Základom tohto prístupu k organizácii kolektívnej činnosti je tá skutočnosť, že ak sa človek úprimne snaží splniť svoj diel v Zámere, tak Boh ho neopomenie nadeliť Rozlíšením a inou podporou. Ak v priebehu spoločnej činnosti vznikajú nejaké rozpory, tak pamätajúc na to, že «Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Tak to býva vo všetkých zhromaždeniach u svätých» (Nový zákon, Prvý list apoštola Pavla Korinťanom, 14:33), ich účastníci podniknú všetko nevyhnutné na objasnenie pravdy: «Hľadajte najprv Kráľovstvo Božie a Jeho Pravdy, a všetko to (z kontextu: pozemská blaženosť pre všetkých ľudí) vám bude pridané» (Matúš 6:33).

Mozaikový svetonázor trojjedinstva matérie-informácie-miery, hlasujúc objektívnosť informácie a jednoznačne stanovujúc koreň duševného (myšlienkového) stromu, od ktorého sa odvíja mozaika vzájomne prepojených zmyslových jednotiek v svetonázore každého z jeho nositeľov, vytvára predpoklady pre rovnorodé, jednotné vnímanie a chápanie všetkého rôznymi ľuďmi. Mozaikový svetonázor, vzhľadom k uznaniu objektívnosti informácií a predurčenosti bytia Zhora, predpokladá aj zrieknutie sa autorských práv, túžby potvrdiť svoju mienku ako záväzné riešenie pre všetkých, a je preto pre všetkých spoločným zjednocujúcim prostriedkom na objasnenie Istiny – skutočnej Pravdy.

V

šetci

nositelia

tých

alebo oných

názorov

-

sú

si navzájom rovní

.

Zaujímavé sú názory samotné

a

chyby v nich obsiahnuté

, nakoľko

pri

odhalení

a

odstránení

chýb

i

úmyselnej

l

ži prebieha

proces

pretvorenia

civilizácie

v človečenstvo. 

Preto, ak kohokoľvek nezaujíma nič okrem toho, ako potvrdiť svoj názor do tej miery, aby bol záväzným pre všetkých, a týmto sa povýšiť nad ostatných, a nie či: je jeho vlastný názor chybný a či existujú iné názory, bližšie k  Istine –skutočnej Pravde? – tak on sa v daný moment nachádza v nejakom nečlovečom stroji psychiky a podporuje nejakú inú kolektívnu činnosť, ktorá prekáža realizácii Zámeru na základe vedomej premyslenej spoločenskej iniciatívy. Je to tak, aj keby jeho názor bol skutočne najbližšie k pravdivosti-skutočnosti, nakoľko on neočakáva jeho slobodné uznanie druhými, tým viac v prípade, ak sa uchádza o nejaké „autorské práva“.

Treba ho ponechať

pri tých názoroch

a

 tej

činnosti

,

na

ktorých on lipne

.

Ak

sa

mýli

,

nástojac

na

pravdivosti

svojho

názoru

a

činnosti,

tak

mu

Boh dá príležitosť sa o tom presved

či

ť

.

Ale ak má pravdu on v jemu prislúchajúcom názore a činnosti, a v skutočnosti sa mýlite Vy, zamietajúc jeho prostredníctvom predkladané návrhy, tak Boh poskytne príležitosť presvedči

ť sa o tom Vám.

Ale vychádzajúc v tomto prípade z kolektívnej činnosti, protirečiacej tomu, čo Vy pokladáte za pravdivé, nebudete sa miešať do činnosti, v ktorej sa prejavil Zámer (Boží Úmysel)*. A to je lepšie, než by ste do nej vstúpili a spravili by ste svojou prítomnosťou a spoluúčasťou v nej kolektívnu činnosť vnútorne konfliktnou. Ale ak máte pravdu Vy, tak bez vašej účasti nepravé dielo vyčerpá svoje možnosti a krachne rýchlejšie, než by ste prekážali jeho pádu, podporujúc v ňom činnosť tých, ktorí sú objektívne mylne presvedčení o jeho správnosti.

Iba takýto prístup k organizácii kolektívnej činnosti odkrýva možnosti pre slobodný osobný tvorivý rozvoj každého jedinca v nej a jeho prechod k človečiemu stroju psychiky, v ktorom sloboda voľby a sloboda vôle sa najviac napĺňajú. Tento prístup vytvára medzne (extrémne)* nízkofrekvenčný proces, ktorého doba trvania presahuje čas života súčasnej globálnej civilizácie. A tento proces vnáša do jej života to, čo je vlastné večnosti, v dôsledku čoho dominuje nad všetkým, čo sa deje v diapazónoch s vyššou frekvenciou. Obmedzuje v nich akcieschopnosť tých nositeľov hociktorého typu stroja psychiky, ktorí sa bránia tomu, aby prešli k človečiemu stroju psychiky a podporili tento proces. Tu je potrebné zdôrazniť, že takýto prístup zasahuje aj tvorivú činnosť, výsledkom ktorej sa rodí to, čo v živote doteraz nebolo.

