«Obraz-mozaika: hlavolam, predstavujúci množstvo kúskov kartónu, plastu, alebo dreva nepravidelného tvaru, ktoré, ak ich spolu uložíme, vytvoria obrázok.»

My, hovoriac o nejakej analógii mozaiky, máme na mysli mozaiku, ako jeden z druhov slobodného výtvarného umenia: «druh maliarstva, využívaný prevažne na výzdobu budov» („Sovietsky encyklopedický slovník“, r. 1986). Vo výtvarnom umení sa prvky, z ktorých sa získava mozaikový obraz, nerovnajú autormi jednoznačne určenému „puzzle“ obrazu. Významné je aj to, že «sofia» v preklade z gréčtiny znamená «múdrosť», a Sofijské chrámy v Konštantínopole (teraz mešita «Aya-Sofya» v Istambule (t.j. prebudovaná pôvodná «Hagia Sofia» - Chrám Božej Múdrosti z čias Byzantskej ríše)*) a Kyjeve sú známe mozaikovou výzdobou svojich interiérov.

Preto sa treba  zamyslieť nad tým, z akého dôvodu a s akým cieľom L.R. Hubbard v „Scientológii“, po prvé, dal poznámku o tom, ako jeho nasledovníci majú chápať termín «mozaika»; a, po druhé, odviedol čitateľa od chápania termínu «mozaika» ako slobodného výtvarného umenia k hlavolamu-„puzzle“, umelo vytvoreného pre mladší školský dorast a voľný čas slaboduchých dospelých?

Celý tento zmätok z „mozaiky“-chaosu, mozaiky-hlavolamu-„puzzle“ a určitá roztržitosť alebo bezstarostný vzťah k skôr napísanému slovu hovoria o tom, že poruchy v koordinácii-zosúladenosti obrazného a abstraktno-logického myslenia a pamäte zakladateľa dianetiky a scientológie mali chronický charakter a neboli ním odstránené do konca jeho života na tomto svete. Alebo – čo je ešte horšie – L.R. Hubbard úmyselne zasial do spoločnosti zámerne chybnú cieľavedome vytvorenú kultúru individuálnej psychickej činnosti[120].

No uvedený príklad s «mozaikou, rozhádzanou bezstarostnou rukou», nie je jediným miestom u L.R. Hubbarda, v ktorom sa prejavili poruchy, rozorvavšie na kúsky a privedšie k chybám proces bezchybného myslenia každého normálneho človeka, ktorý nutne musí byť kontinuálnym, neprerušeným. Tak L.R. Hubbard, keď opisuje prácu reaktívneho rozumu ako myslenia stotožňovaním, nie raz, t.j. systematicky (str. 77, 215, 404) uvádza «vzorec stotožňovania» rozličných objektov formou:

A=A=A=A=A

Vzorce sú prostriedkom odstránenia množstva slov a predpokladajú určitú jednotnosť chápania sveta pri ich zápise a čítaní. Konkrétne, ak «A» je označenie nejakého objektu, nejakého zmyslu, premennej a pod., tak «A» je vždy rovné samo sebe, totožné so sebou samým: pozrite do axiomatiky každej exaktnej vedy. A=A bezpodmienečne za každých podmienok, čiže je to vzťah totožnosti, označovaný znakom

Znaky

sú si zmyslovo blízke, no je tu aj rozdiel: « = » je znak rovnosti, zvyčajne poukazuje na rovnosť, ako na jednu z mnohých, no nie záväznú možnosť;

je znak totožnosti, poukazuje na záväznú bezpodmienečnú rovnosť vo všetkých prípadoch bez výnimky. Ak popri objekte «A» je ešte aj objekt «В», tak vo všeobecnosti

aj keď môžu existovať i varianty, keď A=В alebo

Myslenie stotožneniami je na mieste, ak objektívne sa

ale subjekt tvrdí, že

Ak sa pri zápise vzorcu, ktorý použil L.R. Hubbard, majú rôznymi písmenami-identifikátormi označiť objektívne rôzne objekty, tak (iracionálne*) myslenie stotožneniami sa musí zapisovať nie ako A=A=…=A=…, ale ako

keď vždy platí

atď., a pritom vo všeobecnosti

hoci sa nevylučuje ani možnosť toho, že v nejakých čiastkových prípadoch sa A=B. Ale aj keď sa nepoužije znak

