Príčinou aberácií sú «ingramy». L.R. Hubbard definuje termín «ingram» takto:

«Ingram – to je moment «bezvedomia», ktorý v sebe uchováva fyzickú bolesť alebo chorobné emócie a pocity. Ingram je umom, pre jeho pochopenie formou životnej skúsenosti, nedostupný.» - „Dianetika“, str. 51.

Na to, aby sa jedinec stal obeťou vniknutia ingramu do jeho psychiky, je z pohľadu dianetiky nutné, aby stratil vedomé vnímanie sveta[70].

Možnosti naplnenia ingramovej banky (tento termín označuje súhrn ingramov v psychike jedinca) sa otvárajú, ak človek stráca vedomie vplyvom bolesti, šokujúcej informácie (mdloby pri počutí nepríjemných správ a pod.), vplyvom celkovej narkózy pri chirurgickom zásahu, v narkotickom opojení (predovšetkým alkoholom[71]), v hypnóze a v niektorých ďalších situáciách. Počas prirodzeného snívania je možnosť doplnenia ingramových zásob vylúčená. Preto sa prirodzené snívanie v dianetike nepovažuje za stav bezvedomia.

Ak to máme opísať v pojmoch teórie riadenia, tak «ingram» je informácia, ktorá vnikla do psychiky človeka tak, že sa stáva zdrojom porúch normálnej psychickej činnosti v riadení jak fyziológie organizmu človeka, tak aj v riadení jeho správania. Otázku o správnosti dianetickej normy psychickej činnosti (podľa Hubbarda) zatiaľ ponecháme otvorenú.

Vniknutie ingramovej informácie do psychiky je sprevádzané objektívnou (z pohľadu dianetiky podľa Hubbarda) nemožnosťou jedinca uvedomiť si motiváciu a dôsledky svojho správania vo viac-menej širokom okruhu špecifických životných situácií; a takisto neschopnosťou uvedomiť si neadekvátnosť svojho správania okolnostiam. Vo výsledku tak samotné okolnosti riadia správanie človeka o to viac, čím aktívnejšie stimulujú ingramovú informáciu v jeho psychike, a človek neriadi situácie a nespráva sa v nich vedome účelovo: a to je porucha (aberácia) jeho životných dynamík.

Vznik ingramov je podmienený tým, že počas bezvedomia sa narúša proces normálneho «načítania» informácií do psychiky. Následkom toho v psychike človeka vznikajú informačné moduly, izolované od normálne načítanej informácie. Napriek tomu, tieto informačné moduly nezostávajú od celkovej psychiky jedinca izolované, ale vstupujú do procesov spracovania informácie pomimo normálne informačné toky, čím kazia normálne výsledky psychickej činnosti vo všetkých jej prejavoch.[72]

Vplyv ingramovej informácie na psychickú činnosť človeka L.R. Hubbard porovnáva s pokusmi robiť výpočty na kalkulačke, na ktorej je neustále stlačená jedna z číselných kláves, následkom čoho funkčne dokonalá kalkulačka dáva chybné výsledky.

Ingramy do psychiky jedinca začínajú vstupovať ešte počas jeho vnútromaternicového vývoja, vždy, keď je plod v matke pod pre neho chorobným vplyvom: pri zápche u matky[73] a iných poruchách normálnej fyziológie jej organizmu (vrátane vplyvom liekov, alkoholu a pod.); pri zdvíhaní bremien; pri jej pohlavných aktoch v období po počatí[74] i ostatných fyzických a chemických vplyvoch na plod a okolité prostredie organizmu, nehovoriac už o priamych prejavoch agresie voči tehotným (a vo výsledku aj k plodu) zo strany okolia.[75] Zoznam situácií, odhalených počas dianetickej terapie, v ktorých plod upadá do bezvedomia (zodpovedajúci jeho úrovni vývoja) je pomerne obšírny, preto vyhnúť sa zápisu ingramu do psychiky budúceho človeka je v reálnom živote veľmi ťažké.

Kvôli tomu prakticky niet jedincov, ktorých psychika v momente narodenia by bola plne slobodná od ingramov. Ľudia sa navzájom odlišujú aj stupňom zaťaženia ich psychiky ingrammi, ktoré získali v rôznych obdobiach ich života (počnúc momentom vytvorenia zygóty[76]), a takisto aj svojráznym obsahom týchto ingramov.

