V Koráne je napísané
:«Nietdonútenia
v relígii (zbožnosti)
.Už sa jasne odlí
šila priama cesta od poblúdenia» (súra 2:257). A popisuje
savyznanie
viery
, kuktorej
donútenie
byť nemôže
(
celásúra
112
):ОČISTENIE (VIERY)
V mene Boha milostivého, milosrdného.
1(1). Povedz: “Оn — Bоh — je jеdiný,
2(2). Bоh večný;
3(3). Оn nerodil a nebol zrodený,
4(4). i niet nikoho, jemu rovného!”
A o vzťahoch človeka s Bohom sa uvádza nasledovné:
91(88). A oni hovoria: „Vzal si Milosrdný syna.“ (89). Vy ste spáchali ohavnú vec.
92(90). Nebesia sú pripravené rozpadnúť sa od toho, i Zem rozlomiť sa, aj hory padnúť prachom,
93(91). z toho, že oni prisúdili Milosrdnému syna. (92). To sa nepodobá Milosrdnému brať si syna.
94(93). Každý, kto je na nebesiach i na zemi, prichádza k Milosrdnému len ako služobník; (94). On ich započítal a spočítal počtom.
95(95). A všetci oni k Nemu po jednom prídu v deň Vzkriesenia.
96(96). Vskutku, tí, ktorí uverili a tvorili dobré skutky – im Milosrdný daruje Ľúbosť» (súra 19, „Mária“).
To znamená
,že
po tom
,ako Vy
prichádzate k presvedčeniu
,že
Vaševlastné
sú
len
hriechy
a
oddáte
sa
Bohu
nie
zo strachu
z pekla
alebo
ztúžby po raji
,ale
snahou nezaťažovať svojimi hriechmi
život okolia a
potomkov
, tak, akto robíte
úprimne
a
neochvejne
začínate tvoriť
dobro
,Boh
Váspovedie
životom
a
daruje Vám
Svoju
Ľúbosť
. OnaVás
oslobodí
od
závislostí
a
dokážete
jupreniesť
celým svojim
životom
,obdarovávajúc
ňouv neposlednom rade
Svet
.A
život Váš
bude
plynúť
v bezprostrednom
dialógu
s
Bohom
,ako to aj On prisľúbil
:«A keď sa ťa budú Moji služobníci pýtať na Mňa, to vedz - Ja som na blízku, odpovedám na prosbu volajúceho, keď Mňa volá. Nech že sa obracajú na Mňa a nech uveria vo Mňa – môže byť, pôjdu priamo!» (Коrán, súrа 2:182(186)).
Boh
nájde jazyk,
Vámzrozumiteľný, aby
viedol
dialóg
s
Vami
. Nezatvárajte si to
ľkooči
a
nezapchávajte siuši
,nezriekajte sa rozumu
,aby ste Ho neodvrhli
,keď
sa
On k Vám obráti. Buďte
pozorní
, vnímaví,lebo
nachádzajúcisa
mimo
vnímate
ľnosti
...
smutný
to ichosud
.A
vyp
ĺňajte Vámznáme
povinnosti
,snažiac sa
predstihnúť
jeden druhého
v
dobrých skutkoch
a
Boh
pridá
k
tomu
,čo
robíte
,viac a
lepšie
-
nevyspytateľné
pre
Vás v
Jeho
Zámere-Prozreteľnosti
.Tento
význam
je
rovnaký
pre
všetky
vierouky
Jediného
Zákona
.Ale z uvedeného vyplýva mnohé
,čo aj
určuje
princípy
personálnej politiky
verejnej (spoločenskej) iniciatívy
,kladúcej si
za
cieľ
prechod
globálnej
civilizácie
k dominanciičlovečieho stroja psychiky v nej
a
ním vytváraného
kolektívneho
podvedomia
,v ktorom život
jednotlivcov
a
spoločenstiev
plynie vnútorne
bez
konfliktov
a
v
súlade
s
biosféru
Zeme
. Ruskysa tento typ
kolektívnej
psychiky,
kolektívneho
podvedomia
nazýva
súbornosť
.Boh neznásil
ňujenikoho
anipravdou
: «Aak by
siHospodin tvoj
prial
,potom by
uverili
úplnevšetci, čo
sú na
zemi.
Či ty azda prinúti
šľudí
k tomu,aby sa
stali
veriacimi
?»(
Korán,súra10:99
(
99)).V
ždy
sazachováva
slobodavoľby
.To
jest, je
neprijateľné
vyhlásiť
za cieľ štátnejpolitiky
realizáciuBožieho Zámeru na Zemi,
povýši
ťna stupe
ň «pravdy
konečnej inštancie»,záväznej pre všetkých,
hocičie
chápanie
Zámeru
;napísať
pod
ľa vlastného pochopenia zákony pre realizáciu akoby-Zámeru
a
stanoviť
inkvizíciu
,ktorá
bude nútiť
k
jehovykonávaniu
,opäť v
závislosti
na
vlastnom
pochopení tohto akoby-Zámeru.
Nakoľko niet donútenia
v relígii
, taksnaha
ísť
touto cestou
nebude
Zhorapodporovaná
, ale jejzakladatelia
a
im pokorní prisluhovači
budú
do dobyvyčerpania trpezlivosti
ponechaníkonať
podľa vlastných výmyslov
,aby
sa mohli
presvedčiť
o jej
márnosti. Následne mnohí
z
nich
sabudú
zodpovedať za
to
,čo urobili
napriek
jasne
im oznámenému významu Zámeru
.V
podstate
, vKoráne sa navrhuje
kráčať k tomu
,aby sa v živote
spoločnosti vnútorne
nenapäté
systémy vzájomných vzťahov
jednotlivcov
stali
základom
ich
kolektívnej
činnosti,
zahŕňajúcej celý
život
spoločnosti
, aby sačinnosť
v nichstala
vnútorne bezkonfliktnou
a
súladnou
so Zámerom. To zaručí
šťastie
a
plnosť
života každému
a
život
ľudstva v
súlade -harmónii
s
biosféru
Zeme
.Vnútorne nenapäté
systémy vzájomných
vzťahov
jednotlivcov,
ohľadomdosiahnutia nimi
vybraných
cieľov
kolektívnej činnosti, sú v dlhodobých časových intervaloch viac stabilné
a
efektívne
, než systémy
dosiahnutia tých istých cieľov
na
princípe rôznych druhov
nátlaku
a
programovania
psychiky. Tie tak alebo onak
obmedzujú
schopnosti
tvorivého rozvoja jedinca a
–
akodôsledok
-
obmedzujú
možnosti
spoločenstva,
tvoreného
týmito
jedincami
.A preto, ak niekto prišiel k Milosrdnému ako služobník, a vedome prijal svoj diel v Jeho Zámere, načnúc ho napĺňať, tak potom on získa slobodu - slobodu vôle. Ale ostatným on len ponúknuť môže túto cestu a môže im pomôcť vydať sa na ňu a ísť po nej. A ešte môže okoliu ukázať seba na tejto púti, aby mohli uvidieť túto cestu a mohli s ňou porovnať svoju púť – ktorá je lepšia. Ale každý na tejto ceste musí konať z vlastnej iniciatívy a vlastného chápania podľa svedomia, nezištne pomáhajúc druhým a s radosťou prijímajúc pomoc okolia, pamätajúc na Zákon: «Starajte sa, ako predstihnúť druh druha v dobrých skutkoch!» (Korán, súra 2:143(148)).