— Na to môže uplynúť, — dodal som, — ešte rok-dva, no ak máme hovoriť o budúcnosti, tak tento plán nielenže bude vyplnený, ale za ním musí nasledovať plán nový, možno, desaťročný alebo dokonca pätnásťročný. Rusko nikdy viac neklesne do postavenia svetovej stoky (zvýraznené hrubým nami v citáte: v postalinskom období ale klesla) (*svetová stoka - мировой отстойник – je ustálená fráza, používaná aj dnes v RJ na označenie krajín, kde obyvateľstvo aj priemysel degraduje, ostáva nanajvýš ťažobný, a je odbytišťom vecí, ktoré sú pre zvyšok sveta zastarané. U nás zvykneme hovoriť – zapadákov, čierna diera. Knieža touto vetou priznalo, že Rusko už v tomto stave bolo pred boľševikmi.*). Ani jeden cár by nedokázal zrealizovať tak ambiciózny program, pretože jeho činy spútavalo príliš veľa princípov, diplomatických a ďalších. Dnešní vládcovia Ruska sú realisti. Sú bezohľadní v tom zmysle, v akom bol bezohľadný Peter Veľký. Sú rovnako bezohľadní, ako vaši železniční králi pred pol storočím, alebo vaši dnešní bankári, s tým jediným rozdielom, že v ich prípade tu máme do činenia s väčšou ľudskou čestnosťou a nezištnosťou.

Tak sa stalo, že za stolom predsedu, priamo vedľa mňa, sedel generál ***, potomok významného železničného magnáta a člen správnych rád päťdesiatky korporácií. Keď za zvuku pomerne váhavých potleskov som zakončil reč, naše oči sa stretli.

— Je zvláštne počuť takúto reč od človeka, ktorého bratov postrieľali boľševici, — povedal s neskrývanou nechuťou.

— Máte úplnú pravdu, generál — odpovedal som — no, koniec koncov, my, Romanovci, sme celkovo zvláštna rodina. Ten najväčší z nás zabil vlastného syna za to, že ten sa pokúsil zasiahnuť do plnenia jeho „päťročného plánu“.

Malú chvíľku mlčal, potom sa pokúsil prejsť na inú tému:

— A čo by ste nám poradili podniknúť, aby sme sa ochránili pred týmto nebezpečenstvom?

— Čestne povediac, neviem, — odpovedal som, — Navyše, generál, to je pohľad z vašej zvonice. Ja som ruský, vari nevidíte?

Čo sa týka ostatných členov Klubu Armády a Flotily, tak musím čestne priznať, že akonáhle opadol prvý šok, tam ma obstúpili, podávali mi ruky a chválili za „úprimnosť“ a „odvahu“.

— Viete, čo ste dnes narobili? — spýtal sa prezident klubu, keď som sa chystal odísť. — Takmer ste zo mňa urobili boľševika...“» (z knihy «Alexander Michailovič. Pamäti veľkého kniežaťa» Uvedené z internetovej publikácie na adrese: http://tochka-py.ru/index.php/entry/2012/03/24/velikij-knyaz-aleksandr-mikhajlovich-o-bolshevikakh).

[235] Charakteristika «strednej triedy» postsovietskej RosSiónie je daná v analytickej správe VP ZSSR «Modernizácia od Medvedeva??? — ach jaj...» zo série «O aktuálnom dianí» № 9 (93), december 2009 — 4. kapitola «Hlavná “opora” RosSiónskej štátnosti vo veci predpokladanej modernizácii krajiny».

[236] Stavovsko-kastové, finančno-feudálne zriadenie na čele s dynastiou je druhom oligarchickej diktatúry.

[237] «Dobrý človek, z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek, zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé, lebo jeho ústa hovoria to, čím je naplnené jeho srdce» (Lukáš, 6:45). To isté sa ale týka aj všetkej ostatnej činnosti, jak individuálnej, tak aj kolektívnej.

[238] Tie dávajú neadekvátne hodnotenia, buď pre svoju neúplnosť (zamlčanie sociálne dôležitých javov), alebo úmyselnou lživosťou, prameniacou z úlohy «povedečtiť» politiku režimu (t.j. dodať jej pseudovedecký základ).