Ale ak

niekto,

odvolávaním sa

na

princípy

slobody výberu

línie

správania

sa

a tvorby vnútorne

ne

napätých systémov vzájomných

vzťahov,

obhajuje svoje

právo

zaoberať sa

tým

,

čo

prináša

do života

objektívne

zlo

,

tak to

je

démonická

snaha

prisvojiť si cudzie, nie jemu vlastné:

p

rincíp

vytvorenia vnútorne

ne

napätých systémov vzájomných

vzťahov

jedincov

je pred

určený

pre

realizovanie

slobody

tvoriť dobro

,

a

nie byť

blahosklonnou

maskou

​​

všetko-si-dovo

ľovania,

bezstarostnosti

a

nezodpovednosti

.

Zdanlivo jeden a ten istý výsledok kolektívnej

činnosti

môže byť dosiahnutý jak na princípe rozšírenia vnútorne nenapätého systému vzájomných vzťahov v spoločnosti, tak aj na princípe individuálneho a masového nátlaku a programovania správania sa jedincov. A preto, ak sú ciele definované a sú blahé samé o sebe, je možné údajne nečakať, kým nejaké skupiny alebo kľúčové postavy (nositelia špecifických - požadovaných znalostí a zručností) prídu k názorom, nevyhnutným pre ich realizáciu a začnú ich vyjadrovať vo svojej činnosti z vlastnej iniciatívy, ale je možné jednoducho vytvoriť štruktúru vzájomne podriadených funkcií, ktorá zabezpečí riadenie na princípe šírenia priamych príkazov a nepriameho diktátu, v dôsledku čoho sa uskutoční to, čo potrebujú šéfovia projektu a bude to rýchlejšie.

Ale ak sa tak bude postupovať, tak dosiahnutý výsledok bude po nejakej dobe stratený vzhľadom na to, že vnútorné napätia v systéme vzájomných vzťahov, nakopiac sa, presiahnu kritickú úroveň, pri ktorej rôzne piliere, výstuhy systému (strach z represií, nedostatok peňazí, psychologické nátlaky a pod.) a umelé poistky napätia stratia svoju efektívnosť. Následne sa vnútorné napätia realizujú vo viac či menej intenzívnom samozničení systému. Presne takto v ZSSR a vo väčšine bývalých «socialistických» krajín sa zrútil pseudo-socializmus - spoločnosť vynútenej spravodlivosti bez vykorisťovania človeka človekom, kde sa nenašla ani jedna efektívna spoločenská iniciatíva, schopná ochrániť tie životné blahá, ktoré dával väčšine prostých ľudí socializmus hoc aj v jeho donucovaco-príkaznej forme: bezplatná zdravotná starostlivosť a vzdelanie, vysoká úroveň sociálnej zabezpečenosti v chorobe a v starobe, osobná bezpečnosť na väčšine ulíc v ľubovoľnej dennej dobe a pod.

Kapitalistický Západ má dostatočne pevné základy preto, lebo v jeho spoločnosti spolu so systémom donucovania a programovania psychiky existujú a sa podporujú jej vlastné vnútorne nenapäté systémy vzájomných vzťahov, v ktorých jednotlivci konajú na základe osobnej iniciatívy. Pritom sa Západ vyznačuje určitou špecifickosťou a rozdelením celkovej moci (právomocí) medzi vnútorne nenapätými systémami a systémami donucovania a programovania správania sa. Tam sa vnútorne nenapäté systémy tvoria na prinípe toho typu stroja psychiky (zvierací, zombie, démonický), ktorý sa už vyskladal „samo sebou“, a pri takom svetonázore, ktorý je («Ja(ego)-centrický» kaleidoskopický alebo mozaikový) a nesledujú ciele vo vzťahu života spoločnosti a ľudstva ako celku.

Tieto osobné vnútorne nenapäté ​​systémy sa „oborávajú, obh

ŕ

ňajú“ štruktúrami donucovania, sledujúcimi globálne ciele (finančný diktát úžerníckých bánk a represívne orgány) a štruktúrami programovania správania sa (kult individualizmu, sledujúci osobné súkromné ​​záujmy; cirkvi jak tradičné tak aj „netradičné“; systém verejného vzdelávania na princípoch «pre „úradníkov“»). Takto sa dva systémy vytvorenia vzťahov vzájomne dopĺňajú v celkovom živote spoločnosti, takmer nikde sa navzájom medzi sebou nepretínajúc a nemajúc medzi sebou rozpory a konflikty, schopné vplývať na ďalší osud spoločnosti.