Čo sa týka života spoločnosti pod mocou všetkého tohto, tak faktológia by čitateľovi mala byť známa buď zo životnej skúsenosti, alebo sa ju môže dozvedieť z memoárov súčasníkov udalostí a umeleckej literatúry («duch epochy» možno najlepšie spoznať cez umeleckú literatúru, než z traktátov vedcov-historikov), ktoré sú dostupné aj v knižniciach, aj na internete. Psychologicky významné javy, neodrazené v memoároch a umeleckých dielach, sú osvetlené v práci VP ZSSR «Smuta na Rusi: zrod, priebeh, prekonanie...» (2006, kapitola 2.3.3. «Prekonanie smuty v osobnej a kolektívnej psychike»). Tu objasníme len v krátkosti:

·   «mraksizmus» — nie je tým ideovým základom, ktorý umožňuje realizovať ideály spravodlivosti v živote (t.j. vybudovať socializmus a komunizmus), kvôli defektnosti jeho ateistickej filozofie a metrologickej a riadiacej nekonzistentnosti politekonómie, vytvorenej na funkciách, akých v reálnom živote niet («nutná práca», «nadpráca», «nutný pracovný čas», «pracovný nadčas» atď.);

·   uvedenie do života ideálov spravodlivosti si vyžaduje akceptovanie učenia o stanovení Božieho Kráľovstva na Zemi úsiliami samotných ľudí pod Božím vedením istinnou prvopočiatočnou podstatou všetkých abrahámskych náboženstiev (judaizmu, kresťanstva, islamu) a prekonanie na tomto základe konfliktu vedy a náboženstva, a takisto konfliktov týchto konfesií.

[228] Význam slova «exploatácia» v ruskom jazyku v chronologickej postupnosti jeho výkladu v rôznych slovníkoch:

 «EXPLOATÁCIA žen., franc. neležanie niečoho nadarmo, vyťaženie z niečoho zárobkových výhod, príjmov; veľmi ťažkopádne slovo: otvorenie, spustenie do prevádzky, do činnosti; ťažba, získavanie, spracovanie; využívanie, koristenie. Nie lepšie ako sloveso exploatovať: ťažiť, zarábať, nadobúdať aj bohatnúť z čoho; púšťať do prevádzky, do behu, do činnosti; spracovávať» — V.I.Daľ «Výkladový slovník živého veľkoruského jazyka», zv. 4, str. 564 (roky 1863 — 1866).

 «EXPLOATÁCIA, EXPLOATOVANIE (fr. exploitation, z exploit — (hrdinský) čin). 1) vyťaženie možných výhod z kohokoľvek práce, predmetu alebo akejkoľvek výroby, osobitne, ak je to spojené s ujmou pre samotnú osobu alebo predmet. 2) všeobecné používanie čohokoľvek, spracovanie čohokoľvek, vyťaženie z niečoho zárobkových výhod. 3) ako výčitka, používa sa vo význame zneužitia tohto používania na škodu veci alebo osoby» — Slovník cudzích slov, ktoré v ruskom jazyku zdomácneli. — A.N.Čudinov, rok 1910 (http://dic.academic.ru/dic.nsf/dic_fwords/383/ЭКСПЛУАТАЦИЯ).

«Exploatácia (fr. exploitation) 1) prisvojenie si produktov cudzej práce súkromnými vlastníkmi výrobných prostriedkov v dosocialistických spoločensko-ekonomických formáciách; 2) spracovanie, využívanie prírodných bohatstiev; využívanie zeme, priemyselných podnikov, dopravných prostriedkov, budov atď.» — Nový slovník cudzích slov. — by EdwART, rok 2009 (na rovnakom hyperlinku).

[229] Analogické: Deuteronómium, 15:6.

[230] «Diakon Andrej Kurjajev je presvedčený, že uplatňovať starozákonný zákaz úžery na súčasných bankárov vôbec nemožno. „Jedna vec je, keď človek v bezvýchodiskovej situácii, aby prežil zimu, je ochotný požiadať o úver pri ľubovoľných pravidlách — obohacovať sa na tomto nešťastí, je samozrejme nečestné. No v súčasnom svete sa peniaze v bankách vôbec nepožičiavajú kvôli hladu“ — povedal v interview pre časopis „Expert“». (http://top.rbc.ru/economics/06/08/2012/663195.shtml). — Týmto vyjadrením zďaleka nie posledný arcidiakon RPC (profesor Moskovskej duchovnej akadémie, starší vedecký pracovník katedry filozofie a religionistiky filozofickej fakulty MŠU) vydal svedectvo, že Duch Svätý preňho nie je «učiteľom každej pravdy» (Ján, 16:13) a svedomie mu nebráni v tom, aby niesol v sebe vyloženú neadekvátnosť: o vplyve úroku na ekonomiku a obeh financií, viď práce VP ZSSR: «Krátky kurz...», «Pre pochopenie makroekonomiky štátu a sveta» (Tézy).

