[293] Toto je jedno z mála miest, kde J.V.Stalin používa termín «koncepcia», pričom ho dáva do úvodzoviek. A z celkového kontextu je zrejmé, že J.V.Stalin, objasňujúc problematiku vzájomných vzťahov v ZSSR, je sám konceptuálne mocný; a K.Kautskému (1854, Praha — 1938, Amsterdam) konceptuálnu moc nepriznáva, dávajúc termín «koncepcia» do úvodzoviek. — Náš komentár k citátu.

[294] V tom zmysle, ako bol termín «národ» definovaný J.V.Stalinom v práci «Marxizmus a národnostná otázka». — Náš komentár k citátu.

[295] V súvislosti s témou dotknutou J.V.Stalinom odporúčame prečítať si poviedku Čingiza Ajtmatova «Prvý učiteľ» (viď, napríklad tu: http://lib.ru/PROZA/AJTMATOW/uchitel.txt). — Náš komentár k citátu.

[296] Tieto otázky, položené J.V.Stalinom zjazdu, ukazujú, že nacizmus a internacizmus sú svojimi cieľmi, spôsobmi a prostriedkami ich dosiahnutia identické, no propagátori politiky nacizmu a internacizmu sú rôzni. Jedným zo súčasných prejavov tejto identickosti je zjednotenie liberálno-buržoáznych internacistov a «ruských internacistov» v kampani «Putin, odíď!» v r. 2011. Zároveň tieto otázky ukazujú, že marxizmus bol od začiatku ideologickým obalom internacizmu, nakoľko neumožňuje sa terminologicky vyčleniť od internacionalistov-internacistov, odhaliť internacizmus a tým zároveň pred ním ochrániť mnohonárodnú spoločnosť. — Náš komentár k citátu.

[297] Konal sa v Moskve 8. — 16. marca 1921 — Náš komentár k citátu.

[298] V boľševickej interpretácii (a teda aj v stalinskom kontexte) je internacionalizmus slobodný od internacizmu a nesmie byť jeho sprievodcom, prostriedkom jeho legalizácie a maskovania. — Náš komentár k citátu.

[299] V danom prípade by bolo presnejšie: s boľševizmom. — Náš komentár k citátu.

[300] T.j. upadli do internacizmu. — Náš komentár k citátu.

[301] Tieto odseky sú nami oddelené hviezdičkami v citáte od zvyšného textu, pretože práve z chápania mravno-eticky podmienených sociálnych javov, ktoré za nimi stoja, vyvierajú oba druhy politiky v oblasti vzájomných národných vzťahov:

·   aj politika nesúladu, vznikajúceho ako dôsledok prejavov nacizmu a internacizmu,

·   aj politika harmonizácie vzájomných národných vzťahov na základe vykorenenia národných a internacionálnych systémov exploatácie «človeka človekom».

[302] Proces zjednotenia národných kultúr do jednej spoločnej (formou aj obsahom) kultúry v ZSSR skutočne prebiehal, avšak nestihol sa zavŕšiť k roku 1985: v opačnom prípade by sa ZSSR v r. 1991 nerozpadol — sovietsky ľud by nedovolil rozbiť svoj vlastný štát.

No neotrockisti, parazitujúci v po-stalinskom období na tendencii k zjednocovaniu národných kultúr počas rozvoja každej z nich, hovorili o existencii jednotného sovietskeho ľudu (ako nositeľa socialistickej kultúry na základe ruského jazyka) ako o hotovom fakte navzdory realite.

«V r. 1961 N.S.Chruščov na 22. zjazde KSSZ vyhlásil: «V ZSSR sa sformovalo nové historické spoločenstvo ľudí rôznych národností, majúcich spoločné charakteristické črty — sovietsky ľud». Uznesením 24. zjazdu KSSZ od r. 1971 bol sovietsky ľud označený za výsledok pevnej sociálno-politickej a ideovej jednoty všetkých tried a vrstiev, národov a národností, obývajúcich územie ZSSR. Ich spoločným jazykom — jazykom sovietskeho ľudu — bol uznaný ruský jazyk, čo bolo výrazom «tej úlohy, ktorú hrá ruský ľud v bratskej rodine ľudov ZSSR» (Wikipédia: http://ru.wikipedia.org/wiki/Советский_народ).

