Omnoho škodlivejšími sú nacionalizmus, rasizmus, nacizmus a internacizmus, v základe ktorých leží ideová presvedčenosť osoby, určitým spôsobom sformovaná samotným jednotlivcom alebo sformovaná pod vplyvom kruhu jeho známych a kultúrneho prostredia ako celku. Pravé toto sa prejavilo v skôr uvedenom výroku W.Churchilla v poznámke pod čiarou, v ktorom odkazovaním sa na neuznanie práv «psa na sene» ospravedlňoval genocídu voči domorodému obyvateľstvu Ameriky a Austrálie, ktorú páchali Anglosasi v duchu biblického projektu zotročenia ľudstva v mene Boha.

Všetky takéto druhy ideovej presvedčenosti o národnej náboženskej alebo rasovej prevahe majú vo svojom základe zodpovedajúcu mravnosť, sú fakticky ateistické a samy osebe predstavujú jeden z prípadov ambície na «elitarizmus», v ktorom národná, rasová alebo náboženská príslušnosť určujú zostavu kandidátov na «skutočnú elitu ľudstva».

Avšak primäť jednotlivca k revízii jeho vlastnej mravnosti a jej premeny na pravdovernosť — je najzložitejšia etická úloha, pretože kým on sám nezmení svoju reálnu mravnosť, presvedčiť nacionalistu, rasistu, nacistu, internacistu alebo internacionalistu (a tiež fanatikov iných ideologicky-náboženských doktrín) je zriedka kedy možné: vo svojej drvivej väčšine oni nereagujú ani na fakty z oblasti biológie, histórie a «mystiky», nepočúvajú ani rozum, spájajúci fakty s životnou algoritmikou rozvoja alebo degradácie. Sú to tiež zombi, hoci ich zombirovanosť sa svojim charakterom odlišuje od vyššie opísaného «zombi-nacionalizmu» spôsobeného nevedomosťou, absenciou sociálneho vnímania a bezmyšlienkovitosťou.

A práve tento druh neakceptovania faktov a rozumových pohnútok robí nacionalizmus, rasizmus, nacizmus, internacizmus (a tiež fanatizmus prívržencov iných ideologicky-náboženských doktrín), majúce vo svojich základoch ideovú presvedčenosť — najviac škodlivým.

Takzvaná «elita» v živote národných a diasporálnych davo-«elitárnych» kultúr realizuje princíp, ktorý vo svojej podstate ponúka sebaohlupujúcu ilúziu, ktorá pri zodpovedajúcej mravnosti nadobúda charakter axiómy, nevyžadujúcej žiadne reálne dôkazy:

«My sme aj geneticky, aj kultúrne lepší, než všetci ostatní, a preto máme právo na to, na čo nemajú právo ostatní «nižší»: na prednostnú spotrebu prírodného bohatstva, výtvorov civilizácie, na slobodný čas, a taktiež — na absenciu zodpovednosti voči «nižším» a na beztrestnosť voči nim; a oni nám to musia zabezpečiť, v opačnom prípade nemajú dokonca právo ani na existenciu, nieto ešte na taký život, akého sme hodní len my».

V tejto formulácii môže chýbať jasno vyjadrená ambícia k moci, pretože realizácia moci v praxi — znamená riadenie spoločensko-ekonomickej formácie, čiže prácu. Z tohto dôvodu sa parazit s «elitárnymi» ambíciami môže tvrdošijne snažiť preložiť aj mocenské bremeno na «nižších», ktorí však musia riadiť v jeho záujmoch na základe psychologickej alebo nejakej inej znevoľnenosti «vyššími»[168]; alebo žiadať od Boha neprimerane veľa, podobne tomu, ako si žiadala od zlatej rybky starena v známej rozprávke A.S.Puškina[169].

Životná podstata stojaca za touto formuláciou a jej sprievodnou doložkou ohľadom moci, bez ohľadu na to, v akej redakcii je táto podstata vyjadrená, zaväzuje pripomenúť fragment z Koránu (7. kapitola «Prekážky»):

«9 (10). My schválili sme vás na zemi a obstarali sme vám tam všetky prostriedky pre život — málo ste vďační!

10 (11). Stvorili sme vás, potom sme vám dali formu, a potom povedali anjelom: „Pokloňte sa Adamovi“ — a oni sa poklonili, okrem Iblisa; on nebol medzi tými, čo sa klaňali.

