[279] Jej analýza je v analytickej správe „Byrokratická beznádej v RF a globálny projekt «Obama»“ zo série «O aktuálnom dianí» № 11 (83), r. 2008. Túto analytickú správu je dobré si prečítať kvôli tomu, aby bolo možné plnšie pochopiť obsah nasledovného úryvku.
[280] V anglickom origináli je použitý termín „CEO“ (Chief Executive Officer, cca „generálny riaditeľ“ v s.r.o alebo „predseda predstavenstva“ v a.s.). – pozn. prekl.
[281] B.H.Obama oznamuje, že pomer príjmov top-managerov a priemernej mzdy v USA za posledné desaťročia vzrástol: v r. 1980 tvoril 42 násobok, v r. 2005 tvorí 262 násobok (str. 73).
[282] Ukážku podobnej odtrhnutosti od reality dal D.A.Medvedev ako prezident RF na stretnutí s učiteľmi a študentmi Londýnskej školy ekonómie a politických vied v r. 2009:
«OTÁZKA (podľa prekladu): Moja otázka sa týka ekonomickej krízy. Veľa sa rozpráva o zväčšení úlohy štátu v ekonomike. Minulosť Ruska ako centralizovaného štátu zľahčuje alebo sťažuje zväčšenie štátnej účasti v ekonomike krajiny?
D.MEDVEDEV: Skvelá otázka. Viete, my naozaj máme svoju vlastnú skúsenosť štátnej ekonomiky, plánovanej ekonomiky, centralizovanej ekonomiky, nech to nazveme akokoľvek. Myslím si, že nám to predsa len zľahčuje úlohu. Nehľadiac na to, že svoju odbornosť som získal až v období trhovej ekonomiky, avšak celkom dobre si pamätám aj na tie pravidlá, ktoré platili v tom období. Veľmi dobre poznám všetky problémy, ktoré vtedy boli, všetky prežitky plánovanej ekonomiky a všetky tie komplikácie, ktoré vznikli občanom žijúcim v takomto systéme súradníc. Preto skúsenosť, ako to najcennejšie vlastníctvo každého človeka, znamená vždy plus. Ak to chce niekto vyskúšať, nech si prečíta učebnice politekonómie socializmu z toho obdobia, no a samozrejme, nesmrteľné učenie Karla Marxa» (http://www.kremlin.ru/text/appears/2009/04/214696.shtml).
Všetko povedané D.A.Medvedevom v odpovedi na túto otázku je odrazom nekompetentnosti a samoľúbej povrchnosti: Veď ak A.N.Jakovlev a M.S.Gorbačov boli zradcami, a N.I.Ryžkov nechápal problematiku riadenia štátu-superkoncernu ZSSR, tak to neznamená, že plánovaná ekonomika je chybou dejín. Táto «chyba» úspešne vykonala industrializáciu a kultúrnu revolúciu koncom 1920-tych a počas 1930-tych rokov, keď sa celý kapitalistický svet nachádzal v kríze; položila základy pre víťazstvo v tej najťažšej vojne, po ktorej ešte raz prezbrojila armádu a námorníctvo, ako prvá sa dostala do vesmíru. A problém nebol v jej princípoch, ale v «elitarizácii» vlády, počas ktorej sa vláda beznádejne debilizovala. Nehovoriac už o tom, že v ZSSR krátko pred prestavbou problémy boli, avšak chudoba tam nebola, a neboli ani bezdomovci a tuláci ako štatisticky významné sociálne javy.
Okrem toho, čítať Karla Marxa kvôli pochopeniu organizácie štátneho riadenia makroekonomiky je úplne zbytočné.
No z výšky sociálneho postavenia, vymeraného viac než 4 miliónmi ročného bezprácneho príjmu, toto prezident nie je schopný pochopiť... «Sú strašne odtrhnutí od ľudu», ako charakterizoval dekabristov súdruh Lenin... Aj myšlienky, že predstavitelia našej «elity» trpia intelektuálnou impotenciou, prichádzajú neustále, akonáhle ktosi z nich čosi povie.
[283] Ruská sociálno-demokratická robotnícka strana (boľševikov). – pozn. prekl.
[284] Všezväzová komunistická strana (boľševikov). – pozn. prekl.