[239] Vzhľadom na to, V.O.Ključevskij, hodnotiac perspektívy budovania socializmu v Rusku ešte pred jeho začiatkom (koncom 19. storočia), ich charakterizoval slovami: «Spoločnosť Pravdoverného Súžitia zložená z lotrov» — cítiac aj mravno-psychologickú nepripravenosť spoločnosti k socializmu, a nemožnosť zosúladiť mravy s ideálmi pravdovernosti na základe «mraksizmu», hoci aj sa nepustil do hlbšieho preskúmania problematiky.

[240] O zovšeobecnených prostriedkoch riadenia / zbraní viď práce VP ZSSR «Voda Mŕtva» a «Základy sociológie» (3. časť, kniha 1, kapitola 8.5).

[241] V danom kontexte pod termínom «sociálne premeny» možno chápať jak evolúciu historicky sformovaného spôsobu života v priebehu reforiem, tak aj revolúciu, likvidujúcu historicky sformovaný spôsob života a zaväzujúcu k vybudovaniu takmer od nuly nového spôsobu života.

[242] Funkcia ideologickej moci má za úlohu — obliecť zotročujúcu (svojim charakterom) koncepciu do takých ideologických foriem, v ktorých by pred ľuďmi pôsobila ako hodná úcty a preto prijateľná, v ktorých by nevyvolávala odmietnutie, a tým skôr — cielený aktívny odpor zavádzaniu koncepcie do riadiacej praxe, až po vypracovanie a uvedenie do života alternatívnej koncepcie. Vzhľadom na túto funkciu je ideologická moc neoddeliteľným atribútom davo-«elitárnych» kultúr. Nie je potrebná vtedy, ak skutočné zámery nositeľov konceptuálnej moci a ich zamlčania sa zhodujú s otvorene deklarovanými ideálmi.

[243] Výrobné sily, systém subjektívnych (ľudských) a hmotných elementov, uskutočňujúcich „látkovú výmenu“ medzi človekom a prírodou v procese spoločenskej výroby. V.s. vyjadrujú aktívny vzťah ľudí k prírode, ktorý spočíva v materiálnom a duchovnom osvojení si a rozvoji jej bohatstiev, počas ktorého sa obnovujú existenčné podmienky človeka a prebieha zrýchľujúci sa (v rámci meniacich sa spoločensko-ekonomických formácií) proces formovania a rozvoja samotného človeka. V.s. tvoria hlavnú stránku spôsobu výroby, základ rozvoja spoločnosti. Každému stupňu rozvoja v.s. zodpovedajú určité výrobné vzťahy, vystupujúce v úlohe spoločenskej formy ich pohybu. V.s. v procese svojho rozvoja prichádzajú do protirečenia s existujúcimi výrobnými vzťahmi. Zo stimulujúcich foriem rozvoja v.s. sa tieto vzťahy menia na ich okovy. Vtedy v podmienkach antagonistických formácií nastupuje epocha sociálnej revolúcie, prebieha prevrat v ekonomickej štruktúre spoločnosti, v právnej a politickej nadstavbe. Hlavnými v.s. sú samotní ľudia, účastníci spoločenskej výroby, robotníci, pracujúce masy. (viď K.Marx a F.Engels, zv. 46, č. 1, str. 403; V.I.Lenin, Úplná zbierka diel, 5. vydanie, zv. 38, str. 359) (http://dic.academic.ru/dic.nsf/bse/124148).

[244] Je to Leninov odkaz na ľudové porekadlo «behať, ako blbec s počmáraným vrecom» — Naše objasnenie v citáte pre tých, ktorí sa nevyznajú v ruskej kultúre minulých čias. Vrece — vak, taška; počmáraná — maľovaná, t.j. ozdobená obrázkami, vzormi. V dnešnej dobe to porekadlo sedí na milovníkov «luxusu».

[245] Šlo o šľachtu, ktorej bola za rôzne zásluhy udeľovaná pôda aj so statkom a nevoľníkmi-kresťanmi, ktorí na nej otročili. Situáciu okolo pomeščíkov (nesprávne statkárov) opisuje aj Gogoľov román „Mŕtve duše“. – pozn. prekl.

[246] T.j. «právo» na exploatáciu «človeka človekom» — je v liberálno-buržoáznom chápaní neoddeliteľným prvkom osobnej «slobody», a toto zjednocuje buržoáznych liberálov s marxistami-trockistami a ďalšími fašistami. O podstate fašizmu viď práce VP ZSSR «Základy sociológie» (3. časť, kniha 2), «Fašizmus: ako sa to robí „demokraticky“...» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí», № 2 (95), august 2010).