A pod vplyvom tohto propagandistického mýtu neotrockistov sa práve v po-stalinskom období v národných republikách začalo tlmenie vzdelávacích systémov v národných jazykoch ľudov ZSSR, tlmenie systému štúdia národných jazykov a základov miestnych kultúr pre predstaviteľov ruskojazyčných diaspór. Toto bolo jedným z faktorov pre vznik potenciálu rozličných nacionalizmov s cieľom realizácie tohto potenciálu v diele likvidácie socializmu a rozčlenenia ZSSR v súlade s Direktívou NSC USA 20/1 z 18.08.1948 — náš komentár k citátu.

[303] V citáte je vynechaný odsek o «odumretí štátu». Dodáme, že v KSB je tvrdenie marxizmu o «odumretí štátu» hodnotené ako chybné: štátnosť bude existovať, nakoľko spoločnosť potrebuje riadiacu prácu realizovanú na profesionálnom základe. A to si vyžaduje nielen riadiacu gramotnosť, ale aj poznanie predmetnej oblasti. Naštudovanie si prevažnej väčšiny predmetných oblastí nemôže byť realizované v priebehu riadenia, ale si vyžaduje predbežnú prípravu kandidáta, čo môže zabrať dlhší čas a nie vždy môže byť uskutočnené na pozadí nejakej inej profesionálnej činnosti.

[304] V danom prípade by bolo presnejšie: pre boľševizmus. — Náš komentár k citátu.

[305] Tieto odseky sú nami oddelené hviezdičkami v citáte od zvyšného textu, nakoľko MALO-buržoázny prerod sovietskej «elity» (jak v Ruskej Federácii, tak aj v Zväzových republikách a vo všetkých národných autonómiách) bol jedným z faktorov, ktoré priviedli k rozpadu ZSSR.

«Intervenčníci» — okupanti, kolonizátori, nespokojní predovšetkým s budovaním socializmu-komunizmu v ZSSR. Principiálny rozdiel medzi «intervenčníkmi» a kryptokolonizátormi nie je.

[306] Možno sa s ňou oboznámiť tu: http://www.democracy.ru/library/history/laws/constitution_1936.html.

[307] Možno sa s ňou oboznámiť tu: http://www.democracy.ru/library/history/laws/constitution_1924.html. Na stránke http://www.democracy.ru/library/history/laws/ sa možno oboznámiť aj s Ústavou r. 1977, a s Ústavou RSFSR r. 1918.

[308] Komunistická strana bola na 19. zjazde v r. 1952 premenovaná. Dovtedy sa volala: Všezväzová komunistická strana (boľševikov) — VKS(b). Po 19. zjazde sa nazývala: Komunistická strana Sovietskeho Zväzu — KSSZ.

[309] V časopise «Komunista» № 3 1983 bol zverejnený jeho článok «Učenie Karla Marxa a niektoré otázky budovania socializmu v ZSSR» (viď: http://www.sovietworld.narod.ru/stat/stat/andropov-stat01.htm). V ňom sú, konkrétne, tieto slová «s tzv. základnými pravdami marxizmu treba narábať vcelku opatrne, pretože za ich nechápanie alebo zabúdanie surovo trestá samotný život». Takto poukazujúc na dôležitosť sociologicko-ekonomickej teórie v živote spoločnosti a štátnom riadení, však J.V.Andropov nepochyboval o životnej adekvátnosti samotnej marxistickej teórie, čo aj spôsobilo jeho skorý odchod na druhý svet a následný rozvoj udalostí.