Inými slovami, v procese riadenia sa informácia o vektore stavu (alebo vektore chyby riadenia) dáva do vzťahu s vektorom cieľov a na základe tohto vzťahu sa vypracuváva a uskutočňuje riadiace pôsobenie.

Pri formovaní súboru koncepcií riadenia, zodpovedajúcich vektoru cieľov, sa rozmer priestoru parametrov vektora stavu zväčšuje v dôsledku pripájania doplnkových parametrov k stĺpcu kontrolných parametrov. Tie sú objektívne aj  subjektívno-manažérsky, informačno-algoritmicky zviazané s kontrolnými parametrami. Kontrolné parametre opisujú stav objektu, vonkajšieho prostredia a systému riadenia.

Tieto – vektor stavu dopĺňajúce, informačno-algoritmicky zviazané s kontrolnými - parametre sa rozdeľujú na dve kategórie:

·         riadené – ktoré môžu byť bezprostredne zmenené činnosťou zo strany subjektu, čo bude mať za následok aj zmenu kontrolných parametrov. V zmene hodnôt bezprostredne (priamo) riadených parametrov sa prejavuje riadiaca činnosť (oni vytvárajú, tvoria vektor riadiacej činnosti);

·         voľné – ktoré sa menia pri zmene priamo riadených, no nepatria do zoznamu kontrolných parametrov, tvoriacich vektor cieľov riadenia. Všetky objektívne možné hodnoty slobodných parametrov v procese riadenia sa považujú za prípustné.

   Takto, pre loď: uhol kurzu (medzi rovinou symetrie a orientáciou na sever) - je kontrolný parameter; uhol vyloženia (natočenia) kormidla – je (priamo bezprostredne) riadený parameter; uhol driftu[11] (medzi vektorom rýchlosti, t.j. smerom momentálneho pohybu a  rovinou symetrie lode, nazývanej diametrálnou rovinou) – je voľný parameter.

   Alebo iný príklad: pre klimatizačné systémy kontrolným parametrom môže byť teplota vzduchu v miestnosti a relatívna vlhkosť vzduchu môže byť voľným parametrom. Zahrnutie relatívnej vlhkosti vzduchu do súpisu kontrolných parametrov vyžaduje doplnenie systému o zariadenia pohlcujúce prebytočnú vlhkosť a zvlhčovače nadmieru suchého vzduchu.

Ďalej pod vektoromstavusa vo väčšine prípadov rozumie tento (vyššie uvedený) rozšírený vektor, zahŕňajúci v sebe vektor prebiehajúceho (aktuálneho) stavu kontrolných parametrov, kopírujúci hierarchické usporiadanie vektora cieľov. Súbor bezprostredne (priamo) riadených parametrov môže byť takisto hierarchicky usporiadaný (normálne riadenie, riadenie v potenciálne nebezpečných situáciách, havarijné a pod.). Zobrazuje vektor riadiaceho pôsobenia, vyčlenený z vektora stavu, a preto je vo vzťahu k nemu sekundárny (z neho odvodený). Pritom, v závislosti od varianty režimu riadenia, môžu niektoré z množstva voľných parametrov dopĺňať vektor cieľov a  vektor riadiaceho pôsobenia.

Plnú funkciu riadenia v procese riadenia realizujeme bezštruktúrnym spôsobom (riadenia) a štruktúrnym spôsobom.

Pri štruktúrnom spôsobe riadenia predávame informáciu adresne prostredníctvom plne definovaných elementov štruktúry, vzniknutej (alebo cielene sformovanej, vytvorenej) ešte pred začiatkom procesu riadenia.

Pri bezštruktúrnom spôsobe riadenia takých, dopredu vzniknutých štruktúr niet. Prebieha neadresné šírenie informácie jej cirkuláciou v prostredí,  schopnom vytvoriť zo seba štruktúry pri zadefinovaní informačno-algoritmických vzájomných vzťahov medzi jednotlivými elementami prostredia. V procese bezštruktúrneho riadenia sa štruktúry v prostredí skladajú a  rozpadajú. Riadenými i  kontrolnými parametrami sú pravdepodobnostné a  štatistické charakteristiky masových javov v riadenom prostredí. Ide o priemerné hodnoty parametrov, ich stredné kvadratické odchýlky, hustoty rozdelenia pravdepodobností nejakých udalostí, korelačné funkcie a  ostatné objekty z  časti matematiky, nazývanej Teória pravdepodobnosti a  matematická štatistika..

