Démonický typ stroja psychiky má dve modifikácie, významné pre

životy ka

ždého z

ich nosite

ľov a spoločnosti ako celku:

·         démonicko-korporátny, na základe ktorého jedinec tak alebo onak môže byť spoluúčastný v kolektívnej činnosti v nejakých aspektoch ako podriadený, a v nejakých aspektoch ako vedúci;

·         a démonicko-individualistický, vylučujúci možnosti jeho spoluúčasti v kolektívnej činnosti (stavajúc ho mimo spoločnosť), alebo tlačiaci jedinca k tomu, aby zaujal pozíciu „nadčloveka“, ktorému zbytok spoločnosti sa má podriadiť.

4.      ak piate, tak je to človečí typ stroja psychiky - norma pre človeka, ktorá sa musí dosiahnuťvo veku dospievania (do začiatku pohlavného dozrievania a prebudenia pohlavných pudov) a získať stabilnosť do začiatku mladosti (zav

ŕ

šenia procesu formovania organizmu), a potom musí byť nemenne charakteristickou pre organizáciu jeho psychiky počas celého ďalšieho života, vo všetkých situáciách bez výnimky.

Povedané sa vzťahuje na predstaviteľov oboch pohlaví, aj keď každý z typov stroja  psychiky jak u mužov, tak aj u dievčat a žien má svoje osobitosti[161].

Človečí typ usporiadania psychiky – ako pojem i ako prejav v živote – vyžaduje jedno objasnenie, potrebné jak pre tých, čo sú presvedčení, že Boha niet, tak aj pre tých, čo sú presvedčení, že Boh je: život človeka musí normálne prebiehať v jeho osobnom zmysluplnom dialógu s Bohom o zmysle a okolnostiach života. Dôkazy Svojej existencie Boh dá v tomto dialógu každému Sám primerane osudu, primerane dosiahnutému osobnostnému rozvoju každého, primerane problematike, ktorá ostáva nevyriešenou v živote človeka a spoločnosti. Dôkazy Jeho existencie majú mravne-etický charakter a spočívajú v tom, že udalosti života zodpovedajú zmyslu myšlienok a skrytých - vnútorných modlitieb, potvrdzujúc objektívnu spravodlivosť človeka a dávajúc okúsiť plody nespravodlivosti, ktorú človek uprednostnil napriek jemu Zhora daným znameniam.

   A ak je jedinec vnímavý a čestný k sebe samému, tak nebude popierať, že dostal odpoveď

   na svoje obrátenie sa v modlitbe k Bohu.

Druhá vec už je, či jedinec sa stotožní s Odpoveďou jemu Danou, alebo ju zavrhne, nakoľko mu odpoveď môže byť proti mysli. Ak sa stotožní, tak život z jeho pohľadu sa stane nádherný a bude plynúť ako dialóg s Bohom, v ktorom je pre človeka normálne veriť a dôverovať Bohu. No predmetom tejto viery nie je viera v neznáme a nedokázateľné, ale predmetom je vnútorná skrytá etika jedinca a Boha, a to je jeho ukryté, vnútorné, nepodmienené rituálom, kultúrnou tradíciou, propagandou, kontrapropagandou a tak podobne. Preto viera v Boha – je následkom nedôvery Bohu. Ona – viera v Boha (namiesto viery Bohu) – je sama o sebe v svojej podstate druhom ateizmu.

Hierarchická usporiadanosť vymenovaných komponentov určuje sTroj psychiky jedinca. Zostrojenie psychiky v tomto kontexte – to je významová jednotka, t.j. k tomuto slovnému spojeniu sa treba stavať takisto, ako k jednému slovu, ktoré je nositeľom jednoznačného stanoveného významu.

Niektorí jedinci sú nemenní v im vlastnom hierarchickom usporiadaní menovaných komponentov. Druhí prechádzajú od jedného k druhému nie jedenkrát aj spätne, niekedy aj viackrát za deň. Tretí sa menia jednosmerne a nezvratne. Pre človeka normálny rozvoj osobnosti je od prvého usporiadania k piatemu, a piate sa musí stať nezvratným do začiatku mladosti - do zav

ŕ

šenia genetického programu rozvoja organizmu. V človečom type stroja psychiky je dosiahnutá emocionálna pozitívna samostatnosť osobnosti, nezávislá na okolnostiach, kvôli tomu, že Všedržiteľ sa nie mýli, ale nemení to, čo sa deje s ľuďmi, pokiaľ ľudia sami nezmenia to, čo je v nich: mravnosť, myšlienky, zámery. A na princípe takéhoto druhu emocionálnej sebestačnosti sa okolnosti začnú skladať pre život blahodárne, pre človeka samotného i tých, ktorých on prijíma do oblasti svojej starostlivosti, samozrejme ak sa oni úmyselne  neprotivia im prejavenej starostlivosti.

