T.j., riadenie je jediný usporiadaný celok úkonov rôznej kvality, uskutočňovaných elementami, tvoriacimi uzavretý systém, ktorý je hierarchiou obvodov cirkulácie a pretvárania informácií v  procese realizácie koncepcie riadenia. Koncepcia riadenia je tvorená komplexom čiastkových koncepcií riadenia (cieľových funkcií). Riadenie – to je ucelená funkcia. Ucelená v tom zmysle, že vylúčenie akejkoľvek etapy z nej spôsobuje nemožnosť daného riadenia, t.j. neuskutočniteľnosť koncepcie a nedosiahnuteľnosť cieľov.

V procese riadenia uzavretý systém a jeho časť – systém riadenia – tvoria štruktúru, podriadenú vektoru cieľov (nim podmienenú) a nesúcu koncepciu riadenia a ju predstavujúce cieľové funkcie. Kvalita riadenia sa pritom zabezpečuje dvoma faktormi:

-          architektúrou štruktúry, t.j. funkčným nakopením jej elementov (vrátane kanálov informačnej výmeny) a usporiadanosťou (organizáciou, hierarchiou) elementov v štruktúre;

-          charakteristikami práceschopnosti, funkčnou spôsobilosťou a vhodnosťou samotných elementov patriacich do štruktúry, pre realizáciu im priradených funkcií (svojho druhu „kvalifikačnou“ úrovňou elementov).

Chyby v zostrojení štruktúry, vyvolávajúce jej celkový nesúlad s vektorom cieľov a množstvom prípustných vektorov chyby, môžu priviesť prakticky navnivoč vysoko funkčnú spôsobilosť elementov štruktúry. Preto pri funkčne vhodných (v tomto zmysle dobrých) elementoch, tvoriacich štruktúru, bude vektor chyby riadenia aj tak mimo prípustných hraníc.

Ak sa pritom štruktúra vytvorí do začiatku procesu riadenia a jej architektúra i elementárna báza sa v jeho priebehu nemení, tak charakteristiky vektora chyby riadenia sa určujú predovšetkým súladom architektúry štruktúry s vektorom cieľov a  množstvom prípustných vektorov chyby riadenia. Z tohto dôvodu uvedený spôsob riadenia nazývame štruktúrnym.

Pri riadení štruktúrnym spôsobom vzniká adresné šírenie funkčne zameranej informácie k elementom štruktúry, nemennej v procese riadenia. Príklady štruktúrneho riadenia v technike: riadenie lietadla pomocou autopilota, ktorý je štruktúrou rôznorodých elementov; veliaci zbor ľubovoľného vojenského útvaru, administratívna časť ľubovoľného podniku, inštitúcie a pod., sú taktiež štruktúrou.

Bezštruktúrne riadenie je možné v supersystémoch, zložených z množstva v nejakom zmysle navzájom analogických elementov. Element supersystému, skúmaný samostatne, môže byť systémom[48] alebo taktiež supersystémom. Preto kvôli skráteniu popisu systému, zahŕňajúceho množstvo v ňom vložených elementov - systémov, bol vybraný pojem „supersystém“. Každý z elementov supersystému má schopnosť zapamätať si cez neho prechádzajúcu informáciu pravdepodobnostnou formou a  taktiež pravdepodobnostnou formou predávať informáciu druhým elementom, patriacim do tejto množiny. T.j., v množine môžu prebiehať procesy priameho aj spätného zobrazenia. Správanie sa elementov tejto množiny je určené ich vnútorným informačno-algoritmickým stavom. Celkovo to znamená, že:

1.    Všetky elementy sú samoriaditeľné na základe ich pamäti.

2.    Každý z nich je možné riadiť zvonku, keďže môžu prijímať informáciu do pamäte (podľa bodu 1).

3.    Elementy môžu riadiť druhé elementy (podľa bodov 1 a 2), keďže môžu z vlastnej pamäte poskytovať informácie druhým elementom množiny.

