Toto všetko je podobné tomu, ako koncom minulého storočia prebiehal boj za dosiahnutie «slobody svedomia» - práva osoby žiť v spoločnosti bez skladania účtov za svoje činy pred služobníkmi biblických kultov. Existuje ešte jedna historická paralela: ak totalitné ideológie sa predkladali spoločnosti pod obrazom najdokonalejších sociologických doktrín, od ktorých akoby v princípe nič lepšie nemôže byť; tak stav «klír», garantovane dosahovaný pomocou dianetiky, sa takisto predkladá ako najlepší stav organizácie psychiky jedinca, od ktorého nič lepšie byť nemôže.

Procedúra klírovania vyžaduje čas a profesionálnu činnosť kvalifikovaných audítorov, čo aj podmieňuje v nekomunistickej spoločnosti nevyhnutnosť jej zaplatenia. Audítori a administratíva scientologickej cirkvi musia mať zdroj príjmov na zabezpečenie existencie a financovanie svojej činnosti o to viac, že nimi ponúkané služby nachádzajú v spoločnosti kúpyschopný dopyt na princípe «platba podľa taxy» To jest scientologická cirkev sa ničím neodlišuje od mnohých iných cirkví, fungujúcich na princípe «čokoľvek treba – to platba za to», a spoločenských organizácií, fungujúcich na osnove samofinancovania[119]. Preto výčitky na jej adresu ohľadom nejakej osobito mamonárskej podstaty – to sú zväčša výčitky konkurentov a apelácie k majiteľovi-správcovi všetkých kultov, podobné známym zo „Zlatého teliatka“ I. Iľfa a E. Petrova: «Ostap Ibrahimovič! Katolícki kňazi Kozleviča očierňujú!..»

V prípade ďalšieho rozšírenia dianetiky a scientológie bude v spoločnosti dominancia jednotnosti psychického usporiadania v zmysle dianetickej normy, zabezpečujúca určitú jednomyseľnosť a jednotnosť konania v rovnakých situáciách bez nejakého zbytočného totalitno ideologického a iného násilia voči väčšine jedincov spoločnosti, prijavšej dianetiku a scientológiu do svojej kultúry.

Pritom bude existovať takmer úplná sloboda ideológií a názorov, nakoľko ideológie a názory, nevhodné pre majiteľov scientológie, sa nemôžu objaviť, pretože sú v mnohom podmienené organizáciou psychiky ich tvorcov a nielen tou informáciou, ktorá im bola dostupná. No spoločnosť prostredníctvom štandardnej organizácie psychiky množstva jedincov budú pásť tí, ktorí majú dokonalejšiu osobnostnú psychickú kultúru, než tú, ktorá sa dosahuje ako výsledok poskytnutia dianetickej a scientologickej „pomoci“ jedincom v prípade, ak stav klír nie je najlepším v zmysle dosahovania bezchybnosti psychickej a intelektuálnej činnosti.

Ťažko predpokladať, žeby L.R. Hubbard, (ak bol skutočne čestným človekom) vytvoriac dianetiku, sa sám nestal klírom. V opačnom prípade je dianetika predurčená pre dav, a samotný L.R. Hubbard a jeho skutoční stúpenci sú podliaci a majú pre seba kvalitatívne iné duchovné praktiky, založené na iných princípoch, v ktorých pojmy o norme duševného zdravia sa odlišujú od dianetických a umožňujú garantovane pásť stádo dianetikov a scientológov. No nezávisle na tom, či sa L.R. Hubbard klírom stal alebo nie, na základe jeho knihy (a takisto vďaka scientologickej cirkvi) sa v celom svete objavilo množstvo klírov, psychicky normálnych z pohľadu dianetiky podľa Hubbarda, na čom scientologická cirkev nástojí.

A táto okolnosť – život množstva klírov v spoločnosti – dáva základ pre úplne konkrétny záver:

Dianetika, dianetická terapia (auditovanie, klírovanie) podľa Hubbarda objektívne nestačia na to, aby sa ľudský rozum stal bezchybným prostriedkom spracovania informácií, a preto stav «klír», získaný následkom dianetickej terapie, nie je najlepším režimom psychickej činnosti človeka. Toto možno zistiť z diel samotného L.R. Hubbarda. A keďže dianetika nezaisťuje človeku bezchybnú myšlienkovú činnosť, tak tento fakt zároveň odkrýva možnosť, aby korporácia nositeľov dokonalejšej osobnostnej psychickej kultúry ju použila na zriadenie rafinovanejšieho systému otrokárstva, než bol ten, ktorý zaisťovali totalitné ideológie, ktoré sa vyčerpali k polovici 20. storočia.