Všetky vedomosti, návyky, kvalifikácia a špecializácie – to sú len doplnky k stroju  psychiky. Vysoká profesionalita a talent môžu sprevádzať aj jedincov so zvieracím usporiadaním psychiky, strojom psychiky zombie, démonickým zostrojením psychiky v oboch modifikáciach. Preto úroveň profesionality a zručnosti v tých či oných druhoch činností ešte nič nehovorí o tom, či jedinec konal ako Človek.

Ale neprítomnosť profesionalizmu a akcieschopnosti, spôsobilosti konať, hoc v akejkoľvek spoločensky významnej oblasti diania, jednoznačne hovorí o tom, že ako  Človek jedinec nekonal.[162]

Pritom všetkom analytici vyzerajú, ako keby sa v škole Biológiu neučili a nevedia, že druhu Človek rozumný (Homo sapiens), ako aj každému inému druhu v biosfére planéty sú inštinkty vlastné, že okrem toho je Človek jedinečný druh, ktorý je nositeľom aj kultúry – geneticky z pokolenia na pokolenie neprenosnej informácie, ktorá sa odovzdáva v následnosti pokolení vďaka informačným tokom, vytvoreným ľuďmi v ich spoločenskom živote, - ktorá v živote druhu Homo sapiens určuje ak nie všetko bez výnimky, tak kvalitu tohto života naisto.[163]

Preto skôr, než budeme hovoriť o princípoch kádrovej politiky štátu je nutné vyjasniť si, v akom smere —podľa výsledku činnosti štátu — sa musí posúvať štatistika rozčlenenia jedincov, tvoriacich spoločnosť podľa typov sTroja psychiky:

·         na stranu početnej prevahy zvieracieho zostrojenia psychiky, keď správanie sa väčšiny ovládajú inštinkty, a vnútrosociálna moc patrí démonom?

·         na stranu početnej prevahy zombie, keď správanie sa väčšiny ovládajú normy naprogramovanej kultúry, a vnútrosociálna moc, ako v predošlom, patrí démonom?

·         na stranu vlády démonizmu, keď sa každý opája ním osvojenými možnosťami svojho tela a biopolí a démoni si konkurujú navzájom v samoschvaľovaní sa, rozumne udržiavajúc nejaké pravidlá korporátnej hry a potláčajúc démonov-individualistov preto, aby nezahubili planétu?

·         na stranu Človečieho stroja psychiky a vymiznutia, minimálne aspoň spoločensky významných prejavov, všetkých ostatných typov zostrojenia psychiky u dospelého obyvateľstva?

V závislosti od odpovede na túto otázku sa definujú princípy kádrovej politiky.

Tu j

e

tiež

potrebné mať

na

zreteli

, že všetky vymenované typy usporiadania psychiky, z ktorých nie všetky sú vhodné v dospelom veku, zodpovedajú v dnešnej civilizácii vekovým periódam, keď si jedinec osvojuje tie alebo oné možnosti svojho organizmu, podľa toho, ako sa objavujú. Tak v správaní mládenca je viac inštinktívneho a nepodmienene-reflexného. Vyrastúc z mladosti, chlapec, napodobňujúc dospelého, si osvojuje hotové návyky, zakorenené v kultúre. Potom u neho začína prevládať vlastné pochopenie - názor a on háji svoje právo nebyť ako všetci a veliť situáciam a okoliu podľa svojej svojvôle. Nato sa ešte nejaký čas vyjasňuje, že spoliehanie sa výhradne na  podriadenie si okolia je nedostatočné, nakoľko je nevyhnutné prebývať v súlade, harmónii s Neohraničenosťou a začína sa tvorivý rozvoj osobnosti v spoločnosti.

Taký je proces samorozvíjania genetického programu formovania človeka v spoločnosti, no v zvrátenej kultúre chorého spoločenstva môže byť prerušený v nejakom  štádiu životnými okolnosťami, ktoré svojimi silami jedinec prekonať nedokázal. Následkom toho telesne dospelý môže ustrnúť pri stroji psychiky zvieraťa, zombie, démona, a tak sa nestať Človekom.