(na existenciu a špecifické použitie ktorého sa často zabúda), tak aj pri použití univerzálnejšieho znaku « = » vzorec stotožnenia sa bude zapisovať v tvare A=В=С=...=Z=..., no nie ako ho zapísal L.R. Hubbard: A=A=A.

Pre niekoho sú nepresnosti, ktorým sme venovali pozornosť, nepodstatnými malichernosťami, ktoré nijako nezmenšujú dokonalosť dianetiky podľa Hubbarda. No predmetom tej oblasti poznania, ktorú L.R. Hubbard nazval «dianetikou», sú hĺbkové procesy v psychike človeka. A to, čo sa pri povrchnom pohľade zdá ako nepodstatná malichernosť, je v skutočnosti vlnením hladiny nad veľkým problémom skrytým v hlbinách, ktorého riešenie nie je v moci dianetiky podľa Hubbarda.

Pre nás všetko čo sme povedali (i mnohé iné, nad čím sa v tejto práci nepozastavujeme, aby sme nezväčšovali jej objem) je objektívnym a nesporným prejavom nedostatočnosti dianetiky podľa Hubbarda na obnovu (človekom s živelne sformovanou osobnou psychickou kultúrou) jak celkového duševného zdravia a ladu duše, tak aj obnovy bezchybnej činnosti intelektu, ako prostriedku spracovania informácií a jednej zo súčastí duševného zdravia.

To jest, toto sú ukazovatele jak určitého duševného nie úplného zdravia samotného L.R. Hubbarda, tak aj nedokonalosti ním rozvitej dianetiky podľa Hubbarda.

Nedokonalosť dianetiky podľa Hubbarda sa prejavuje aj v tom, že ani množstvo klírov počas bezmála 50 rokov nevenuje pozornosť týmto i iným nepresnostiam a nezamýšľa sa nad tým, že sa v nich prejavila buď chyba v práci psychiky L.R. Hubbarda, alebo je to zámer: jeho alebo jeho opatrovníkov, alebo oboje. To hovorí o tom, že všetci klíri, absolvujúc dianetickú terapiu, stanúc sa z pohľadu dianetiky podľa Hubbarda «normálnymi ľuďmi», aj tak nezískali duševné zdravie v kvalite nášho chápania tohto javu, prejavujúce sa v bezchybnosti celkovej psychickej činnosti.

Scientologická cirkev si to takisto nevšíma, možno zámerne, a úmyselne kultivuje nedokonalú duchovnú praktiku s ďaleko idúcimi zámermi, propagujúc ju po celom svete ako spôsob prekonania evolučnej slepej uličky v rozvoji človeka, odkrývajúci možnosť vystúpiť na vyššiu úroveň rozvoja.

Napriek tomu sa teraz obmedzíme poukázaním len na tieto poruchy a chyby v práci intelektu, a ostatné odchýlky osobnostnej psychickej kultúry na osnove dianetiky preskúmame v nasledujúcich kapitolách.

Uvedené príklady trvalých porúch v práci intelektu, zafixované v kánonickom texte jednej zo základných kníh scientologickej cirkvi, hovoria o tom, že možnosti zneužitia dianetiky a scientológie sú otvorené nedokonalosťou ich oboch. Otvorené pre všetkých, ktorí vedia o tejto nedokonalosti, a sú schopní s nimi naložiť podľa svojho mravne podmieneného rozhodnutia, čoho obeťami sa môžu stať mnohí «klíri» a ešte ďalej postúpivší scientológovia.