Ďalej prenatálne ingramy (týmto termínom sú označované ingramy získané počas vnútromaternicového vývoja) behom celého života obrastajú ingrammi, ktoré človek získava v rôznych životných situáciách. Ingramy vytvárajú reťaze a vetvia sa. Preto dianetická terapia je smerovaná k tomu, aby odhalila najrannejší ingram, nazývaný «basic-basic». Jeho neutralizáciou a pochopením počas klírovania, strácajú svoju aberujúcu schopnosť aj všetky chronologicky neskoršie ingramy, usadené na tom prvom.[77]

Preto z pohľadu dianetiky, zbavenie človeka vedomia vždy prináša ujmu jeho psychike, nehľadiac na to, že to môže byť vynútené uvedenie do bezvedomia, potrebné pre poskytnutie mu nejakej špecifickej pomoci. Rovnako hypnóza je škodlivá vo všetkých prípadoch; chirurgovia počas operácií pod celkovou narkózou by sa mali zdržať zbytočných slov (o úlohe reči bude povedané neskôr), a jednou z prvých etáp pooperačnej liečby musí byť klírovanie, oslobodzujúce pacienta od ingramov, získaných počas choroby i behom operácie, čo spôsobuje zrýchlené zahojenie operačných rán a lepší zdravotný stav v nasledujúcom období života; pomoc človeku v bezvedomí (mdloby a pod.), musí byť poskytovaná mlčky.

Všetky deti musia prejsť klírovaním vo veku okolo 8 rokov (keď sa už završujú ich rečové návyky), aby ich psychika bola oslobodená od prakticky nevyhnutných ingramových napadnutí z veľmi ranných dôb života ich tela.[78]

Z takéhoto videnia reálneho stavu vecí v súčasnej spoločnosti, kde prakticky všetci sú vo väčšej či menšej miere zaťažení ingramovými napadnutiami psychiky, následkom čoho je ich správanie z pohľadu dianetiky narušené (aberované), vyplýva jeden principiálne vážny pohľad na človeka:

«Podľa údajov z pozorovania klírov, sú osnovné ciele rozumu, ako aj ľudskej povahy, nasmerované na budovanie a dobro, trvalé budovanie a trvalé dobro. Menia sa len vplyvom toho, čo on vidí a v závislosti od jeho vzdelania a názorov.

Človek je dobrý.

Zbavte ho aberácií – a s nimi odíde zlo, ktoré tak zbožňujú scholastici[79] a moralisti. Jediná časť rozumu, ktorej sa možno zbaviť – to je práve tá jeho časť, kde je sústredené «zlo». A bez tejto časti sa dobrotivosť a radosť zo života v ľudskom charaktere prejavujú výraznejšie. Aj človek je rád tomu zbaveniu, pretože «zlá» časť – to je fyzický bôľ.» - „Dianetika“, str. 23, 24.

«... aberovaná spoločnosť kladie na človeka zodpovednosť za jeho konanie, antispoločenské konanie, ktoré je práve výsledkom ingramov, diktovaných touto spoločnosťou. Pacient nie je vinný za to, čo vykonal. Ale ak je klírom, to je už iná vec.[80] Možno sa domnievať, že klír bude niesť zodpovednosť za svoje vlastné činy, pretože je v stave uvažovať racionálne na základe svojej skúsenosti. Ale aberovaný človek má malú alebo žiadnu kontrolu nad svojim konaním. Preto audítor (človek, ovládajúci zručnosti dianetickej terapie – klírovanie, auditovanie – oslobodenia druhého od vplyvu ingramov naň: naša vysvetlivka pri citovaní) musí pacientovi objasniť, že ho vôbec neznepokojuje, čo aberovaný človek, ktorý sa stal predklírom (človek, ktorému je vykonávaná dianetická terapia – klírovanie, auditovanie: naša vysvetlivka pri citovaní), nastváral vo svojom živote. Problém, s ktorým pracujú audítor a predklír – to je ingramová banka, ktorá pozostáva výlučne z toho, čo spravili iní ľudia a čo bolo spôsobené predklírovi v momentoch, keď nebol v stave sa ochrániť. Tento prístup nie je len správny, ale má aj terapeutické vlastnosti, pretože vďaka takému typu vysvetlenia môže audítor dosiahnuť spoluprácu, ktorá by v inom prípade nebola možná.» - „Dianetika“, str. 466, 467.