A keďže nikto v reálnom tempe štúdia učebného programu nie je schopný overiť si pravdivosť všetkých názorov, ktoré sú predkladané v učebniciach ako hodnoverne dokázané vedecké fakty, tak veľkú časť učebného materiálu, či už to chceme alebo nie, prijíma — najprv žiak, a neskôr študent — bez pochybovania a bez súvisu so životom ako vedecky dokázanú pravdu. Ako ukazuje história rozvoja vedy a vzdelávania, platí to aj vo vzťahu k životu adekvátnym tvrdeniam, aj vo vzťahu k všemožným vedeckým omylom a úmyselnej lži, o pravdivosti ktorých môžu byť veľmi dlhú dobu presvedčené celé spoločnosti.
Pritom drvivá väčšina programov profesionálnej prípravy v sebe nezahŕňa vysvetlenie problematiky vypracovania kritérií pravdivosti teórií, na ktorých sa zakladá príslušná profesionálna činnosť.[120] Táto problematika zostáva v zamlčaniach, čím sa predpokladá «očividnosť» nájdenia odpovedí na otázku «čo je pravda?» alebo úplnú neaktuálnosť tejto otázky.
Okrem toho, učebné plány nenechávajú voľný čas k tomu, aby študenti mohli samostatne vyjsť nad rámec učebných programov, vypracovať si a osvojiť nejaké poznatky a zručnosti, nezahrnuté do plánov, no z pozície ktorých by sa mohli nestranne pozrieť na učebné programy a položiť učiteľom rôzneho zamerania nepohodlné otázky, na ktoré v učebných programoch odpovedí niet, alebo tam sú — avšak nezmyselné, ak ich dáme do súvisu s celkovým reálnym životom.
V tuzemských učebných programoch niet ani povinný zoznam literatúry na preštudovanie, ktorú by si študenti boli povinní prečítať pomimo učebníc, čo je potrebné pre rozšírenie ich obzoru a formovanie vlastnej predstavy o tom, o čom písali zakladatelia a klasici príslušných smerov rozvoja vedy, techniky, iných sfér činnosti, a takisto — aktéri a vrstovníci tých-ktorých udalostí.
Bývalý študent, ktorý sa po ukončení VŠ stane diplomovaným profesionálom, dáva do súvisu operatívnu informáciu, ktorá k nemu prichádza počas práce, s tými teóriami, o ktorých sa dozvedel z vysokoškolského kurzu. Na základe takejto súvzťažnosti operatívnej informácie a teórie sa vypracováva a uvádza do života drvivá väčšina rozhodnutí vo sférach profesionálnej činnosti. A ak je cieľom sociologicko-ekonomického vzdelávania kryptokoloniálneho charakteru — zabezpečiť exploatáciu krajiny rukami a «intelektom» jej vlastného obyvateľstva, tak dosiahnutie tohto cieľa je naprogramované aj charakterom vyučovacieho procesu, aj obsahom učebných programov.
V dôsledku toho, štátne riadenie založené na sociologicko-ekonomickom vzdelávaní kryptokoloniálneho charakteru predstavuje samo osebe veľkú hrozbu pre spoločnosť a jej rozvoj, keďže rozvoj spoločnosti si vyžaduje reálnu suverenitu v jej plnosti, vrátane tej ekonomickej[121]. A sociologicko-ekonomické vzdelávanie kryptokoloniálneho charakteru je zamerané na to, aby v záujme kryptokolonizátorov znehodnotilo (urobilo nerentabilným, nevyžiadaným) akokoľvek vysoký profesionalizmus vo všetkých odvetviach činnosti, ktorých rozvoj budú kolonizátori v tejto spoločnosti pokladať za nevhodný.
Vzhľadom na modernizáciu krajiny, jej ďalší inovatívny rozvoj a sociologicko-ekonomické vzdelávanie kryptokoloniálneho charakteru — sú dva nezlučiteľné javy.
Všetko povedané ohľadom kryptokoloniálneho charakteru má priamy vzťah aj k téme vzájomných národných vzťahov, nakoľko národný charakter, ktorý sa odráža v kultúre, sa určitým spôsobom odráža aj vo vede. A veda, to je sféra kolektívnej činnosti ľudí, ktorí vyrástli v príslušnej národnej alebo mnohonárodnej kultúre, a nie je súkromnou vecou tých či oných intelektuálov bez akýchkoľvek národných koreňov. No a systém vzdelávania ako i jeho obsah sú následkom príslušnej demografickej politiky a opiera sa o vedu «nastavenú» na úlohu realizovania takej či onakej politiky.