Správnosť tohto tvrdenia možno preukázať na základe textu knihy „Dianetika. Moderná veda duševného zdravia“. Pripomenieme, že sa opierame o oficiálne ruské vydanie z roku 1996. Myslíme si, že vydavatelia jeho text, obkolesený © Copyright-ami, boli povinní overiť; a prekladom i redigovaním textu neboli poverené náhodné a aberované osoby, ale iba vyložení klírovia, dokonale ovládajúci jak jazyk originálu, tak i ruský a, samozrejme, majúci zručnosť auditovania a vlastnú skúsenosť.

L.R. Hubbard píše:

«... nedostatok vedy o rozume nebol nikdy tak očividný. Exaktné vedy, vo svojom živelnom rozvoji ušli ďaleko dopredu v porovnaní so schopnosťou ľudí vzájomne sa chápať a vyzbrojili nás hroznými zbraňami, ktoré len čakajú na ďalšie historické vypuknutie vojny.

Sú to neľahké problémy: na svojej ceste sa s nimi stretáva každý. Pokiaľ človek chápe, že jeho jediná výhoda nad svetom zvierat je rozum, pokiaľ on chápe, že rozum je jeho jediná zbraň, tak skúma, rozmýšľa a tvorí postuláty, pokúšajúc sa nájsť správne riešenie.

Podobné MOZAIKE, ROZHÁDZANEJ BEZSTAROSTNOU RUKOU (text zvýraznený nami pri citovaní: v ňom sa prejavila chyba v práci autorovho intelektu), rovnice, ktoré mohli priviesť k vytvoreniu vedy o rozume a pozdvihnúť ju na úroveň najhlavnejšej vednej disciplíny Vesmíru, sa premiešavali znova a znova. Zavše sa dva fragmenty spájali; inokedy, ako to bolo v zlatom veku Starovekého Grécka, sa zoradila celá sekcia. Filozof, šaman, znachar, matematik – každý sa pozeral na svoje kúsočky. Niektorí si mysleli, že sú to kúsky rôznych mozaík. Iní verili, že všetky sú časťou jednej mozaiky. Niektorí predpokladali, že existovalo celkovo šesť mozaík, iní verili, že len dve. A vojny pokračovali, spoločenstvá upadali a mizli, a množstvo vedeckých zväzkov bolo napísaných o neustále sa zväčšujúcich hordách hlupákov.» - „Dianetika“, str. 8, 9.

Z veľkej časti je to všetko skutočne tak. Hoci okrem zvýraznenej sú v tomto fragmente aj iné tézy, ktoré nie vo všetkom zodpovedajú skutočnosti, zanalyzujeme zmysel zvýrazneného. Vec sa má tak, že vo svete neexistujú mozaiky, rozhádzané bezstarostnou rukou. V každej mozaike je každý jej element (kamienok, sklíčko a pod.) vybraný z hromady mnohých alternatívnych. Je umiestnený a upevnený na konkrétnom mieste a zladený jak so susednými, tak aj s množstvom od neho veľmi vzdialených elementov. Výsledkom tejto starostlivej, piplavej a premyslenej práce vzniká určitý celostný obraz, nazývaný mozaika.

Ak sa ale elementy, schopné byť mozaikou, rozhádžu bezstarostnou rukou, tak vznikne chaos, možnože pekný, hýriaci všetkými farbami dúhy, ale aj tak chaos nie je mozaikou, ale niečo podobné tomu, čo možno uvidieť v kaleidoskope: všetky komponenty sa zdajú byť rovnakými, no niet medzi nimi väzby a ony sa presýpajú, meniac obrázok pri každom potrasení trubice kaleidoskopu.

Objavenie sa vo vnútornom svete L.R. Hubbarda«mozaiky, rozhádzanej bezstarostnou rukou», — je pre nás nesporným vyjadrením toho, že jeho obrazné myslenie pracovalo samo, a abstraktno-logické (zodpovedné za lexikálne vyjadrenie mysle) samo; a obe pracovali – nie vo vzájomnom súlade a v lade so Stavbou Sveta, v ktorej niet mozaík, rozhádzaných bezstarostnou rukou.

„Dianetika“ vyšla na svetlo sveta v r. 1950, 36 rokov pred smrťou jej autora, a «mozaika, rozptýlená bezstarostnou rukou», nezmizla z jej textu počas tohto veľmi dlhého obdobia. No v „Scientológii“ (vydanej v septembri 1965) L.R. Hubbard predsa len hovorí o procese premysleného skladania mozaiky:

«Skladajúc obraz mozaiky, je treba na začiatku vybrať fragmenty, podobné farbou a obrazom, a rozložiť ich po skupinách. Pri štúdiu hocijakého predmetu treba postupovať usporiadane.» „Scientológia“, str. 42.

Tam on dáva poznámku, vysvetľujúcu, čo on pod mozaikou rozumie: