· reorganizáciu aj vytvorenie od nuly chýbajúcich spoločenských inštitútov v súlade s týmito zámermi;
· činnosť reorganizovaných aj vytvorených od nuly spoločenských inštitútov, zameraná na uvedenie týchto zámerov do života;
· ochranu zodpovedajúcej politiky a jej činiteľov od politiky a živelnej sabotáže zo strany ideovo presvedčených nepriateľov týchto zámerov (ale aj zo strany skutočných prívržencov hlásaných ideálov — ak propagované ideály sa nezhodujú so skutočnými zámermi iniciátorov reforiem) a ich komplicov, ktorých odpor voči danej politike môže niesť viac-menej nevedomý charakter, pokiaľ pramení z automatizmov ich nevedomých úrovní psychiky. V niektorých prípadoch sa ochrana politiky a politických aktivistov môže prejavovať v zámernej likvidácii ideovo presvedčených nositeľov iných ideálov a ich komplicov — jak tých vedomých, tak aj konajúcich na základe automatizmov nevedomých úrovní psychiky.
Približne takto, hoci aj v inej terminológii, chápali úlohu budovania komunizmu boľševici po získaní štátnej moci do svojich rúk. Aby sme nehovorili do vetra, uvedieme v tejto súvislosti názor V.I.Lenina:
«„Rusko nedosiahlo tú úroveň rozvoja výrobných síl[243], pri ktorej je možný socializmus“. S týmto stavom všetci hrdinovia 2. Internacionály, a medzi nimi, pravdaže, aj Suchanov, pobehujú, v skutku, ako s počmáraným vrecom[244]. Tento nesporný stav prežúvajú na tisíce spôsobov, a zdá sa im, že je rozhodujúci pre hodnotenie našej revolúcie.
(…)
Ak je pre vytvorenie socializmu potrebná určitá úroveň kultúry (hoci nikto nevie povedať, aká presne je tá určitá «úroveň kultúry», pretože je odlišná v každom zo západoeurópskych štátov), tak prečo nemôžeme začať od začiatku, od vybojovania si revolučnou cestou predpokladov pre túto určitú úroveň, a potom už, na základe robotnícko-roľníckej vlády a sovietskeho systému, hnúť sa dobiehať iné národy.
(…)
Hovoríte, že pre vytvorenie socializmu je potrebná civilizovanosť. Veľmi dobre. Nuž, tak prečo sme nemohli od začiatku vytvoriť také predpoklady civilizovanosti u seba, ako vyhnanie pomeščíkov[245] a vyhnanie ruských kapitalistov, a potom sa už začať hýbať k socializmu? V akých knižkách ste vyčítali, že takéto obmeny zvyčajného režimu dejín sú neprípustné alebo nemožné?
Pokiaľ viem, Napoleon napísal: «On s’engage et puis… on voit». Vo voľnom ruskom preklade to znamená: «Najprv sa treba zamiešať do seriózneho boja, a tam už bude vidno». Tak aj my sme sa najprv v októbri roku 1917 zamiešali do seriózneho boja, a tam sme už uvideli také detaily rozvoja (z pohľadu svetových dejín sú to, nepochybne, detaily), ako Brestský mier alebo NEP atď. A v súčasnosti niet pochýb, že v základe sme dosiahli víťazstvo» (V.I.Lenin. „O našej revolúcii (Ohľadom komentárov N.Suchanova)”, PSS, 5. vydanie, zv. 45, str. 378 — 382; článok nadiktovaný V.I.Leninom 16. a 17. januára 1923).
Vo vyššie opísanej algoritmike premien spoločenského života je dôležité to, že propagované ideály, po prvé, sa nie vždy zhodujú so skutočnými zámermi, a po druhé, sociologicko-ekonomická teória (ak je prítomná), oznamujúca svoj zámer uviesť do života propagované ideály, nemusí nutne vyjadrovať algoritmiku, ktorá bude viesť k uvedeniu do života týchto ideálov (práve toto sa dialo aj deje v prípade pokusov oprieť sa o marxizmus vo veci budovania socializmu a komunizmu).
