T.j. Sovietska moc si od začiatku kládla za cieľ dosiahnutie všeobecnej riadiacej gramotnosti obyvateľstva vo vzťahu k úlohe riadenia štátu ako nevyhnutného predpokladu pre vybudovanie skutočnej, a nie formálnej demokracie, socializmu a základu pre jeho rozvoj. Dnešní kverulanti na adresu V.I.Lenina z jeho skutočného názoru vyhodili iba jedno slovo, a to veľmi podstatné slovo «NAUČIŤ SA» meniace význam celej frázy, čím aj odhaľujú vlastný idiotizmus a «elitárnu» nemravnosť.

Napriek tomu, treba priznať, že k momentu zachvátenia štátnej moci do svojich rúk, sa boľševici príliš nezamýšľali nad tým, či je marxizmus kvalitným teoretickým základom pre organizáciu a vykonávanie štátneho riadenia (viď «Protokoly zjazdov a konferencií Všezväzovej Komunistickej strany (b) — Šiesty zjazd». — Moskva, Leningrad, r. 1927 — VI zjazd sa konal v období od 8. do 16. augusta 1917 gregoriánskeho kalendára; komentáre k stenogramom VI zjazdu viď v práci VP ZSSR «Rozhermetizácia», hlava 5, kapitola 5.8.6 «Šiesty zjazd RSDRP — úlohy do budúcnosti»). Nasledovné udalosti dejín preukázali: marxizmus sa skutočne na toto nehodí, v dôsledku čoho sa ZSSR budoval metódou pokusov a omylov, a to zapríčinilo veľké obete...

[217] Viď práce VP ZSSR «Voda Mŕtva» (1991), «Smutné dedičstvo Atlantídy» (Trockizmus to je «včera», no určite nie «zajtra») (1998), «Pätnásť rokov po GKČP...» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí» № 8 (56), r. 2006).

[218] Viď tiež «Pravda o živote sovietskeho ľudu v ZSSR»: http://pomnimvse.com/442pb.html.

[219] O príčinách vplyvu krízy na RF viď analytickú správu VP ZSSR «Kríza ako prostriedok vytriezvenia z ilúzií...» zo série «O aktuálnom dianí» № 2 (86), 2009 г.: «Pre drvivú väčšinu obyvateľstva kríza predstavuje hlavne: pokles objemov výroby vo všetkých odvetviach a regiónoch, rast cien a zníženie príjmov, znehodnocovanie úspor, hrozba straty zamestnania alebo skutočná strata zamestnania bez akýchkoľvek možností nájsť si novú (osobitne tam, kde ľudia pracujú na «mesto-živiacich» závodoch). Tento aspekt krízy je priamym vyjadrením hlúposti a nekompetentnosti štátneho riadenia, v základe ktorého leží chybnosť mravov úradníckeho korpusu, vedúcich predstaviteľov biznisu a «osobností» sociologickej vedy, vrátane ekonomiky».

[220] Ruská Akadémia Vied a Vyššia Atestačná Komisia. – pozn. prekl.

[221] Prívrženci KSB na toto počas viac ako 10 rokov opakovane upozorňovali rôzne orgány štátnej moci federálnej úrovne, no byrokratov zvyšovanie životnej úrovne ľudu nezaujíma. Nechali prepadnúť zabudnutiu aj odporúčania parlamentných čítaní ohľadom Koncepcie spoločenskej bezpečnosti 28. novembra 1995.

[222] Preto nie je prípustné «zvrhnúť režim» ani podľa scenárov rokov 1905, 1917, ani podľa scenáru «revolúcie ruží» v Gruzínsku v r. 2003 alebo kyjevskej «oranžovej revolúcie» v r. 2004, ani podľa scenárov «twitterových revolúcii» tzv. arabskej jari v arabských krajinách začiatkom r. 2011, ani podľa scenáru «pivného puču» A.Hitlera v r. 1923, ani nijako ináč: existujúce problémy sa len prehĺbia, a okrem toho, k nim pribudnú ešte nové. Preto treba pracovať na premene aj spoločnosti, aj štátnosti na základe inej koncepcie organizácie života. V našom chápaní je takou koncepciou KSB.

[223] Nepotrebnosť a potláčanie talentov bolo osobitne cítiť v po-stalinskom období v dôsledku toho, že príslušnosť k «nomenklatúre» sa v mnohom stala dedičnou, a represie voči jalovým karieristom (podľa hodnotenia výsledkov ich činnosti) a členov ich rodín (v podmienkach rodinkárstva, ktoré na Rusi neustále vytvárajú a reprodukujú «elity», členovia rodín nemôžu byť neúčastní k trestným činom dotyčných úradných osôb) sa skončili.

