Prvé vydanie DVTR: 2 – 13 Február 1991

Druhé vydanie: jeseň 1992

Upresnenia: marec – apríl, jún 1998;

26. november r. 2002 – 10. január 2003;

4. jún 2003;

28., 29. február 2004;

22. jún 2004;

31. august 2004;

27. máj – 26. jún 2011.

Preklad do slovenského jazyka: 2014 - 2015

Prílohy

V prílohách sú zaradené materiály, nevyhnutné pre pochopenie svetonázorových otázok, ktoré neboli vysvetlené  v Dostatočne všeobecnej teórii riadenia, a taktiež materiály ukazujúce použitie - aplikáciu Dostatočne všeobecnej teórie riadenia pri riešení praktických úloh riadenia situácií v živote.

1. Čo je to moc v davo-„elitárnej“ spoločnosti.

V davo-"elitárnej" spoločnosti je možné ukázať schému rôznorodého anonymného dištančného (diaľkového)* riadenia konkrétnych vodcov obídením kontroly vedomia jak každého z nich, tak aj väčšiny spoločnosti. Pritom málokto významovo chápe, ako a kde sa vypracuvávajú a schvaľujú tie riešenia, ktoré títo vodcovia zavádzajú do života. Princípy výstavby takého typu systému dištančného riadenia „náčelníkov - šéfov“ ako biorobotov sú znázornené na obr. 1[142].

Táto schéma pracovala v spoločnosti oddávna na princípe tradícií a návykov, hoci vedecké výskumy objavili možnosť a princípy jej cieľavedomej výstavby až v druhej polovici 20. storočia. V polovici 70-tych rokov 20. storočia jedny z novín zverejnili ako kuriozitu, že podľa výskumu amerických sociológov, dvoch náhodne vybraných Američanov spája reťaz známych v priemere nie viac ako desať ľudí. Ak existuje reťaz známych, potom v princípe existuje možnosť prenášania informácií jak v priamom, tak aj v spätnom smere. Všetko vyzerá tak, ako v detskej  hre "hluchý telefón" („tichá pošta“), iba s tým rozdielom, že účastníci reťaze známych nesedia v jednej miestnosti na jednom gauči, ale stýkajú sa navzájom v rôznom čase a na rôznych miestach. Aj tak sa informácie takýmito reťazami objektívne rozširujú, vytvá­­rajúc príslušnú štatistiku informačnej obmeny, na základe ktorej môže byť zostrojené dostatočne efektívne riadenie.

Dostatočne všeobecná teória riadenia i_012.jpg

­­­

(Operačná rýchlosť = rýchlosť reakcie, odozvy, pôsobenia)

Obrázok 1. Schéma dištančného riadenia lídra obídením kontroly jeho vedomia zo strany nositeľov konceptuálnej moci v davo-„elitárnej“ spoločnosti.

   Chápanie tejto štatistiky umožňuje pri určitej znalosti ľudskej psychológie vytvárať reťazce takéhoto typu cieľavedome. Množstvo článkov reťaze v nich nebude 10 - 20, ale oveľa menej. To zabezpečí ich dostatočne vysokú rýchlosť pre realizáciu strategického riadenia a výber kádrov pre nich (prirodzene neverejný, „v temnote“) zabezpečuje dostatočne vysoký stupeň zachovania strategickej riadiacej informácie pri predaní. Podstata je v tom, že strategická informácia je svojou veľkosťou (objemom) dostatočne kompaktná, vyžaduje na vyjadrenie celkovo málo slov a symbolov a nepotrebuje rukolapných nosičov, ktorí sa môžu stať usvedčujúcimi dôkazmi v  právnom slova zmysle.

Schéma na obr. 1 ukazuje hierarchiu štruktúr a nejakého lídra - vodcu, ktorý stojí na čele jednej z nich. Štruktúrou takéhoto typu môže byť aparát hlavy štátu, ministerstvo, tajná služba, vedecko-výskumný inštitút, laboratóriá v jeho štruktúre, projektovo-konštrukčná kancelária, redakcia a pod. Štruktúra predstavuje nejaký personálny rozpis - obsadenie funkcií. Personál, vypĺňajúci okienka personálneho rozpisu, možno relatívne rozdeliť na dve kategórie:

·  byrokratickú "zberbu" (česky „sebranku“)*, ktorá «čo by neurobila, len aby nepracovala»;

·  skutočne pracujúcich odborníkov, ktorí sú viac, či menej «zanietení pre vec».

