[247] Hlavné príčiny:

·   marxizmus tieto ideály iba deklaroval, no jeho majitelia mali v pláne vybudovať systém «ideálneho otrokárstva», v ktorom sú otroci presvedčení o svojej slobode;

·   boľševici sa na úrovni sociálno-ekonomickej teórie nedokázali oddeliť od ideových prívržencov koncepcie ideálneho otrokárstva (marxistov-trockistov).

Z týchto príčin bolo riadenie v ZSSR od začiatku vnútorne konfliktné (boľševizmus vs. «mraksizmus»), alebo inými slovami — konceptuálne neurčité. V r. 1991 bol tento konflikt vyriešený v prospech tretej sily — buržoáznych liberálov-globalistov.

[248] Vo vzťahu k postsovietskej RosSiónii sa to týka «slobody bezdomovcov», ktorých politická prax buržoázneho liberalizmu deklasovala v sociálnej hierarchii na úroveň «odpadu spoločnosti».

[249] Zmluva, Zákon — Dnes sa väčšinou používa forma napr. Starý Zákon, no pôvodný význam termínu bol Starý Závet (zmluva medzi ľuďmi a bohom o dedičstve od boha pre vyvolený ľud). Apoštol Pavol to v liste židom tiež spomína, že aby bol Závet platný, musí jeho držiteľ zomrieť, preto musel zomrieť Ježiš, aby pozostalí mali nárok na dedičstvo, ktoré bolo prisľúbené. Mimochodom ukážka talmudistickej logiky – pozn. prekl.

[250] Viď práce VP ZSSR «K Bohodŕžave...», «Krátky kurz», «„Majster a Margaréta“: hymnus démonizmu? alebo Evanjelium bezhraničnej viery».

[251] Fondy spoločenskej spotreby — produkty, ponúkané občanom ZSSR bezplatne alebo na základe čiastočnej úhrady, podľa potreby, avšak v medziach možností ekonomiky. Predpokladalo sa, že podiel spotreby zo spoločenských fondov bude musieť s rozvojom socializmu narastať, a s prechodom na komunizmus sa fondy spoločenskej spotreby musia stať jediným zdrojom uspokojovania potrieb ľudí, úplne vytesniac obchodnú sféru zo života spoločnosti.

[252] Práve táto okolnosť dala základ k tomu, aby bolo možné disidentom-antisovietčíkom a «ochrancom práv» liberálno-buržoázneho razenia vytknúť to, že oni v ZSSR nemali ideový konflikt s KGB (na ktorú sa oficiálne kládla úloha ochrany socializmu — ústavného systému ZSSR a Sovietskej štátnosti), ale merkantilný konflikt s OBChSS (útvar Min.Vnútra — Oddelenie pre Boj s Rozkrádaním Socialistického Majetku). T.j. konflikt nebol z dôvodu donútenia disidentov a ďalších občanov totalitným štátom ísť proti vlastnému svedomiu, ale z dôvodu robenia si nárokov zo strany disidentov-antisovietčíkov a «ochrancov-práv», ich obdivovateľov a bábkarov na právo dostávať bezprácny príjem a byť exploatátormi zvyšnej spoločnosti. Právo buržoáznej oligarchie na exploatáciu zvyšnej spoločnosti je hlavným zamlčaním liberálnej ideológie.

[253] K.Marx. Kapitál, zv. 3, hl. 24.

[254] V tom zákone však bola «diera», existovala niekoľko desaťročí ešte z predvojnových časov — výplata percent z vkladov obyvateľstva v sporiteľni. Pritom existoval prostriedok legalizácie súkromného kapitálu — vkladné knižky na doručiteľa. Na jej vybavenie sa stačilo dohovoriť s opilcom pri lahôdkarstve, pretože na jej zriadenie bol potrebný len pas, a potom už všetky vkladové operácie bolo možné vykonávať anonymne predložením vkladnej knižky bez predkladania pasu alebo iných dokumentov na overenie totožnosti.