[224] «Bolo to jej vystúpenie ohľadom zahraničnej politiky. Počul som ho z audiozápisu. Tam sa nehovorilo priamo, že v ZSSR treba ponechať 15 miliónov ľudí, ale oveľa rafinovanejšie: vraj, sovietska ekonomika je veľmi neefektívna, existuje len neveľká efektívna časť, ktorá, v skutočnosti, aj má právo na existenciu. A v tejto efektívnej časti je zaangažovaných celkovo 15 miliónov ľudí nášho obyvateľstva. Takýto bol zmysel vyjadrenia Thatcher, ktoré bolo potom interpretované rôzne. No podstata je v tom, že z pohľadu súčasných politikov, ktorí sa nie vždy vyjadrujú natoľko otvorene, ako „železná lejdy“, je opodstatnená existencia len tých ľudí, ktorí sú zaangažovaní v efektívnej ekonomike. A pre nás je to veľmi nedobrý signál, pretože podľa kritérií Západu je naša ekonomika veľmi neefektívna» (Koľko je v Rusku prebytočných ľudí. — Interview s Andrejom Parševom. — Internetový zdroj:     http://www.pravoslavie.ru/guest/parshev.htm).

Pre tých, ktorí sú presvedčení, že A.Paršev vytvoril základ pre ohováračskú kampaň voči Veľkej Británii a jej politikov, uvedieme ešte vyjadrenie iného premiéra (1990 — 1997) vlády «jej veličenstva» Johna Majora: «...úlohou Ruska po prehre v studenej vojne je zabezpečovať zdrojmi prosperujúce krajiny. No k tomu potrebujú celkovo iba 50 — 60 miliónov ľudí». — Internetový zdroj: http://www.alfar.ru/smart/4/1078/. Takže medzi hitlerovským režimom s jeho plánom «Ost» likvidácie rádovo 110 miliónov občanov ZSSR a režimom súčasnej «Veľkej Británie» nie je žiadny principiálny rozdiel, a adekvátne tomuto treba aj budovať politiku vo vzťahu k «spojenému kráľovstvu».

[225] Termín Dostatočne Všeobecnej Teórie Riadenia (DVTR). Viď práce VP ZSSR «Dostatočne všeobecná teória riadenia», «Voda Mŕtva», «Základy sociológie» (časť 1). Špecifiká realizácie plnej funkcie riadenia v živote USA a Ruskej mnohonárodnej civilizácie sú prezentované v práci VP ZSSR «„Sad“ rastie sám?..» (2009).

[226] Termín «konceptuálna moc» zahŕňa v sebe dva zmysly:

·   po prvé, je to osobná moc ľudí, ktorí sú schopní vypracovať koncepciu organizácie života spoločnosti a vštepiť ju do reálneho procesu samoriadenia spoločnosti;

·   po druhé, je to moc samotnej koncepcie nad spoločnosťou, ktorá nie je podmienená osobami konkrétnych ľudí.

Podrobnejšie o konceptuálnej moci ako o sociálnom jave viď práce VP ZSSR «Voda mŕtva» a «Základy sociológie».

[227] Celková charakteristika marxisticko-leninskej ideológie je daná v práci VP ZSSR «Ford a Stalin: o tom, ako žiť Ľudsky» (2002), a tiež v práci «„Sad“ rastie sám?..» (2009, kapitola 4.1). Okrem toho vedecká a riadiaca neadekvátnosť politickej ekonómie «mraksizmu» je osobitne preukázaná v prácach VP ZSSR «Krátky kurz...» (redakcie z rokov 1994 a 1999) a «Voda mŕtva» (počnúc redakciou r. 1998), v ktorých je, okrem iného, daná aj predstava o riadiaco-adekvátnej politicko-ekonomickej teórii.

Politickej praxi pod ideologickou mocou «mraksizmu» sú zasvätené práce VP ZSSR «Smutné dedičstvo Atlantídy» (Trockizmus, to je «včera», no určite nie «zajtra») (1998), «Judášov hriech XX. zjazdu» («O aktuálnom dianí», № 2 (50) r. 2006).

Chyby filozofie dialektického materializmu sú objasnené v práci «Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty» (2001).