[154] J.I.Muchin. Kto v skutočnosti rozpútal 2. sv. vojnu? — Moskva: Juza-press. 2010 — str. 215 s odkazom na «Vojensko-historický časopis», № 9, r. 1990, str. 46.
[155] Toto množstvo by stačilo na zostavenie takmer 10-tich streleckých divízií.
[156] Americký politológ Ralph Epperson v knihe «Neviditeľná ruka. Úvod do pohľadu na Históriu ako na sprisahanie» (24. kapitola, 13. vydanie, USA, r. 1992; ruské vydanie: SPb: Vzdelanie a kultúra. 1996) píše nasledovné:
«Rad pozoruhodných udalostí, ktoré predchádzali narodeniu Hitlera, poskytuje bohatú potravu predpokladom.
Niektorí silne pochybujú o tom, že Johann Georg Hiedler bol otcom Aloisa. Napríklad, Thyssen a Koehler tvrdia, že Kancelár Dolfuss (Kancelár Rakúska) prikázal rakúskej polícii previesť dôkladné vyšetrovanie vo vzťahu k rodine Hitlera. Vo výsledku tohto vyšetrovania bol vyhotovený tajný dokument, ktorý dokazoval, že Maria Anna Schicklgruberová otehotnela počas pobytu vo Viedni.
V tom čase pracovala ako slúžka v dome baróna Rothschielda. Akonáhle v rodine baróna odhalili jej tehotenstvo, bola poslaná domov do dedinky Spital, kde sa Alois narodil» (s odkazom na: Walter C.Langer, The Mind of Adolf Hitler, (New York, London: Basic Books, Inc.,), pp.100-102).
Ak je to skutočne tak, potom Hitler je potomkom Rothschildov, predstaviteľom globálnej «elity» internacistickej židovskej diaspóry, privedeným do čela Nemecka kvôli vyplneniu celkom konkrétnych úloh, ktoré zvládol tak, ako vedel. A ak zodpovedá realite aj tvrdenie, že priezvisko «Schicklgruber» pochádza z názvu funkcie v stredovekej židovskej obci — vyberač šekelov, dane vyberanej od členov obce do «spoločného» — tak všetko je nehanebne okaté: Hitler, ako poverený „vyberač šekelov“, jednoducho vybral krvavý šekel od európskych židov, v prostredí ktorých od polovice 19. storočia rástla tendencia k asimilácii s obyvateľstvom krajín, v ktorých žili diaspóry. Skrátka, bolo to také napomenutie od majiteľov biblického projektu ohľadom toho, kto je kto, a komu má slúžiť. Práve preto sa Hitler nenachádzal medzi obvinenými na Norimberskom procese ani na diaľku, ani posmrtne: pohlavári projektu k nemu žiadne špeciálne výhrady nemali a ani nemajú.
[157] Spoločensko-ekonomická formácia — starší termín pre sociálno-ekonomický systém. – pozn. prekl.
[158] Práve kvôli tomuto boli hlavy európskych štátov nútené priznať krach politiky multikulturalizmu, čo bolo spomenuté skôr v poznámke pod čiarou v kapitole 2.1.
[159] Svetoobčanmi (omnihuman, človek univerzálny=tolerantný=multikultúrny). – pozn. prekl.
[160] Vyjadrením tohto je deklarácia, že «darebáci a zločinci nemajú národnosť».
[161] Práve kvôli tomu, že nová oligarchia v RF, ktorá vznikla vo výsledku reforiem, nemá aktívnu podporu zo strany spoločnosti, RF našich dní nie je fašistickým štátom, hoci sa v nej nachádzajú skupiny a spoločenské hnutia, ktoré snívajú o svojom príchode k moci a o zriadení stabilného (v nadväznosti pokolení) fašistického režimu.
[162] Pravdovernosť = Spravodlivosť, objektívna etika (vo filozofickom zmysle) presahujúca hranice ľudskej spoločnosti. – pozn. prekl.
[163] Dosiahnuť dospelosť nielen telom, ale aj duchom (zavŕšiť psychický vývoj na úrovni svojho geneticky predurčeného potenciálu). – pozn. prekl.