Začiatkom 1980-tych rokov rádovo 40 % rodín v ZSSR nemalo vkladné knižky. No vďaka tomuto prostriedku legalizácie súkromného kapitálu rádovo 90 % všetkých vkladov bolo sústredených na menej ako 3 % vkladných knižiek, a väčšia časť z týchto 3 % knižiek boli na doručiteľa. Keď OBChSS odhalil nejakého ilegálneho sovietskeho milionára, tak okrem zlata a ďalších hmotných cenností u neho zvyčajne našli celú «bibliotéku» vkladných knižiek na doručiteľa, na ktorých celková suma občas presiahla aj niekoľko miliónov rubľov (zatiaľ čo väčšina obyvateľstva v prvej polovici 1960-tych rokov zarábala do 100 rubľov, a v 1970-tych do 140 rubľov). Majitelia týchto peňazí boli práve tou sociálnou skupinou, ktorá si najviac zo všetkých želala znovunastolenie kapitalizmu v ZSSR, a až potom sa k nim pripojili «spolupracovníci» prvej vlny.

[255] Všetko, čo J.V.Stalin povedal v tomto odseku, je korektné: neurčitosť cieľov vylučuje možnosť riadenia. Všetko je v plnom súlade s DVTR, hoci je to vyjadrené v terminológii marxizmu a konkrétne vo vzťahu k úlohe riadenia národného hospodárstva podľa plnej funkcie riadenia.

Avšak problém spočíval v tom, že hoci v učebniciach politekonómie socializmu v ZSSR sa niekoľko desaťročí nachádzali slová «zákon systematického a proporcionálneho rozvoja», no učebnice neposkytovali nič k tomu, aby sa tieto slová v chápaní čitateľov spájali s medziodvetvovými bilanciami, dajakou metodológiou plánovania a praxou štátneho riadenia hospodárstva krajiny. Táto osobitosť sovietskeho vzdelávania v oblasti politekonómie bola jedným z faktorov zabezpečujúcich nekontrolovateľnosť politiky stranícko-sovietskeho režimu spoločnosťou a nekompetentnosť väčšiny predstaviteľov samotného režimu vo veci riadenia národného hospodárstva, financií a zahranično-ekonomickej činnosti.

[256] Viď tiež analytickú správu VP ZSSR r. 2010 «Organizačno-technologický prístup k makroekonomickým systémom — kľúč k úspechu ekonomického a celokultúrneho rozvoja spoločnosti».

[257] Pritom otázka ohľadom metrologickej nekonzistentnosti pracovnej teórie hodnoty, ležiacej v základe politickej ekonómie marxizmu, pred marxistami nevstala: t.j. zatiaľ čo pracovné náklady na hĺbenie výkopov kopáčmi môžu byť ocenené v «človeko-hodinách», tak ako v «človeko-hodinách» oceniť pracovné náklady za dokázanie teorémy v matematike alebo za vytvorenie teórie v ľubovoľnej vednej oblasti? — veď jednému na to, aby dokázal teorému (napríklad Pytagorovu vetu), je treba niekoľko minút, a niekto iný to nedokáže bez vonkajšej nápovede ani za dlhé desaťročia svojho života. A tým skorej, ako si poradiť s pracovnými nákladmi v umení, nehovoriac už o tom, že kvalita umeleckých diel nepodlieha štandardizácii nomenklatúrnej evidencie, pretože dva automobily konkrétnej značky — to je jeden výtvor inžinierskeho umenia, avšak dva plnohodnotné automobily;

Mona Lisa, La Gioconda je unikátna, ale jej reprodukcie a kópie nemajú plnosť kvality originálu; niekoľko kópií filmu je stále rovnakým filmom, a nie niekoľko nových; «Čierny štvorec» je pre jedných vynikajúce alegoricko-filozofické výtvarné dielo, a pre druhých jedným z mnohých artefaktov, ktorý patrí do múzea dejín psychiatrie, nie do galérie.

A vzhľadom na nechápanie problematiky zabezpečenia metrologickej konzistentnosti riadenia nevstala u nich ani otázka ohľadom zachovania v podmienkach komunizmu kreditno-finančného systému ako nástroja makroekonomického riadenia a štatistickej evidencie preferencií spotrebiteľov, podmienených subjektivizmom nepodliehajúcim štandardizácii na základe nejakej nomenklatúry. Táto problematika je objasnená v monografii: M.V.Veličko, V.V.Jefimov, G.M.Imanov — Ekonomika a noosféra. Vedecko-metodologické osnovy štátneho riadenia sociálno-ekonomického rozvoja v podmienkach globalizácie. Noosférny (eticko-ekologický) prístup. — SPb: «ANO Smoľnyj inštitút». 2012. (Internetové vydanie tejto práce viď na hyperlinku: http://m3ra.ru/2012/06/22/economy-noosphere/; http://www.vodaspb.ru/russian/razdel_another_ekn.html).