Preto zničenie originálneho systému vzdelávania a nahradenie ho prevzatým zvonka môže byť nielen nástrojom modernizácie spoločnosti, skutočne zaostalej vo svojom osobitom rozvoji, ale aj nástrojom útlaku a zotročenia spoločnosti, potlačenia a zničenia jej národných kultúr — buď všetkých, alebo len niektorých selektívne.
Toľko k otázke o tom, že prezident Ruskej Federácie D.A.Medvedev prijal rozhodnutie spustiť vzdelávacie programy, ktorých cieľom je masová príprava kádrov «predstaviteľov biznisu a politikov — modernizátorov RF» v zahraničí[122] — «vo vyspelých krajinách», proces, ktorý je sprevádzaný a podporovaný štátnou politikou cieleného vykorenenia dedičstva Rusko-impérskej a sovietskej školy (jak všeobecnovzdelávacej, tak aj vyššej), v základe ktorých bola orientácia na realizáciu samodŕžavy (t.j. reálnej, nie len právne formálnej suverenity) Ruska.
V tejto súvislosti uvedieme úryvok z projektu «Stratégie inovačného rozvoja Ruskej Federácie na obdobie do r. 2020» «Inovačná Rossia — 2020» vypracovaného Ministerstvom ekonomického rozvoja v r. 2010 a zverejneného na stránke tohto ministerstva
(http://www.economy.gov.ru/minec/activity/sections/innovations/doc20101231_016#):
«… bude zabezpečené maximálne rozšírenie medzinárodných štandardov na oblasti vzdelávania, vedy, techniky a riadenia, efektívne stimulovanie medzinárodnej i domácej akademickej mobilnosti študentov i vyučujúcich. Charakteristiky medzinárodnej mobilnosti sa budú zahrňovať do ratingov vzdelávacích zariadení. V rovnakej miere sa bude stimulovať mobilnosť študentov, vyučujúcich a administratívnych pracovníkov vo vnútri krajiny, prax výmeny učebných miest a práce na VŠ. Pritom existencia pracovnej skúsenosti na iných VŠ, vrátane tých v zahraničí, sa musí stať jedným z kritérií pri atestácii a stanovení platovej úrovne pedagógov a vedeckých pracovníkov»[123].
Medzi kontrolnými parametrami sociálno-ekonomického systému RF — «indikátormi riešenia vytýčených úloh» — Ministerstvo ekonomického rozvoja navrhuje takéto:
Pritom obrátime pozornosť na fakt, že vo vyššie uvedenom fragmente tabuľky «indikátorov riešenia vytýčených úloh» ide v prvom riadku reč o získaní štátnymi pracovníkmi doplnkového vzdelania[124], a v druhom — o získanie profesionálneho vyššieho vzdelania v zahraničí, čím sa v zamlčaní myslí uprednostnenie do funkcií «vyššej a hlavnej skupiny miest v štátnej službe» takých kandidátov, ktorí získali svoje prvé vyššie profesionálne vzdelanie v zahraničí.
Zostáva už len tých predpokladaných 12 % zombi, ktorí získajú profesionálne vzdelanie v zahraničí, pretlačiť na najvýznamnejšie funkcie. Príkladom takýchto «tlačeniek» sa stal poradca prezidenta RF D.A.Medvedeva pre ekonomické otázky A.V.Dvorkovič[125], ktorý má jeden rossijský + jeden akoby rossijský + jeden americký diplom z oblasti ekonomiky[126], no rozumie málo čomu v riadení hospodárstva štátu, tým skôr v spoločensky prospešnom riadení[127]. A on, nie je jediným «vzdelancom» tohto druhu:
«(MIT) Technologický inštitút v Massachusetts 25. až 26. januára <r. 2010> špeciálne pre rossijských úradníkov vyššej úrovne zorganizoval seminár ohľadne inovácií. Výcvik absolvovali prvý vicepremiér Igor Šuvalov, vicepremiér — minister financií Alexej Kudrin, vicepremiér Sergej Sobjanin, minister ekonomického rozvoja Elvíra Nabiullina, prvý námestník administrácie prezidenta Vladislav Surkov, pomocník prezidenta Arkadij Dvorkovič, prezident „Sberbank“ Herman Gref, hlava „Rosnano“ Anatolij Čubajs, rektor Akadémie národného hospodárstva Vladimír Mau a generálny riaditeľ Russian Venture Company Igor Agamirzjan, píšu noviny "Vedomosti"» («Rossijskí úradníci vyššieho rangu prešli výcvikom v USA»: http://www.newsru.com/finance/29jan2010/gov.html).