11 (12). On (Boh — naše objasnenie kontextu v citáte) povedal: „Čo ti zabránilo v tom, aby si sa poklonil, keď som ti Ja prikázal?“ On (Iblis — naše objasnenie kontextu v citáte) povedal: „Ja som lepší než on: Ty si ma stvoril z ohňa, ale jeho si stvoril z hliny“.

12 (13). Povedal On: „Zostúp odtiaľto; nepatrí sa ti tu povyšovať! Choď už: buď medzi tými, čo sa ukázali byť úbožiakmi!“ (z ruského prekladu podľa I.J.Kračkovského).

Tento koranický fragment sa vzájomne dopĺňa so skôr uvedeným fragmentom (súra 49:13) aj s novozákonným (Matúš, kap. 20):

«25. Ale Ježiš, zavolajúc ich (svojich učeníkov — naše objasnenie kontextu v citáte) k sebe, im povedal: viete, že kniežatá nad ľudom panujú, a veľmoži mu vládnu; 26. no medzi vami nech tak nie je: a kto medzi vami chce byť veľkým, nech je vašim služobníkom; 27. a kto chce byť medzi vami prvým, nech je vašim otrokom».

Alebo vo všeobecnejšej terminológii bez konkretiky «kniežat», «veľkomožných pánov» a ostatných «excelencií», «výsostí-veličenstiev» a «svätostí»: «Viete, že nad ľudom vládnu zbesilé „elity“, no medzi vami nech tak nie je...». A pokračovanie v Koráne:

«... dospejte k slovu zhodnému pre nás aj pre vás, (...) aby jedni z nás nemenili druhých z nás na pánov pomimo Boha»[170] (súra 3:57).

«Boli ste na kraji priepasti ohňa, a On vás odtiaľ zachránil. Tak vám Boh objasňuje Svoje znamenia — možnože pôjdete priamou cestou! — a nech je medzi vami občina, ktorá nabáda k dobru, prikazuje odobrené a drží od neodobriteľného[171]. Títo sú šťastní» (súra 3:99, 100).

T.j., ak to všetko dáme do súvisu s Evanjeliovými a Koranickými Zvestovaniami, nositelia «elitárnej» identity a «elitárnych» ambícií — nezávisle od ich reálnych a domnelých úspechov — sa prejavujú ako bezohľadní úbožiaci[172], ZOTROČENÍ CELKOM PRVÝM Z HRIECHOV — PÝCHOU.

Pre okolitých ľudí (jak v zložení «elity», tak aj mimo ňu) nie je dôležité:

·    či nasledovanie vyššie uvedeného «elitárneho» princípu je vôľovým prejavom vedomého postoja chápania sveta tohto «elitára», ktorý sa stal obeťou pýchy a sebaklamu.

·    alebo či sú nevedomé úrovne psychiky «elitára» zaplnené algoritmikou správania odrážajúcou princíp «ja som lepší, a preto mám právo..., ale vy ste mi v živote povinní...», hoci on sám si neuvedomuje charakter svojho správania a je len biorobotom-zombi, ktorý nevie, čo tvorí.

Nezávisle od toho, či sa tento princíp realizuje vedomým aktom vôle, alebo na základe nevedomých automatizmov — spoločnosti a biosfére sa spôsobuje škoda.

No hlavným následkom tohto postoja, nezávisle od toho, či «elitári» v Boha veria alebo nie, je to, že ich činnosť nie je podporovaná Zhora, nakoľko oni všetci sú — dokonca ak si aj vystoja v chrámoch, synagógach a ostatných «svätyniach» povinné rituálne modlitby v súlade s ich konfesijnou príslušnosťou — zarytými ateistami, potláčajúcimi a prekrucujúcimi istinnú religióznosť na základe svedomia[173] následkom svojej nedôvery Bohu v živote a svojej pýchy.

Rovnako nie je dôležité: či sa tento princíp deklaruje otvorene a priamo, alebo či majú deklarácie zmyslovo presne opačný charakter, no princíp sa uvádza do života v zamlčaní pod rúškom absolútne šľachetných deklarácií, splodených tou či onou ideologickou mocou (takýto je internacionalizmus, robiaci krytie internacizmu prázdnymi slovami o bratstve všetkých ľudí bez rozdielov v národnosti).

Vyššie opísaný princíp «elitarizácie» «my, sme lepší než oni, a preto máme právo..., ale všetci ostatní sú nám v živote povinní» je VÝCHODISKOVÝ, a boj rôznych skupín o moc, ktoré sa sformovali na mravno-etickom základe tohto princípu, i samotné panovanie pre «elity» na základe využívania rôznych druhov «hier s nenulovými sumami»[174] — sú len prostriedkom na jeho uvedenie do života[175].