V kultúre zdravej spoločnosti tento proces samorozvíjania genetického programu formovania osobnosti musí sprevádzať podporujúci a predstihujúci proces opatery  rozvoja mladších staršími, čo nutne vylúči možnosť zastavenia procesu vytvorenia osobnosti vonkajšími okolnosťami, na prekonanie ktorých vlastné sily jedinca nemusia stačiť.

Staroveké civilizácie, ako aj do našich dní preživší “divosi”, pokladali za nutné, aby proces formovania osobnosti, osvojivšej si návyky sebaovládania, sa ukončil k 13. roku veku. Len v takomto prípade, vstúpiac do veku pohlavného dozrievania, sa jedinec nestane otrokom svojho „chtíča“ (chtivosti, žiadostivosti), nakoľko inštinkty nad jeho správaním už nemajú moc. Primerane tomu, dosiahnuc vek iniciácie do dospelosti (13 - 15 rokov v rôznych kultúrach), dieťa muselo preukázať v skúškach zasvätenia, že sa  sformovalo ako človek, v zmysle určenom v jemu rodnej kultúre. Tí, ktorí nevydržali tieto skúšky, sa buď vyháňali, alebo sa považovali naďalej za deti, nehľadiac na biologický vek ich tiel.

Jeden z problémov terajšej spoločnosti nie je v tom, že nie je definovaný pojem «človek», ktorý je potrebné potvrdiť v nejakých kvalifikačných skúškach po dosiahnutí veku dospievania; ale v tom, že nie sú definované osobitosti, ktoré jedinec majúc bez zjavných príznakov psychickej patológie (podľa súčasných medicínskych noriem), je stále nedočlovekom, zastaveným vo svojom vývoji, alebo odkloneným do nejakej slepej uličky.

Konkrétne v dôsledku tohto neopodstatneného paušálneho pridelenia občianskej rovnoprávnosti všetkým sú umožnené mnohé zločiny; vrátane služobné, z ktorých  najmasovejšie je šikanovanie v ozbrojených silách, prikrývané a čiastočne podporované dôstojníckym zborom.

Pritom termín «sex-bomba» v mnohých historických situáciach je potrebné chápať doslovne: zbraň hromadného ničenia, ktorej ničiaci efekt môže pretrvávať stovky rokov do budúcna (takýmito príkladmi sex-bomby sú biblická Ester, Malka - matka kňaza Vladimíra - krstiteľa Rusi).

To je

preto

,

že

inštinkty druhu Človek “rozumný” sú zostrojené tak, aby zabezpečili maximálne tempo rastu počtu obyvateľstva. Pritom inštinkty ženy sú orientované na opateru dieťaťa v prvých mesiacoch a rokoch jeho života a na boj za “lepšie miesto pod slnkom”. Ale inštinkty muža sú orientované na potlačenie “zajačích” programov správania sa («

našou úlohou nie je rodiť

:

strčil

,

vytiahol

a „v nohy“

») a na starostlivosť o ženu s deťmi. To stavia 

mu

ža

(

ak

je

nosite

ľom

zvieracieho

stroja

psychiky)

do psychologickej závislosti na žene[164] a je schopné premeniť ho na zbraň, prostredníctvom ktorej žena dosiahne “lepšie miesto pod slnkom”, konkurujúc si navzájom so sebe podobnými samicami. V kultúre spoločnosti, kde zvierací stroj psychiky prevažuje, je normálne a plne prípustné, že všetko to zvieraco-inštinktívne má svoje pokračovanie v kultúre a je vyjadrené v rôznych typoch kultúrnych náplastí: jednou z nich je móda, a predovšetkým, ženská móda, móda vysoká; ale taktiež veľkou časťou špecificky mužská nadávka (v Rusku - „мат“, na Slovensku – „jebať“)[165].

V knihe “Žena v starovekom svete” (E. Vardiman. М., «Veda», 1990, str. 15) je publikovaná reprodukcia skalnej kresby na tému život v spoločnosti v matriarcháte, nájdenej v jaskyni v Afrike na území dnešného Alžírska: obr. 4.

Obr. 4. Norma života? Alebo karikatúra na „vaginokraciu“?

     Muž na love s kopijou a štítom. Jeho žena „ochraňuje zázemie“. Zdalo by sa, že sa zaoberajú každý svojou prácou. Ale dlhočizný hadovitý úd muža - vlastníctva tej ženy - je jej vložený tam, kam treba, a je podobný potápačskej hadici, a presnejšie káblu ovládania robota na diaľku, ťahajúci sa od ženy k miestu činnosti jej muža.

