A tak, ak v spoločnosti panuje zvierací stroj psychiky, tak kultúra takejto spoločnosti predstavuje sama o sebe iba nadstavby a rozšírenia zvieracích inštinktov. Tvorivosť plodí nové formy a spôsoby uspokojovania jedných a tých istých zvieracích inštinktov. Pri panovaní stroja psychiky zombie rôzneho druhu, tvorivosť v spoločnosti je skôr raritou, a kultúra sa podobá navždy pevne ustanovenému verklíku - muzikálnej škatuľke (šablóne)*: znie možno aj krásne, ale bez ducha. Keďže inštinkty v sebe nesú krátkodobé programy správania; kultúra, ktorá určuje správanie zombie, nesie v sebe dlhodobé programy; a démonizmus, na osnove vôle a tvorivých snáh, dokáže v mnohých prípadoch prekonávať aj inštinkty aj automatické vykonávanie tradičných automatizmov zombie, — tak v rámci dlhodobých časových intervalov (v rámci života pokolenia) sa vykresľuje štatistika hierarchie podriadenosti psychologických typov: démonické osoby programujú správanie zombie; zombie „pasú“ jedincov so zvieracím strojom psychiky.

Ako sme už vraveli, stroj psychiky jednotlivca sa môže často meniť v priebehu života jednotlivca. Zmena stroja psychiky jednotlivca môže byť vratná aj nezvratná. Pri vratnej zmene stroja psychiky, táto sa môže meniť v závislosti od nálady a situácie aj niekoľko ráz za deň, nieto ešte v priebehu života. Tak, ako je každému Zhora dané stať sa Človekom podľa psychického zloženia stroja psychiky vo vyššie opísanom zmysle, tak určitá časť obyvateľstva v každej historickej epoche nezvratne prechádza na stroj psychiky Človeka, a cieľavedome napomáha všetkým ostatným pri ich premene na Človeka.

Spoločenský progres alebo regres je vyjadrený zmenou zložiek štatistiky nositeľovkaždého z opísaných (objektívne rôznorodých) typov stroja psychiky – a vôbec nie úspechom „materiálnej“ kultúry, umenia, štátneho zriadenia a im podobných, ľahko rozoznateľných demonštračných atribútovtej ktorej spoločnosti.

Hrubo povediac, psychické pozadie dnešnej civilizácie v priebehu celej jej histórie, je približne takéto: skrytý matriarchát pod diktátom zvieracích inštinktov a pod všeobecnou kontrolou démonických bytostí, opierajúcich sa pri svojej činnosti na pastierov-biorobotov.

Takéto stanovisko na podmienenosť dôstojnosti človeka strojom psychiky jednotlivca a jeho stability vedie k otázkam o vyhliadkach tých, ktorí sa ešte nestali Človekom v spomínanom chápaní a cítení zmyslu slova „Človek“: dokážu sa stať Človekom behom ich života? Dokážu sa stať Človekom ich deti? Dokážu sa stať Človekom všetci členovia spoločnosti, so zriedkavou štatistickou výnimkou postihnutých od narodenia? V závislosti na odpovediach (na tieto otázky) pri realizácií politiky v súlade s konkrétnymi odpoveďami (ako aj pri odmietnutí vytvoriť si názor na tieto otázky), vytvorí sa ten či onen systém života spoločnosti.

Despotizmus (ako jeden z prejavov démonizmu), sa tvári že on neignoruje tieto rozdiely v stroji psychiky jednotlivcov, a akoby práve preto sa snaží každému spravodlivo udeliť jeho sociálny status, t.j. práva a povinnosti v súlade s jeho reálnymi možnosťami.  V skutočnosti je ale iba despotizmom a nie spravodlivosťou, pretože ignoruje inú dôležitejšiu vec, a to: keď sa stroj psychiky zmení, tak nie len vzdorovitý (v minulosti) jedinec začne hľadať východisko z tejto sociálnej ohrady, do ktorej ho despotizmus zahnal.

Abstraktný humanizmus ignoruje vymenované rozdielnosti v stroji psychiky jednotlivcov a tvrdí, že všetkým a „hneď teraz“ musia byť poskytnuté rovnaké práva, realizované v živote na základe toho, či iného chápania podstaty demokratických procedúr, dostupných všetkým. No v realite, pri pokusoch zrealizovať tento prístup v praxi spoločenského systému života množstva jednotlivcov, situácia sa stáva horšou než pri otvorenom despotizme. V tomto tvrdení nie je nič nové. Okrem toho, konzervatívci toto tvrdili abstraktným humanistom  neustále: «Existujú ľudia, ktorí sa zmenia na hovädá, len čo sa s nimi začne jednať ako s ľuďmi», — V.O.Ključevskij.

Ničmenej, je dosť veľa jednotlivcov, ktorí by radi urobili niečo „hneď teraz“, a nevedia prekonať svoju netrpezlivosť. Následkom tejto netrpezlivosti sa púšťajú do činnosti, ktorej perspektívy neblahého zakončenia nevidia, nakoľko sú zahltení túžbou uskutočniť svoj dobrý úmysel „hneď teraz“, ignorujúc výstrahu: «Nezačínajte činnosť, ktorej zakončenie neleží vo Vašich rukách», — V.O.Ključevskij.