   Z druhej skupiny možno vyčleniť ešte jednu podskupinu – niekoľko ľudí, ktorých profesionálny názor je dôležitý pre vedúceho štruktúry pri jej vedení. V schéme je jeden z takýchto špecialistov vyznačený a nazvaný ako skutočný tajný radca"vodcu".

Ale ľudia z

ďaleka

nie všetok častrávia v práci. Existuje ešte okruh neformálneho styku. Pritom «skutoční tajní poradcovia» mnohých verejných vodcov alebo činiteľov, všeobecne známych v úzkych kruhoch odborníkov, vstupujú do príbytkov populárnych osobností, ktorých názor je viac-menej váženým v celej spoločnosti. Do príbytkov takýchto "hviezd" vstupuje aj mnoho iných ľudí. Medzi nimi môžu byť školskí, vysokoškolskí priatelia "hviezd - autorít", ktorí aj sami o sebe nie sú bez talentu.

A hoci oni z rôznych dôvodov nedokázali alebo nechceli získať vysoké tituly, tak ich názory  počúvajú ich vysokoautoritní priatelia, vo vzťahu ku ktorým oni vystupujú v úlohách domácich„skutočných tajných poradcov". Fakticky  oni sú „poručníkmi“ (tútormi, pestúnmi) spoločensko-sociálnych „autorít“ – kultových osobností.

Mnohí z tých intelektuálov, ktorí sa pohoršovali a pohoršujú kultom osobnosti Stalina, sú sami kultovými osobnosťami, v kope s tými hviezdami estrád, športu a šoubiznisu, ktorým  do celospoločenských problémov nič nie je. No ak sa pozrieme celkovo na spoločenský život, tak niet rozdielu, či je v spoločnosti jedna kultová osobnosť pre všetkých, alebo je v nej celý rad kultových osobností, uspokojujúcich potrebu poklonkovania a vytváranie modiel a idolov u rôznych sociálnych skupín v spoločnosti.

Tútori si môžu byť vedomí, že vykonávajú poslanie opatrovníctva, no môžu byť využívaní aj potajme tak isto, ako aj skutoční tajní poradcovia. Buď bezprostredne, alebo prostredníctvom nejakého množstva medzičlánkov reťaze ako tútori vystupujú aj predstavitelia následníckych - dedičných klanov znacharov koncepcie riadenia spoločnosti. Môžu to byť vychovávatelia opatrovníkov z detstva. Môže to byť dedinský dedko, babka, sused z chaty niekde na stovky kilometrov od hlavného bydliska "tútora - opatrovníka". Je možné, že aj ke

ď

nezískal vyššie vzdelanie, on jednako je človekom, s ktorým je pre "tútora - opatrovníka" zaujímavé rozprávať sa "o živote"; a je možné, že tento záujem je v ňom už od detstva.

Skúmali sme tento systém, začínajúc od lídra - vodcu štruktúry. No dejinne reálne systémy tohto typu distančného (diaľkového) riadenia lídra sa cieľavedome budujú - zora

ď

ujú roky a desaťročia v opačnom smere. Od znacharov koncepcie k verejným lídrom jednotlivých oblastí spoločenskej činnosti. Takisto aj samotní lídri sa v mnohých prípadoch pri rozvíjaní takéhoto systému postrkujú (postupne vytvárajú, formujú v chode udalostí a cieľavedome pretláčajú)* na príslušný post. Podobne, ako sa na šachovnici posúvajú figúrky pri rozvíjaní tej či onej stratégie šachovej hry.

Niektoré špecifiká tohto procesu v spoločnosti súvisia s tým, že "šachovnica" je v prípade potreby rozširovaná, alebo sa z nej niektoré políčka odstraňujú, a takisto s tým, že pešiaci a ostatné figúrky majú nejakú aktivitu a slobodu pri výbere cieľov a spôsobov ich realizácie. No každý v davo-"elitárnej" spoločnosti, podľa miery chápania pracuje na dosiahnutí svojich cieľov, a podľa miery rozdielu v chápaní pracuje – v tom istom čase - na dosiahnutí cieľov tých, ktorí chápu viac. V rozmedzí moci - hraniciach pôsobnosti definovanej koncepcie spoločenského riadenia najviac zo všetkých chápu znachari (rozumej autori- znalci)*  tejto koncepcie.


Перейти на страницу:
Изменить размер шрифта: