Tento druh konfliktov (spôsobených rozdielmi v správaní, v ktorom sa odráža každý z existujúcich strojov psychiky v spoločnosti), býva potláčaný alebo odstraňovaný inštitúciami spoločenského samoriadenia, a to rôznymi prostriedkami: «naviať sen», umelo vytvoriť záujmy (aktivitu)* pre znepriatelené strany mimo sféry konfliktu, fyzicky izolovať od spoločnosti alebo zlikvidovať jednu, prípadne viac strán, zúčastnených v konflikte.

Po odstránení obzvlášť krvavých následkov pokusu realizovať v praxi abstraktný humanizmus „hneď teraz“ v spoločnosti, ktorý ešte nedozrel do ľudskosti, — nasledujúce viac či menej despotické podržanie dosiahnutej dynamickej rovnováhy medzi spoločenskými skupinami, — nové pokolenia abstraktných humanistov nazývajú totalitarizmom, despotizmom, diktatúrou a podobnými „nepeknými slovami“. No ak sa im podarí znova dostať k moci, tak abstraktný humanizmus plodí ďalšiu v poradí katastrofu spoločenského systému, a spoločnosť, ak nezahynie v nej, tak po nejakom čase obnovuje «despotický poriadok», potláčajúci slobodu jedných alebo druhých spoločenských skupín: tried, stavov, klanov, a tiež slobodu samovyjadrenia sa v živote toho ktorého stroja psychiky[92]. Takáto je približne periodicita celej minulej histórie (zhrnutej v kronikách), vo všetkých regiónoch planéty.

Pokračování...