Štruktúrne riadenie sa v reálnom živote vykryštalizuváva z bezštruktúrneho.

Objektívnou osnovou bezštruktúrneho riadenia sú objektívne pravdepodobnostné predurčenia a štatistické modely, ich opisujúce[12]. Zoraďujú masové javy v štatistickom zmysle a  umožňujú odlišovať jednu množinu od druhej (alebo jednu a tú istú množinu, ale v rôznych etapách vývoja jej existencie) na základe ich štatistických opisov; a v mnohých prípadoch odhaliť aj príčiny, spôsobujúce rozdiely štatistík.

Preto, slovo „pravdepodobne“ a  slová s ním totožné, je potrebné chápať nie v  bežne zaužívanom zmysle „môže byť tak, a môže byť inak ...a vlastne všelijak“, ale ako poukázanie na možnosť a existenciu objektívnych pravdepodobnostných predurčeností. Tie podmieňujú objektívnu možnosť uskutočnenia konkrétneho javu, udalosti, zotrvávania objektu v nejakom stave a  takisto aj ich zhodnotenia prostriedkami matematickej štatistiky a  teórie pravdepodobností. A zodpovedajúco tomu, ako potvrdenie existencie stredných hodnôt „náhodného“ parametra (pravdepodobnosť[13] ich prekročenia = 0,5),  kvadratických odchýliek od strednej hodnoty a  ďalších kategórií známych z  teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky.

Z pohľadu DVTR – Dostatočne všeobecnej teórie riadenia je teória pravdepodobnosti (jeden z oborov matematiky) matematickou teóriou mier neurčitostí v priebehu (konkrétnych sledovaných) udalostí. Úmerne tomu: váha pravdepodobnosti, sledovaná štatistická hustota rozdelenia a  takisto  ich rôznorodé hodnotenia sú mierami neurčitosti možného alebo predpokladaného riadenia. Oni sú - miery udržateľnosti prechodného procesu, vedúceho zo zisteného (pôvodného) stavu (vo väčšine prípadov potichu “medzi riadkami“ stotožňovaného s terajším stavom) ku každému z rôznych variantov budúcnosti z množstva jej možných variánt za predpokladu, že:

·         Samoriadenie v skúmanom systéme bude prebiehať na osnove (podľa) jeho pôvodného informačno-algoritmického zabezpečenia bez akýchkoľvek inovácií.

·         Nedôjde k priamemu adresnému zapojeniu sa hierarchicky vyššieho alebo iného riadenia, vonkajšieho vo vzťahu k sledovanému systému.

Prvej z týchto dvoch klauzúl zodpovedá vzájomná podmienenosť: čím nižšia hodnota udržateľnosti prechodného procesu je u vybranej varianty, tým vyššia musí byť kvalita riadenia prechodného procesu. To vyžaduje primerane vyššiu kvalifikáciu riadičov[14].

T.j., v každej množine porovnávaných možných variantov vývoja, veličina, obratne proporcionálna pravdepodobnosti (alebo jej ohodnoteniu) „samouskutočnenia“ každého určeného variantu, predstavuje pomernú (vo vzťahu k druhým skúmaným variantám) mieru efektívnosti riadenia a zodpovedajúco tomu - mieru profesionalizmu riadiča (riaditeľa, manažéra), nevyhnutných pre uskutočnenie konkrétne tej varianty zo skúmanej množiny.

Druhá z týchto dvoch klauzúl poukazuje, okrem iného, na možnosť konfliktu s hierarchicky rozsahovo vyšším riadením. V zlomovom prípade konfliktu, ak si niekto vybral zlo, snaží sa ho uskutočniť a vyčerpal Božiu trpezlivosť, tak svojim konaním vyvolá do chodu udalostí priamy adresný zásah Zhora. A tento zásah prevráti všetku jeho činnosť konanú na základe všetkých jeho predošlých prognóz a odhadov ich udržateľnosti - mier neurčitostí.