[285] Komunistická strana sovietskeho zväzu. – pozn. prekl.
[286] 16. zjazd VKS(b) prijal rozhodnutie o rekonštrukcii všetkých odvetví národného hospodárstva na základe najnovšej techniky, t.j. vyhlásil kurz na modernizáciu krajiny s cieľom vybudovania materiálovo-technickej bázy socializmu a zabezpečenia plnej ekonomickej nezávislosti ZSSR. Potvrdil kurz na kolektivizáciu poľnohospodárstva, čo bolo podmienené: po prvé, nízkym tovarovým výkonom individuálnych hospodárstiev v ich prevažnej väčšine, po druhé, priemysel potreboval pracovné zdroje, ktoré bolo možné získať len na úkor rastu poľnohospodárskej výroby pomocou zefektívnenia práce na dedine a odlivu ekonomicky prebytočného dedinského obyvateľstva (najmä mládeže) do miest — do priemyslu a vedy.
[287] V jadre ide reč o hrozbe veľkoruského šovinizmu a potenciálu jeho prerastania do nacizmu. — naša poznámka v citáte.
«Šovinizmus (fr. chauvinisme), extrémna forma nacionalizmu, propagovanie národnej výnimočnosti; postavenie záujmov jedného národa do protikladu záujmom všetkých ostatných národov, šírenie národnej nadutosti, podnecovanie nepriateľstva a nenávisti medzi národmi. Termín „š.“ sa objavil vo Francúzsku [v r. 1831 v komédii bratov I. a J.Cogniard „Trojfarebná kokarda“; jedným z protagonistov bol agresívno-útočný novobranec Nicolas Chauvin (čit. N.Šovan); predpokladá sa, že predobrazom tejto postavy bol skutočný človek — veterán napoleónskych vojen N.Chauvin, vychovaný v duchu skláňania sa pred imperátorom — tvorcom „majestátu“ Francúzska]. Slovom „š.“ začali označovať rôzne prejavy nacionalistického extrémizmu» (Veľká sovietska encyklopédia).
[288] V danom kontexte slovo «nacionalizácia» označuje kompletizáciu ďalej menovaných sfér činnosti v národných republikách ZSSR kádrami z domácich národností. — Naše objasnenie kontextu v citáte.
[289] Tento aj predchádzajúci odsek je k otázke ohľadom potrebnosti ochrany socializmu a národných kultúr od internacizmu vo formách «internacionalizmu». — naša poznámka v citáte.
[290] Táto veta si žiada doplnenie: ... ktorým manipuluje globálny internacizmus. — náš komentár k citátu.
A práve kvôli tomu, že «veľkoruskí» nacionalisti sa vždy stávali tupým inštrumentom v rukách internacistov (lebo nacionalisti nemali svoj vlastný projekt globalizácie), boľševizmus ich nikdy nepodporoval, a oni boli vždy proti boľševizmu. V epoche J.V.Stalina preto aj «veľkoruských» nacionalistov (vrátane «gosudarstvennikov» (*etatistov*)) potláčali, hoci vysvetliť im zreteľne a v termínoch marxizmu «prečo?» — nebolo možné, pretože v marxizme neexistoval pojem «internacizmus».
No aj v iných krajinách sa miestny nacionalizmus (šovinizmus) vždy stáva podriadeným internacizmu biblickej koncepcie zotročenia ľudstva v mene Boha, čoho najvýraznejším príkladom sa stal hitlerizmus, hoci obracanie sa k téme jeho spojenia so sionizmom sa označuje za «nepolitkorektné», a v mnohých prípadoch aj podlieha trestnému stíhaniu. Príčina podriadenosti všakovakých nacionalizmov internacizmu je jednoduchá: biblický internacizmus realizuje koncepciu globalizácie, a u nacionalistov niet koncepcie takejto úrovne.
[291] Celý text v citáte je zvýraznený hrubým písmom samotným J.V.Stalinom.
[292] Aj toto je germánsky nacizmus, avšak vo verzii o niečo «humánnejšej», než hitlerovská alebo anglosaská (vysoko vyvinutá behom niekoľkých storočí) verzia nacizmu, nakoľko sa orientuje na asimiláciu «zaostalého ľudu», a nie na ich úplnú likvidáciu «pre nepotrebnosť». — Náš komentár k citátu.