V komentári autora uvedenej knihy k tejto kresbe je povedané:

«

Zdvihnutie rúk

ženy treba bezpochyby

chápať

ako

rituálne

gesto

:

ženino prirodzenie zjavne

súvisí

s

funkciou

čarodejníctva

,

žena

vzýva

vyššie

sily o dar

bohatých

lovísk

».

Je

možné

,

že

staroveký

autor

kresby sa

naozaj

snažil

vyjadriť túto

myšlienku

«ženu

ako

prostredníčku s

vyššou

mocou

»,

no nie je vylú

če

né

,

že

aj

vtedy

to bola

karikatúra na

«vaginokraciu»,

v ktorej

"

žena" 

takmer

vždy

-

v

 

priamom styku,

aj na

diaľku

-

riadi

"

muža",

ako

svo

jho

bio

robota;

ale zároveň

pri

tomto aj ona

môže

byť

«nie vlastnou

pa

ňou»,

nachádzajúc sa v moci toho istého

, čo

ovláda

jej

„

muža“.

Každopádne

,

umenie

je

jeden zo

spôsobov

poznania

a

opisu

Ž

ivota

, čím

umelec je

schopný objektívne

ukázať to

, čo

presahuje jeho

vlastné

chápa

nie

a

 

dokonca

protire

čí

jeho

presvedčeniu.

I

deu

matriarchátu

a

vaginokracie

na

základe

prevahy zvieracieho zostrojenia  psychiky v

spoločnosti

sa

zjavne nedá

lepšie

vyjadriť

,

ako

to

spravil

ľu

ďmi

zabudnutý autor ukázanej skalnej kresby

.

Teraz s týmto, vy

ššie uvedeným,

treba dať do vzťahu úlohu „rodiny“ a „prvých dám“ v politickom živote súčasného sveta, tváriaceho sa, že žije v zjavnom patriarcháte. Mnoho sa obnaží, stane sa viditeľným, ľahko zrozumiteľným a predvídateľným, akonáhle sa dá do vzťahu s rôznymi typmi zostrojenia psychiky mužov vo vládnych a ostatných funkciách a ich sprevádzajúcich žien (mileniek, zákonitých manželiek, rozkazujúcich mužom), ktoré, podľa svojho poradia, velia mužíčkom v domácom „politbyre“; alebo v druhom variante – vekovo „dospelých“ detí, psychologicky uviaznutých v detstve, ktoré rozkazujú materiam, prevracajúc život svojich materí v peklo; a takisto «mamičkiných» synáčikov a dcérušiek, ktorí/é aj keď z plienok vyrástli, no aj tak zostali v detstve a vo všetkom závislí na svojich matkách, ktoré prevrátili životy svojich detí v nikdy nekončiace otroctvo.

Ak je

žena

nosite

ľkou

zvieracieho stroja

psychiky

alebo

démonického

,

tak si ona ve

ľmi cení

vzťahy,

postavené

na

takomto

základe

.

Ak sa mu

ž od nej oslobodí,

je

to pre

ňu oveľa 

nepríjemnej

šie,

ako

podvádzanie s

inou

babou

na

rovnakom

inštinktívno-démonickom

základe

,

je

to

pre

ňu

životná

tragédia

,

osudový krach

atď.

–

do tých

čias,

kým sa ona sama

ne

oslobodí

od

diktátu

inštinktov

,

automatizmov

kultúry

,

vlastného

démonizmu a

posadnutosti

.

Pre dospelých pri viazanosti ich vzťahov na inštinkty, nech aj pod kultúrnym pláštikom zaobalených, je lákavý samotný proces súloženia, ale tehotenstvo, ktoré môže nasledovať po súloži – to je sprievodný efekt, ktorý môže byť posúdený ako «nechcené tehotenstvo». Následkom toho spoločnosť s vládou (dominanciou) nečlovečích typov stroja psychiky je znepokojená problémom „bezpečného sexu“, v ktorej je dovolené  súložiť bez obmedzení a nebezpečenstva, vrátane aj „nebezpečenstva“  tehotenstva,  zdegradovaného, v prípade jeho „nežiadúcosti“, takmer na úroveň infekcií, prenášaných pohlavným stykom[166].