[164] «Za novosťou bežať pokorne si ľud bezduchý zvykol...» — báseň A.S.Puškina „Hrdina“.
[165] V propagovaní doktríny «svojej neexistencie» dosiahli úspech pohlavári biblického projektu zotročenia ľudstva v mene Boha — majitelia a kurátori «žido-masonského sprisahania», o úlohe ktorých v rozladení vzájomných národných vzťahov pôjde ešte reč.
[166] Všeľudia — Общечеловеки (r.j.) — Omnihumans (a.j.), t.j. vyznavači všeľudskej kultúry. Termín charakterizoval už F.M.Dostojevský a dá sa chápať kladne aj záporne. Všeľudskosť v kladnom zmysle charakterizuje globalizáciu na ruský spôsob, a v zápornom význame charakterizuje liberálnu globalizáciu na západný spôsob. Kladná verzia sa opiera v každom ľude o vlastné národné a náboženské korene, vzájomnú spoluprácu a rozvoj spoločných hodnôt rozvíjajúcich ľudstvo v riečišti Božieho Zámeru. Záporná verzia sa opiera o likvidáciu pôvodných kultúr a nahradenie ich spoločnou univerzálnou kultúrou vyznávajúcou liberálne hodnoty (často abstraktné a odtrhnuté od Života). Liberálni „všeľudia“ sa najčastejšie angažujú v ľudskoprávnych organizáciách. Dostojevský ich nazýval „odtrhnutými od zeme“ (bez koreňov). – pozn. prekl.
[167] Takzvaný «islamský extrémizmus» nie je islamský, pretože prekračuje tieto a aj iné etické normy, prikázané v Koráne.
[168] Práve v dôsledku tohto počas degradácie spoločnosti otrokárov v Rímskom impériu vznikla taká kategória obyvateľstva, ako otroci-štátni úradníci.
[169] Posledné je hraničný prejav zvieracieho typu režimu psychiky – zhovädilosti.
[170] Táto formulácia vyjadruje, že tí, čo prijímajú nad sebou vládu iných ľudí 1) výsledkom toho odpadávajú od Boha, 2) sú vinnejší (vnútrospoločenský aspekt bytia) a 3) hriešnejší (religiózno-životný aspekt bytia), než kandidáti na «pánov» a zotročiteľov...
[171] Takáto občina sa po rusky nazýva slovom «žrečestvo».
[172] Ako úbožiakov videl Iblis ľudí, no reálne bol bezohľadným úbožiakom sám, pre svoje zmýšľanie. – pozn. prekl.
[173] Svedomie — vrodený náboženský cit, pripojený k nevedomým úrovniam psychiky.
[174] «Hry s nenulovými sumami» termín matematického oboru s názvom «teória hier». Označuje hru, ktorej pravidlá sú také, že výhra je garantovaná len jednej zo strán-účastníkov, bez ohľadu na stratégie, ktorými sa riadia druhí účastníci hry. Vo vzťahu k davo-«elitárnej» spoločnosti samotné «hry s nenulovými sumami» predstavujú algoritmiku reprodukcie a udržania sociálneho statusu vládnucej «elity» i závislosti na nej všetkých ostatných sociálnych skupín. Zmena tohto druhu algoritmiky pri zachovaní davo-«elitarizmu» ako životného princípu zapríčiňuje stratu statusu aktuálnych «elitárnych» klanov a vznik nového systému «elitárnych» klanov, ktorý môže do seba pojať aj nejakú časť starej «elity». Podrobnejšie ohľadom úlohy «hier s nenulovými sumami» v živote spoločnosti viď prácu VP ZSSR «Základy sociológie» (3. časť, kniha 1, kapitola 8.5).
[175] T.j. maniakálna panovačnosť (mocichtivosť) niektorých typov je len dôsledkom ich maniakálnych sklonov k parazitizmu, avšak parazitizmus nie je dôsledkom «panovačnosti», vrátane aj skutočne maniakálnej panovačnosti.