Stalin vzťahuje k robotníckemu hnutiu, platí aj vo vzťahu k mnohonárodnej spoločnosti vcelku. Avšak riaditeľ profilového inštitútu RAV buď nevie, čo bolo napísané bádateľmi tejto problematiky v minulej dobe, alebo nepovažuje za nutné zdôvodniť svoj nesúhlas s nimi, označiac chyby a nepresnosti v ich dielach. Avšak najskôr, on a jemu podobní, len prostituujú a povedečťujú nezmysel, ktorý negramotná a tupá byrokracia uplatňuje v politike.

No dobre, diela J.V.Stalina po XX. zjazde boli pre väčšinu nedostupné. Ale veď aj V.I.Lenin, ktorého diela boli široko dostupné a povinne sa vyučovali v školských kurzoch sociologických disciplín a filozofie, sa staval negatívne k národno-kultúrnej autonómii, charakterizujúc ju slovami: «Základný, principiálny hriech tohto programu je ten, že sa snaží uviesť do života ten najrafinovanejší a najabsolútnejší, do konca dovedený, nacionalizmus. Podstata tohto programu: každý občan sa hlási k tomu či onomu národu, a každý národ tvorí právny celok, s právom núteného zdanenia svojich členov, s národnými parlamentmi (snemovňami), s národnými «štátnymi tajomníkmi» (ministrami) (...) Marxizmus vyzdvihuje namiesto akéhokoľvek nacionalizmu — internacionalizmus, splynutie všetkých národov vo vyššej jednote, ktorá rastie pred našimi očami s každou verstou (dlžk.miera — niečo vyše kilometra*) železnice, s každým medzinárodný trastom, s každým (medzinárodným — svojou ekonomickou činnosťou, a potom aj svojimi ideami, svojimi túžbami) robotníckym zväzom» (viď «Kritické poznámky ohľadom národnej otázky» — V.I.Lenin, PSS, 5. vydanie, zv. 24; internetový zdroj: http://www.mysteriouscountry.ru/wiki/index.php/Ленин_В.И._Полное_собрание_сочинений_Том_24_КРИТИЧЕСКИЕ_ЗАМЕТКИ_ПО_НАЦИОНАЛЬНОМУ_ВОПРОСУ).