Ďalší zasa, uvidiac určitú viac-menej vzdialenú perspektívu, ktorej realizácia je celkom reálna (za predpokladu že sa k nej vybuduje cesta z reálnej prítomnosti), okamžite zanechajú prítomnosť a ženú sa ozlomkrky za perspektívou (vidinou budúcnosti)*, nebudujúc v reálnej prítomnosti nič pre jej uskutočnenie, alebo skúšajú na jej uskutočnenie použiť vyložene nevhodné prostriedky, pričom na posúdenie vhodnosti prostriedkov sa im nezdá potrebné “strácať čas” (ako sa to zo začiatku prihodilo v Rusku pri terorizme dekabristov a neskôr marxistov), ospravedlňujúc to frázou: “na premýšľanie už je neskoro“ alebo „treba robiť aspoň niečo“. A čo také možno urobiť bez rozmýšľania?

No existujú aj takí, čo povzbudzujú všetkých dobromyseľných netrpezlivcov, za tým účelom, aby ich rukami zničili prítomnosť a zablokovali cesty k reálne možnej priaznivej perspektíve. Medzi takýchto sa radí aj M.S.Gorbačov, kedysi povzbudzujúci zlatokopov perestrojky slovami: «Perestrojka – to je ale neprebádaná cesta, súdruhovia!», — a nikto sa ho neodvážil zahriaknuť: «Nepoznáš brody – neskáč do vody! Povedzte mi prosím ale úprimne: „Vy ako hlava štátu – ste idiot, alebo nepriateľ národa?“»

Ľudia správajúci sa netrpezlivo, odmietajú (ruskú)* národnú múdrosť vyjadrenú slovami: «Trpezlivosť a práca všetko zdolajú»[90]. V Koráne je podmienenosť skutočnej mravnosti trpezlivosťou vyjadrená priamo:

«Dobro a zlo nie sú si rovné. Odstraňuj zlo tým, čo je lepšie <ako zlo>, a potom ten, kto je tvojim nepriateľom, stane sa tvojim blízkym priateľom. A nedosiahne to nikto, len ten, kto trpel <znášal>; nedosiahne to nikto, len držitelia veľkého dielu». — Súra 41:34, 35.

Na to isté poukázal aj Kristus:

«Kto chce ísť za Mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž, a nasleduje Ma...» — Marek, 8:34.

Netrpezlivci, ktorí nevenujú pozornosť a silu tomu, aby v sebe sformovali ozajstnú trpezlivosť a sebadisciplínu pri práci na realizácií dlhodobej perspektívy, stanú sa obeťami sebaklamu, keď ich netrpezlivosť budú podporovať ich ďalekozriví a trpezliví protivníci. Pritom ak ich protivníci pracujú na objektívne Zlo, potom nedisciplinovanosť a netrpezlivosť  je priama cesta k posadnutosti, biorobotizácií. Okrem toho netreba zabúdať ani na démonické osobnosti.

Démonické osobnosti, — disponujúc (vedome či podvedome) prehnaným sebahodnotením, súc nositeľmi zvieracieho stroja psychiky, zombie psychiky alebo žijúci v svojvôli individualizmu (oslobodeného od zajatia inštinktov a zombie programov), — plodia agresívno-parazitický individualizmus, nárokujúci si na nadľudskú dôstojnosť uprostred ľudstva.

Majú sklon k vzájomnému hodnoteniu svojej hierarchickej dôležitosti a spochybňovaniu „znížených hodnotení“ (podľa ich názoru) od ostatných voči ním samotným. Medzi nimi sú tiež netrpezlivci, no sú tam aj ďalekozriví činní stratégovia, disponujúci mimoriadnou trpezlivosťou, nepovažujúci sa za priviazaných k vonkajšiemu sociálnemu času.

V spoločenstvách dnešnej globálnej civilizácie reálne existujú dobromyseľní netrpezlivci, ktorí prejavujúc tento špecifický druh pochabosti, sa zoskupujú do kŕdľov. Keď kŕdle takýchto netrpezlivcov (idúc hlavou proti múru) prídu k štátnej alebo inej moci nad spoločnosťou a začínajú realizovať svoj abstraktný humanizmus, tak tento sa následne premení na lavínu najrôznejšej zločinnosti, pretože rozdiely v stroji psychiky jednotlivcov predsa len reálne existujú. Tieto rozdielnosti v stroji psychiky plodia vzájomne sa vylučujúce chápania (každým z množstva jednotlivcov) konkrétneho dobra a konkrétneho zla, alebo absolútnu neprítomnosť presného chápania týchto vecí. To sa potom premieta do vnútrospoločenských konfliktov množstva antropoidných živočíchov - biorobotov-zombie, svojvoľných démonických individualistov, a tých, ktorým sa počas každej historickej éry podarilo stať sa Človekom - v súhrne tvoriacich spoločnosť[91].