[248]              J

eden z množstva

abstraktných

humanistov,

a

abstraktný

humanizmus

–

je

dielo, hroziace

mnohými galibami

,

a

preto

si

ne

zasluhujúce

rešpekt

a

 spomienku v

dobrom

.

[249]            

Anatolij

P.

Aleksandrov

-

akademik

,

jadrový

fyzik

a

jeden

z

autorov

Černobyľského

"

zázraku",

banketový

opilec

,

ako to

bolo vtedy obvyklé, viedol v tom čase AV

ZSSR

. Ak máme hovoriť o Černobyle, ako o plode chybných úsilí sovietskej vedy, nesmie sa zabúdať na včasné varovania, ktorým  administratíva vied a vedecká obec nerozumela. Konkrétne, ešte v roku 1957,  len dva roky po spustení prvej jadrovej elektrárne v Obninsku, v sci-fi románe "Hmlovina Andromedy" I. A. Jefremov popisoval v jednej z dejových línií  zánik civilizácie planéty v dôsledku zavedenia produktov rozpadu jadrových energonosičov, používaných v jej energetike, do metabolického cyklu. Toto varovanie prišlo 29 rokov pred Černobyľom, ale vedecké hviezdy AV ZSSR s tvrdohlavosťou osla a ambíciami opíc vypĺňali pokyny strany a vlády, nimi (vedcami) inšpirovanými o vytvorení energetiky "mierového atómu". Zamyslieť sa nad takýmito varovaniami a vypracovať alternatívu k energetike, nezvratne hromadiacej pre súčasnú biosféru neprijate

ľ

ný odpad, bolo pre nich neprimeranou (podradnou) úlohou aj intelektuálne aj morálne. Z tohto dôvodu oni robili, kto akú vedel, každý svoju maticu pre túto pekelnú mašinu, nezamýšľajúc sa nad dôsledkami a neodvážiac sa pozrieť na problém v celosti. Tak bol Černobyľ  naprogramovaný a realizovaný  kolektívnym nevedomím, podmieneným morálkou vedecko-technickej akademickej mafie.

                      

Ani

teraz

nie

je

situácia o

nič

lepšia

ne

ž

v 60-tych rokoch

:

na výstavbu

jadrovej energetiky

v

ydrezúrované exempláre osobitého

druhu

Človek

"

rozumný" sa neumúdrili (neprišli k rozumu, nepou

čili sa)* ani

 

Černobyľom,

ale

pokračujú

vo

vytváraní

nových projektov, pre

biosféru

neprijateľných

energetických zariadení

,

potláčajúc mocou

akademickej

vedeckej

mafie

všetky

výskumy v oblasti

vyhľadávania a zavádzania

rozumných, biosférou prijateľných

alternatív

.

[250]              Slovo malo byť zjavne v úvodzovkách.

[251]            

Konkrétne

trable

,

ktorým bol vystavený, a pred ktorými ho neochránil ani J. V. Andropov,

jeden

z

najlepších

historikov

sovietskej

éry

N. N. Jakovlev,

známy ako

autor

kníh

"

CIA

proti

ZSSR

",

"

1. augusta 1914",

ktorý

sa zaoberal výskumom

slobodomurárstva

a

jeho

vplyvu

na

históriu

nielen

Ruska

. B

ol spolupracovníkom

Inštitútu

USA

a

Kanady

,

keď  ho viedol

G. A. Arbatov

.

Podrobnosti pozri v prílohe knihy

N. N. Jakovleva

"

1. augusta 1914",

Moskva

,

1974

;

vydanie

3

,

ext

.,

Moskva

,

"M

oskovčan",

1993.

[252]              V podstate akademik L. S. Pontrjagin postavil otázku o nevyhnutnosti výskumu Biblického projektu s cieľom uchrániť nezávislosť ZSSR od tejto ohyzdnosti.

[253]               Možno chyba: má byť Dadiani (jeden z poverených autorov  epochy stagnácie, píšucích o sionizme).

[254]              О štruktúrnom a bezštruktúrnom spôsobe riadenia pozri DVTR (Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia).

[255]              Podrobnosti pozri v už spomínanej knihe O.

Ši

škina “Bitka o Himaláje. NKVD: mágia a špionáž” (М. «Olma-press», r. 1999).

[256]            

Pre väčšinu

v rovine

každodenného

života

je nutné pochopiť,

že

oddelené spanie

manželov

(konkrétne

 spanie,

chápané

v

pravom

slova

zmysle ako spánok

, a

nie

ako

iný výraz

pre

zaoberanie sa

sexom

v

 

no

čnom čase),

bez

ohľadu

na

dôvody,

znižuje stabilitu ich rodiny,

pretože

vylučuje

z

ich

života

proces

zjednocovania ich

biopolí mimo bdenia

,

v ktorom

sa

vzájomne

zlaďujú pod

vedomé

úrovne

psychiky

každého

z nich.

                       

Ale

ak

manželia

nie sú

rovnako

zmýšľajúci ohľadom koncepcií

spoločenského

života

, tak

problémy

v

ich vzájomných vzťahoch, podmienené

rozdielmi

v

svetonázoroch

a

 

vyplývajúce zo vzájomne sa

vylučujúcich

koncepcií

spoločenského života

,

vyžadujú vedomé

prehodnotenie

všetkého v stave bdelosti.

[257]            Naše zdôvodnenie tohto tvrdenia a naše chápanie Jediného Zákona je vysvetlené v prácach: "Mŕtva voda" vydanie r. 1998, "Krátky kurz..." vydanie r. 1999, "Otázky Petrohradskému a Ladožskému metropolitovi Jánovi a hierarchii Ruskej Pravoslávnej cirkvi", "K Bogoderžaviu (Ku kráľovstvu Božemu)...", "Sinajská «túra»“, "Od matriarchátu k človečenstvu...", "Prídi na pomoc mojej neviere...", " Viera a Miera", "Prečo, vyzývajúc ku kráľovstvu Božemu, Vnútorný Prediktor neprijíma Posledný Zákon?", "«Majster a Margaréta»: hymna démonizmu? alebo Evanjelium bezzákonnej viery“.

[258]            Podrobnosti pozri v práci Vnútorného Prediktora SSSR „Prídi na pomoc mojej neviere…“.

[259]              «Viera Boha» — obraz relígie (zbožnosti),  ako vzájomného spojenia — obojstranne nasmerovanej informačnej výmeny.

[260]              V takomto type prejavov lojálnosti a ponuky vyplni

ť

,

čo prikážu

, sa objektívne prejavuje sTroj psychiky zombie alebo démona, najdúvšieho svoje miesto v hierarchicky organizovanej korporácii démonov.

[261]              Prianie nastolenia normálnej štátnej moci «priamo teraz», ktorú by vykonávali

ľu

ďia s mnohými a hlbokými znalos

ťami, pamätajúci na blaho

ka

ždého občana

v kontinuite mnohých pokolení — to je takisto zákaznícke

prianie

, ak jedinec nepodniká ni

č pre to

, aby vyrástla generácia, z ktorej vzídu vodcovia krajiny a hospodárstva, majúci nimi po

žadované kvality

.

[262]              «Postoj, chvíľa: si nádherná…» — spomeňte si, odkiaľ  a kam to vedie.