Okružné rozširovanie (cirkulácia) informácie (t.j. jedna a  tá istá informácia prechádza cez množstvo elementov) podlieha niektorým štatistickým charakteristikám a  rôznym vyhodnocovaniam možného toku udalostí. Prináša sebou pravdepodobnostnú predurčenosť zmeny in-formačného stavu pamäti elementov množiny. Pravdepodobnostne predurčená zmena stavu pamäti elementov vedie k  zmene stavu štatistických charakteristík ich samoriadenia. Ak šírenie informácie v uvedenej množine a jeho dôsledky majú udržateľnú predpovedateľnosť v štatistickom zmysle (t.j., vytvára predpovedateľnú štatistiku javov.), tak je možné bezštruktúrne riadenie tejto množiny, a takisto i jej bezštruktúrne samoriadenie. V takejto množine elementov, disponujúcich rozličnými informačnými stavmi ich pamäte, podriadených štatistickým zákonitostiam, existuje pravdepodobnostná predurčenosť a pravdepodobnosť toho, že cirkulárne neadresné prenikanie v prostredí informačného modulu určeného zloženia povedie k tomu, že elementy množiny sa na základe samoriadenia poskladajú do jednej, alebo viacerých štruktúr. Tieto budú orientované na nejaký vektor cieľov, zodpovedajúci stanovenému informačnému modulu. Celý tento transformačný proces riadenia pritom prebehne v plne prijateľnom časovom intervale a jeho vektor chyby neprekročí hranice prípustnosti.

Inými slovami:

Pri bezštruktúrnom riadení množina viac-menej jeden druhému podobných samoriadiacich sa elementov, spôsobilých k spolupráci navzájom a s prostredím, pravdepodobnostne predurčene zrodí zo seba uzavreté systémy, zodpovedajúce zadanému vektoru cieľov a množine prípustných vektorov chyby.

Hlavné rozlíšenie bezštruktúrneho riadenia od štruktúrneho:

V bezštruktúrnom riadení sa štruktúra formuje nie direktívno-adresne do začiatku procesu riadenia, ale vzniká riadene (alebo samoriadene) v poradí realizácie pravdepodobnostne-štatistických predurčeností počas procesu riadenia na osnove prevažne neadresného cirkulačného rozširovania informácie v množine elementov, vytvárajúcich supersystém.

Preto množina elementov, v ktorej prebieha proces bezštruktúrneho riadenia, je sama zamknutým systémom[49] hierarchicky usporiadaných okruhov priamych a spätných väzieb, ktorého architektúra sa mení v priebehu procesu riadenia. Takisto táto množina elementov je prostredím, vytvárajúcim zo seba štruktúry v procese jej samoriadenia.

Bezštruktúrne riadenie vo svojej podstate je riadenie pomocou štatistických charakteristík množinových (masových) javov na osnove v množine elementov prevládajúcich pravdepodobnostných predurčeností rozloženia, rozšírenia a spracovania informácií a ich hodnotení na základe zmyslu pre mieru a štatistických modelov. Spoločné riadenie štruktúrnym a bezštruktúrnym spôsobom preskúmame neskôr.

Výstižný príklad bezštruktúrneho riadenia je autobus bez sprievodcu s pokladničkami. Cieľ riadenia: výdaj lístkov, výber cestovného, ohlasovanie zastávok. To všetko sa položí na plecia pasažierov, lebo vo väčšine prípadov prenos (informovanie reproduktormi alebo monitormi) nefunguje, okrem toho vodič sa nemá odpútavať od riadenia autobusu: predávať lístky a ohlasovať zastávky je hlavne pri intenzívnejšej dopravnej situácii prekážkou v jeho práci. Koncepcia riadenia v sebe zahŕňa: príjem peňazí, ich rozmieňanie, vydávanie výdavku, výdaj lístkov, kontrolovať aby nebolo „čiernych pasažierov“ a informovanie pasažierov ohľadom výstupu. Ona – koncepcia riadenia – to sú povinnosti sprievodcu (alebo dnes automatického platobno-informačného systému*). To momentálne vykonáva celý súbor pasažierov autobusu na základe informácií ich pamäte. Tento príklad ukazuje, že jeden a  ten istý cieľ riadenia môže byť uskutočnený štruktúrnym (sprievodca, hoc aj jeden, je tiež štruktúra) aj bezštruktúrnym spôsobom. Tu je vidno aj subjektivizmus v hodnotení kvality riadenia, dosahovanej pri každom zo spôsobov: ak chcete, aby maximálne percento pasažierov cestovalo s lístkom a nikto zle nevystúpil, tak je sprievodca lepšou voľbou, ale ak vás zaujíma zisk z autodopravy, tak v prípade, že náklady ušetrené na plate sprievodcov kompenzujú straty vzniknuté nárastom počtu „čiernych pasažierov“ a  rozšírením personálu kontrolórov (revízorov), tak je lepšie jazdiť s pokladničkami bez sprievodcu na princípe samoobsluhy pasažierov.