[231] «Zákon a proroci» v dobe Krista bolo tým, čo je dnes známe pod názvom „Starý zákon“.

[232] Táto téma je objasnená v práci VP ZSSR «Základy sociológie» (kapitola 8.5).

[233] Vrátane vládnucej «elity» hierarchie RPC.

[234][234] V súvislosti s týmto tvrdením uvedieme hodnotenie Sovietskej moci veľkým kniežaťom Alexandrom Michailovičom, ktoré dal v emigrácii koncom 1920-tych — začiatkom 1930-tych rokov:

«Napadlo mi, že, hoci nie som boľševik, predsa len nemôžem súhlasiť so svojimi príbuznými a známymi a bezohľadne kritizovať všetko, čo je robené Sovietmi iba preto, lebo je to robené Sovietmi. Nikto nepopiera fakt, že zabili mojich troch rodných bratov, ale tiež zachránili Rusko pred osudom vazala spojencov. Kedysi som ich nenávidel, a ruky ma svrbeli dostať sa k Leninovi alebo Trockému, no tu som sa zrazu dopočul o jednom, tam o druhom konštruktívnom kroku moskovskej vlády a pristihol som sa pri tom, ako šepkám: „Bravo!“. (Tento fragment rozpráva o udalostiach r. 1920, keď panské Poľsko, náchylné k nacizmu, podniklo agresiu voči Sovietskému Rusku s cieľom obnovenia svojich hraníc z r. 1772, a vtrhlo na územie Sovietskeho Bieloruska, a potom aj na Sovietsku Ukrajinu. Jeho agresia bola zmarená po tom, ako bola na Ukrajinu prevelená 1. jazdecká armáda pod velením S.M.Budjonného, ktorého úspechy vyzvali pocit hlbokej spokojnosti Alexandra Michailoviča: naše spresnenie v citáte) (...)

Zostávať verným Rusku a nasledovať príklad predkov Romanových, ktorí nikdy nestavali seba nad svoje impérium, znamenalo pripustiť, že Sovietskej vláde treba pomáhať, nebrániť jej experimentom a priať im úspech tam, kde Romanovci utrpeli neúspech.

Zostali ešte rady rovných (majú sa na mysli predstavitelia európskych dynastií: naše spresnenie v citáte). Až na jednu jedinú výnimku, ma oni všetci pokladali za blázna. Nech sa to zdá akokoľvek neuveriteľné, no našiel som pochopenie a podporu v osobe jedného európskeho monarchu, známeho prenikavosťou svojich názorov.

— Ak by ste sa ocitli v mojej situácii — spýtal som sa ho priamo — dovolili by ste svojej osobnej urazenosti a túžbe po pomste zacloniť starosť o budúcnosť vašej krajiny?

Otázka ho zaujala. Úplne seriózne nad ňou pouvažoval a navrhol mi ju preformulovať.

— Vyjadrime ju ináč — povedal, slovne sa obracajúc k rade ministrov. — Čo je hustejšie: krv alebo to, čo by som nazval „impérskou substanciou“. Čo je cennejšie: život vašich príbuzných alebo ďalšie budovanie impérskej idey? Moja otázka je odpoveďou na tú vašu. Ak to, čo ste milovali v Rusku, sa obmedzovalo jedine na vašu rodinu, tak nikdy nedokážete odpustiť Sovietom. No ak je vám súdené prežiť svoj život, podobne ako mne, želajúc si zachovanie impéria, buď pod súčasnou vlajkou alebo pod červenou zástavou víťaznej revolúcie — tak načo sa znepokojovať? Prečo v sebe nenájsť dostatok odvahy a neuznať úspechy tých, ktorí vás nahradili? (...)

Ešte horúcejšie debaty ma čakali v Klube Armády a Flotily [v USA]. Jeho vedenie považovalo za celkom prirodzené, že budem preklínať Sovietske Rusko a predpoviem nevyhnutný krach päťročnému plánu. Toto som odmietol. Nič sa mi neprotiví viac, než to divadlo, keď ruský vyhnanec dovolí túžbe po pomste aby zahlušila jeho národnú hrdosť. V besede s členmi Klubu Armády a Flotily som naznačil, že som predovšetkým ruský a až potom veľké knieža. Ako som vedel, tak som im opísal neohraničené zdroje Ruska a povedal, že nepochybujem o úspešnom realizovaní päťročnice.