Elementy vyššie opísanej algoritmiky riadenia realizácie skutočných zámerov (alebo propagovaných ideálov) možno objaviť jak v procese formovania Sovietskej moci, tak aj v procese formovania buržoázno-liberálneho politického systému v postsovietskej RosSiónii. Rozdiel je len v tom, že:
Po prvé,
boľševici ideál skutočnej osobnej slobody v spoločnosti podmieňovali odstránením exploatácie «človeka človekom»,
a buržoázni liberáli exploatáciu «človeka človekom» v zamlčaní zaraďujú do pojmu «osobnej slobody» a «práv človeka»[246].
Po druhé,
boľševici v miere svojho chápania spoločnosti a podstaty marxizmu čestne pracovali na realizáciu tohto ideálu v živote, vytvárajúc podmienky pre osobný rozvoj nových pokolení, no nedosiahli v tejto veci úspech z viacerých príčin[247],
a buržoázni liberáli pracujú na tom, aby exploatácia väčšiny liberálno-buržoáznou (alebo inou) menšinou nebola nikdy vykorenená, a za týmto účelom vytvárajú podmienky pre osobnú degradáciu nových pokolení, a zatiaľ sú úspešní v reprodukcii systému exploatácie «človeka človekom»; a ich kult «tolerancie» — to je požiadavka k exploatovaným považovať exploatáciu «človeka človekom» za samozrejmosť, pod zámienkou, že exploatátori sú «iní» a majú právo byť «sami sebou», a treba si ich pre túto svoju «osobitosť» vážiť.
J.V.Stalin sa práve o tomto rozdiele v chápaní skutočnej osobnej slobody a osobnej «slobody» v jej liberálno-buržoáznom, marxisticko-trockistickom a ďalších fašistických prekrúteniach vyjadril veľmi konkrétne:
«Ťažko si viem predstaviť, akú „osobnú slobodu“ môže mať nezamestnaný[248], ktorý chodí hladný a nenachádza uplatnenie svojej práce. Pravá sloboda existuje iba tam, kde je odstránená exploatácia, kde niet utláčania jedných ľudí druhými, kde niet nezamestnanosti a biedy, kde človek nemá strach, že zajtra môže stratiť robotu, príbytok, chlieb. Len v takej spoločnosti je možná pravá, a nie papierová, osobná a akákoľvek ďalšia sloboda» (zvýraznené nami hrubým pri citovaní). (Z rozhovoru s predstaviteľom novinového združenia Royom Howardom 1. marca 1936: J.V.Stalin. Diela. Zv. 14 — Moskva: Spisovateľ. 1997 — str. 110).
Nuž, aké môžu vzniknúť námietky proti tomuto názoru J.V.Stalina v podmienkach nadvlády nad postsovietskou RosSióniou totalitnej tyranie nadnárodnej úžerníckej korporácie, vzhľadom ku ktorej sú všetci obyvatelia krajiny — rukojemníci, nevoľníci, otroci — a predstavitelia «elity» predajnými sluhami a «ideovými» poskokmi?
A hoci sa v ZSSR tento ideál odrážal v ideológii materialistického ateizmu «mraksizmu», no práve tento ideál zároveň vyjadruje podstatu Zvestovaní Jediného Závetu[249], daných ľuďom v rôznych epochách cez Mojžiša, Krista, Mohameda, ktorej sa však historicky sformovaný judaizmus, kresťanstvo a islam vzdali[250]. Aj v tomto možno nájsť odpoveď na otázku, prečo je životom potvrdená fráza J.V.Stalina «Boh pomáha boľševikom».
Okrem toho, pre lepšie chápanie sovietskej minulosti, tým, ktorí nemajú vlastné spomienky naň a na «vedecký komunizmus» v jeho marxisticko-leninskej verzii, treba ešte objasniť niektoré okolnosti. Kým na Západe slová «socializmus» a «komunizmus» boli synonymami, tak v ZSSR označovali dve po sebe nasledujúce fázy budovania plnohodnotnej ľudskej spoločnosti, v ktorej niet miesto pre exploatáciu «človeka človekom».
Prvá fáza sa nazývala «socializmus» a predpokladala realizáciu princípu «od každého podľa jeho schopností — každému podľa jeho práce»
Druhá fáza sa nazývala «komunizmus» a predpokladala realizáciu princípu «od každého podľa jeho schopnosti — každému podľa jeho potrieb» na základe rozvoja výroby a vytvorenia zodpovedajúcej kultúry, zabezpečujúcej všestranný a plný rozvoj členov komunistickej spoločnosti.