Angličania sa spamätali až v r. 1939, keď spozorovali, že ich židovskí partneri súčasne hrajú hru s Nemeckom a Amerikou. Ako výchovný prostriedok prijíma Londýn v tom istom roku zákon o prudkom znížení emigrácie židov do Palestíny a zároveň sa usiluje získať si špičku miestneho arabského obyvateľstva pre organizácie zrážok so židovskými kolonistami. „Hagana“ odpovedala spustením teroru, ktorý sa v prvých rokoch vojny prerušil, no v roku 1944 vzplanul s novou silou»

(http://www.specnaz.ru/archive/02_2002/10.htm).

Ďalší premiér-minister Menachem Begin (od 1977 do 1983), laureát Nobelovej ceny mieru (1987), ako hlava ilegálnej židovskej ozbrojenej organizácie «Irgun», sa tiež zúčastnil terorizmu: proti Angličanom, pod ktorých mandátom bola Palestína po prvej svetovej vojne 20. storočia (výbuch hotelu «Kráľ Dávid» v júli 1946), a v masakri Arabov v Deir-Jasine (apríl 1948), ktorý zrealizovali jeho podriadení (oficiálne sa tvrdí, že to bola ich vlastná iniciatíva a nie príkaz M.Begina).

[148] Tieto termíny budú vysvetlené v nasledujúcej kapitole 2.6.

[149] Viď tiež práce VP ZSSR: «Liberalizmus — nepriateľ slobody» (2003) a «Ešte raz: liberalizmus — nepriateľ slobody» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí» № 7 (79), júl 2008). Tu len objasníme tú okolnosť, že historicky sformovaný liberalizmus je ideológiou buržoázie, následkom čoho v živote spoločnosti predpokladá:

·   korporatívne všetko-si-dovoľovanie buržoáznej menšiny vo vzťahu k väčšine, čo aj je tou povestnou «liberty», ktorá sa rozprestiera len na buržoáziu, pričom na dostatočne mocnú, ku ktorej sa chýrna «stredná trieda» neráta;

·   a akúkoľvek korporatívno-buržoáznu demokraciu, zdanie legitímnosti ktorej pripája účasť obyčajného ľudu vo volebných procedúrach s vopred naprogramovaným výsledkom — a to v dôsledku toho, že buržoázny liberalizmus je konceptuálne bezmocný, a vo voľbách sa účastnia len tie politické sily, ktorým pohlavári masonstva zverili účasť vo verejnej politike.

Preto buržoázna demokracia, ako vyšší prejav buržoázneho liberalizmu, realizuje voči prostému ľudu princíp «hlasuj za koho chceš, aj tak dostaneš... politiku zameranú proti tebe». Tento výsledok, nevyhnutný v podmienkach buržoáznej «demokracie», je dôsledkom toho, že za všetkými stranami v systéme buržoázno-liberálnej plurality stojí: jedna a tá istá sociologická veda, «vybrúsená» na podporu davo-«elitarizmu» vo forme hierarchie peňažného bohatstva; jedno a to isté svetové bankovo-úžernícke spoločenstvo služobníkov finančného náboženstva; jedno a to isté masonstvo, ktoré je nástrojom na vykonávanie globálnej a nadnárodnej politiky; a toto všetko sa deje v riečisku biblickej doktríny zotročenia ľudstva v mene Boha.

[150] Pretože «kolektívne vedomie», «spoločenské vedomie» ako reálny jav neexistuje, hoci takéto slovné spojenia sa ujali vo vedeckom a politickom lexikóne.

[151] V aktuálnej práci sa dotkneme problematiky rasizmu a jeho životnej neadekvátnosti v minimálnom objeme, nakoľko rasizmus ako sociálny jav je preskúmaný v práci VP ZSSR «O rasových doktrínach: neuplatniteľné, no pravdepodobné».

V r. 2010 v Chabarovsku bolo začaté súdne konanie s predmetom uznať túto prácu ako «extrémistickú», a našli sa «odvážni», «zásadoví» experti, ktorí sa «nezľakli» trestnej zodpovednosti za poskytnutie súdu vedome lživého expertného stanoviska a «odhalili» v nej príznaky podnecovania medzinárodnej neznášanlivosti. Konkrétne, v expertnom stanovisku sa nachádza vedome lživé tvrdenie: «Rasová doktrína KSB je najplnšie opísaná v knihe „Rasová doktrína: neuplatniteľné, no pravdepodobné“» (expertka — kandidátka filologických vied, docentka komerčnej VŠ — «Ďalekovýchodného inštitútu medzinárodných vzťahov» — bola natoľko zachvátená túžbou vyplniť «sociálnu objednávku», že si dokonca vo svojom „expertnom stanovisku“ neskontrolovala pravopis, následkom čoho uviedla názov práce, s inými pádovými príponami (*čím úplne zmenila zmysel názvu v prospech objednávky*)).

