Ničmenej, národno-kultúrna autonómia bola, minimálne raz, realizovaná v praxi. O tom, čím je v davo-„elitárnych“ podmienkach pri jej vyvýšení na základný životný princíp kultúrne svojrázneho spoločenstva v inokultúrnom prostredí, viď knihu J.A.Brafmana, «Kniha Kahal» (*Kahal קהל = Židovská obec*) (jeden z hyperlinkov: http://knigkagal.narod.ru/: vo vzťahu k tým, ktorí sa ocitli v jej moci — je to najhrubšia tyrania, zmysel šírenia ktorej nemôže byť pochopený na základe individuálnych či rodinných záujmov; a vo vzťahu k okoliu — permanentná «studená vojna» s nimi s cieľom zotročenia a strpčovania života tým, čo sa protivia.

[133] Do zákona možno zapísať: všetci musia byť sýti, odetí, obutí, mať dôstojný ľudský príbytok atď. — no výsledkom takéhoto druhu tvorby zákonov sa toto želanie neuvedie do života. Na to, aby sa uviedlo do života, je potrebná adekvátna (tomuto želaniu) štátna politika, zahrňujúca v sebe tri zložky: biosférno-ekologickú, demografickú a ekonomickú (zabezpečujúcu prvé dve i seba nevyhnutnými produktmi). A okrem toho je nevyhnutná aj veda, na základe ktorej môže byť vytvorená politika, garantovane uvádzajúca tieto ciele do života.

[134] Zvýraznené kurzívou je hlavným charakteristickým príznakom diaspóry, ktorý ju odlišuje od turistov.

[135] Výnimky z tohto pravidla môžu nastať, ak sa turisti stanú obeťami vojny a živelných pohrôm v nimi navštevovanom regióne, alebo cestujú do krajiny s cieľom zúčastniť sa politických akcií, organizovaných miestnymi aktivistami alebo nadnárodnými politickými silami.

[136] Slovný obrat z interview inštitútu etnológie a antropológie RAV V.A.Tiškova.

[137] Alebo prebieha «sťahovanie» ľudu; alebo ľud postihla katastrofa a rozbieha sa na rôzne strany zo svojej vlasti pod vplyvom rôznych sociálnych či prírodných faktorov.

[138] Tak u niektorých ľudov Severu je normálne, ak sa hosťovi ponúka spať a súložiť s manželkou pána domu: je to spôsob obnovy rodového genofondu pána domu na úkor hosťa pri nízkej hustote populácie a relatívne vysokej frekvencii príbuzenských sobášov. No v iných kultúrach je dožadovanie sa hosťom manželky pána domu najťažšou urážkou so všetkými z tohto faktu vyplývajúcimi následkami.

[139] A kto tento zákon pozná, okrem jeho autora a určitého počtu právnikov?

[140] K tomu navyše afganská diaspóra, ktorá vznikla v dôsledku zrady, najprv režimom M.S.Gorbačova a neskôr B.N.Jeľcina, prorusky naladených politických síl v Afganistane.

[141] V prevažnej väčšine sú to ľudia zabezpečení na vyššej úrovni, než je štandard povestnej «strednej triedy», na úkor exploatácie spodných vrstiev diaspór, ktorých postavenie má blízko k bezprávno-otrockému, a tiež na úkor exploatácie diaspórou miestnej spoločnosti.

[142] Nositelia Ľudského typu režimu psychiky sa zaoberajú prevažne riešením otázok svojho ľudu a preto sa nezvyknú ocitnúť v zostave lumpenizovaných utečencov. O typoch režimov psychiky viď práce VP ZSSR: «Základy sociológie» (1. časť, kapitola 4.7), «Princípy kádrovej politiky: štátu, „antištátu“, spoločenskej iniciatívy», osnovné materiály učebného kurzu «Dostatočne všeobecná teória riadenia», «Od korporatívnosti pod rúškom ideí k súbornosti v Bohodŕžave» a ďalšie.

[143] M.B.Chodorkovskij «trčí v base» práve preto, že on toto nepochopil a oznámil najvyššiemu rabínovi RF Berelovi Lazarovi, že on sa vníma ako Rus, a že ho záležitosti židovskej diaspóry nezaujímajú.