Samotný fakt začatia tohto súdneho konania a pätolizačstvo expertov, ktorí «našli» príznaky podnecovania medzinárodnej neznášanlivosti v práci, dokazujúcej životnú neadekvátnosť rasových doktrín, sú ukazovateľmi toho, že:

·   po prvé, režim nie je zainteresovaný na harmonizácii vzájomných národných vzťahov,

·   a po druhé, lokajov, pripravených povedečtiť ľubovoľný objednaný názor, uprostred domácej inteligencie je nadmieru veľa, čo je dôsledkom jej lumpenizácie a v perspektíve neprináša nič dobré ani jej, ani tým čo jej dôverujú. Pričom mnohí z nich «odhaľujú extrémizmus» prakticky bezplatne, čo neumožňuje dať ich na jednu úroveň dokonca ani s Judášom.

Takto «“Experti“ katedry pedagogiky a psychológie z Kirovského vzdelávacieho inštitútu zvyšovania kvalifikácie a doškoľovania pracovníkov — vyvodili nasledujúci záver, týkajúci sa obrazu V.Vasnecova „Stretnutie Olega s čarodejom“ z r. 1899, zobrazeného na obálke knihy Alexeja Dobrovoľskogo „Volchvovia“. Citujem ich „expertné stanovisko“:

„Príznaky manipulatívneho psychologického vplyvu boli nájdené v brožúrke «Volchvovia», kde boli použité verbálne (slovné, rečové) i neverbálne (nerečové) prostriedky.

K neverbálnemu manipulatívnemu vplyvu sa vzťahuje vyhotovenie obalu «Volchvovia», na ktorom je zobrazený starec ukazujúci oddielu vojakov smer akcie. Starec je odetý do jednoduchého odevu: dlhá košeľa, lykové krpce, práve vyšiel z lesa. V charakteristike starca je čitateľný obraz jazyčníka. Ukazovacie gesto ruky starca vo vzťahu k vojakom svedčí o jeho velení, o tom, že má nad nimi určitú moc. Vychádzajúc z pozície, že obal knihy odráža jej kľúčovú ideu, možno vyvodiť záver ohľadom snahy autora k veleniu, k ovládaniu druhých ľudí, zameraniu na boj“.

Takýmto spôsobom bol fakticky obraz veľkého ruského maliara uznaný za extrémistický. A práca „Volchvovia“ bola zaradená do Federálneho zoznamu extrémistických materiálov.

Na základe Federálneho zákona „O potláčaní extrémizmu“ ľubovoľná kópia tejto práce alebo jej časti je šírením extrémistických materiálov, a to je, samo osebe, tiež extrémizmom. Rovnako ako schvaľovanie šírenia podobných materiálov» (http://tor85.livejournal.com/1458122.html).

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 — 1908) bol v postsovietskej RosSiónii uznaný za extrémistu dvakrát: prvý raz — v Jekaterinburgu za predslov k «Vojenskej príručke» a k «Dôstojníckej príručke»; a druhý raz — v Taganrogu za jeho tvrdenie «Presvedčil som sa, že učenie <ruskej pravoslávnej> cirkvi je teoreticky zákerné a škodlivé klamstvo, a prakticky zbierkou najhrubších povier a mágie, dokonale ukrývajúcej celý zmysel kresťanského učenia» (http://news2.ru/story/229147/).

— Koľko len hávede bez hanby a svedomia sa rozmnožilo na Rusi... «Niet v nich svedomitosti, ale strašne veľa urážlivosti: nehanbia sa škodiť, no neznesú výčitku zo záškodníctva» (V.O.Ključevskij. Zbierka diel v 9-tich zväzkoch. — Moskva: Myšlienka. r. 1990. zv. 9. — str. 398).

[152] Ďalej v citovanom zdroji je do tohto dodatočného zoznamu zaradený Reinhard Heydrich, obľúbenec führera a hlava RSHA, ktorý mal pod sebou gestapo, kriminálnu políciu, rozviedku, kontrarozviedku.

[153] Zvýraznené nami hrubým v citáte. Všetkým týmto a mnohým ďalším etnickým židom zabránili v hitlerovskom Nemecku stať sa ukážkovými nemeckými nacistami len rasové zákony tretej ríše. A ak by nebolo týchto rasových zákonov, tak medzi aktivistami a vodcami nemeckého nacizmu by bolo ľudí zo židovského prostredia uvedených ešte viac, než ich dnes odhaľujú nezaujatí a nepodplatení historici. Viď tiež: G.P.Klimov. Hitler a jeho «politbyro». — Časopis «Mladá Garda», № 6, r. 1991 alebo: G.P.Klimov. Červená kabbala, 5. kapitola „Hitler a jeho apoštoli“. (Jedna z internetových publikácií je na adrese: http://lib.meta.ua/book/14164).