[144] Napríklad kahalná disciplína židov v minulosti je javom tohto typu. Viď:

·   N.S.Leskov, «Židovské kotrmelec-kolégium» (Жидовская кувырколлегия, jeden z hyperlinkov: http://www.gumer.info/bibliotek_Buks/Fiction/Leskov/jid_kuv.php).

·   J.A.Brafman, «Kniha kahal» (jeden z hyperlinkov: http://knigkagal.narod.ru/).

[145] Viď napríklad: Shlomo Sand. Kto a ako vynašiel židovský ľud. — M.: EKSMO. 2011 (Viď tiež internetovú publikáciu: http://lib.rus.ec/b/211121/read).

[146] Koncom 19. a začiatkom 20. storočia tvorili židia v Palestíne rádovo 2 % obyvateľstva.

[147] «Achad ha-Am, jeden z významných sionistov, písal po svojej ceste do Palestíny: „Domnievame sa, že všetci Arabi sú divosi, ktorí žijú ako zvieratá a nerozumejú tomu, čo sa okolo nich deje. Je to, však, hlboký omyl“. A ďalej: „A čo v skutočnosti tvoria naši bratia v Palestíne?.. Židia zachádzajú s Arabmi kruto, zbavujú ich zákonných práv, hanobia ich bez akejkoľvek príčiny a dokonca sa chvastajú svojimi činmi. A medzi nami sa nenájde nikto, kto by vystúpil proti tejto odpornej a nebezpečnej tendencii“.

Achad ha-Am odchádzal „na odpočinok“ a, očividne, si mohol na sklonku života dovoliť byť úprimným. Bol dostatočne jasnozrivým, aby predvídal, k akým tragickým výsledkom môžu v konečnom dôsledku priviesť pohŕdanie a nenávisť k pradávnemu obyvateľstvu Palestíny. Každý rok blčiaca intifáda (arab. „povstanie“) je toho dôkazom.

Prorocké slová Achada ha-Ama boli hlasom volajúcim na púšti. Ostatní lídri sionizmu vykonávali politiku „tu a teraz“. „Čo sa týka otázky bezpečnosti — uvažoval Vladimír Žabotinskij, vystupujúc pred Britskou kráľovskou komisiou — či taký národ, ako je ten váš, majúci kolosálnu koloniálnu skúsenosť z minulosti, azda nevie, že kolonizácia nikdy neprebieha hladko, bez konfliktov s obyvateľstvom v regiónoch... legalizujte našu sebaobranu, tak ako to robíte v Keni“.

K židovským oddielom „sebaobrany“ bol prevelený skúsený anglický rozviedčík Orde Charles Wingate. Pred neho bol postavený cieľ — zmeniť tieto oddiely na profesionálne kárne jednotky. Títo bojovníci vyháňali Arabov z oddávna im patriacich území a potláčali vznikajúce ohniská povstaní.

Oddiely Wingate boli vytvorené nielen s cieľom likvidovať partizánsku vojnu (využívajúcu tú istú taktiku), ale aj kvôli ochrane drahocenného impérskeho objektu — irackého ropovodu, ktorého konečným bodom bol prístav Haifa. (...)

Keď v Nemecku rástli represie proti židom, tak v tom istom Berlíne za pomoci nacistov bežal naplno takzvaný Palestínsky úrad, zaoberajúci sa „triedením“ utečencov za bezprostrednej účasti budúceho izraelského premiér-ministra Levi Eshkola (od 1963 do 1969). Jon a David Kimche, autori kníh „Tajné cesty“, svedčia o tom, že palestínski emisári „cestovali do nacistického Nemecka nie kvôli tomu, aby zachraňovali nemeckých židov; brali mladých mužov a ženy, pripravených vycestovať do Palestíny stať sa prvými osadníkmi, zápoliť... bojovať“. Pre mnoho tisíc židov žijúcich v Ríši existovala len cesta buď do tábora, alebo do „preškoľovacieho“ centra a odtiaľ priamo do Palestíny. „V národných židovských kruhoch — písal jeden z náčelníkov nemeckej rozviedky, Hagen, odkazujúc sa na názor Polkesa — sú veľmi spokojní s radikálnou germánskou politikou vo vzťahu k židom, pretože s jej pomocou sa zväčšuje židovské obyvateľstvo v Palestíne, takže v neďalekej budúcnosti bude možné rátať s prevahou židov nad arabmi“.