No aby bolo možné pochopiť ľubovoľnú epochu, je potrebné v nej vidieť — nie nezmyselné množstvo rôznorodých udalostí a nie boj o moc rôznych politických síl a osobností — ale etapu priebehu globálneho dejinného procesu, ktorý vyjadruje určitý historický zmysel v duchu Všedržiteľnosti, ktorá vedie ľudstvo ku konkrétnemu cieľu, konkrétnej kvalite života globálnej civilizácie.
Ak to dáme do súvisu s plnou funkciou riadenia[225] (PFR), tak kvalita života civilizovanej spoločnosti je podmienená:
· po prvé, fungujúcou koncepciou riadenia, t.j. načrtnutými cieľmi spoločenského rozvoja (vedome zvoleným zmyslom života spoločnosti) a predstavami o spôsoboch a prostriedkoch dosiahnutia týchto cieľov, ktoré do spoločnosti vštepuje príslušná konceptuálna moc[226];
· po druhé, kvalitou riadenia (najmä štátneho riadenia) vykonávaného v súlade s touto koncepciou.
Preto pri analýze Sovietskej éry v dejinách Ruskej regionálnej civilizácie treba oddeľovať:
1. Ideály, kde snaha o ich uvedenie do života bola Sovietskou mocou vyhlásená za cieľ štátnej politiky.
2. Ideológiu, ktorá ašpirovala na objasnenie týchto ideálov a koncepcie ich uvedenia do života, no reálne bola orientovaná na dosiahnutie celkom iných cieľov.
3. Politickú prax komunistickej strany a sovietskej štátnosti, vôbec nie homogénnych svojou kádrovou zostavou a politickými cieľmi, ak to dáme do súvisu s reálnou mravnosťou straníckej masy, mravnosťou predstaviteľov straníckeho a štátneho aparátu na rôznych úrovniach vtedajšej «vertikály moci»
4. Život spoločnosti pod mocou ideológie a štátnosti podriadenej strane, ideologizovanej marxizmom-leninizmom v jeho rôznych výkladoch (počas epochy sa výklad neraz menil)[227].
V aktuálnej práci sústredíme istú pozornosť prevažne prvému zo štyroch menovaných faktorov a z neho prameniacim okolnostiam, ktoré sa dotýkajú vzájomných národných vzťahov.
O cieľoch Sovietskej moci, t.j. o ideáloch, o zmysle života, oddanosť ktorým ona hlásala, sa J.V.Stalin vyjadroval jednoznačne pochopiteľným spôsobom nejedenkrát aj pred rokom 1917, aj po ňom. Napríklad tu, už na sklonku svojho života:
«... Sovietska moc nemala zameniť jednu formu exploatácie inou formou, ako tomu bolo v starých revolúciách, ale mala zlikvidovať akúkoľvek exploatáciu» (J.V.Stalin. Ekonomické problémy socializmu v ZSSR. — Diela. zv. 16. — M.: Spisovateľ. 1997. — str. 157).
Tým, ktorí si nechcú domýšľať význam slova «exploatácia» v uvedenom kontexte, napovieme: reč ide o exploatácii «človeka človekom», t.j. slovo «exploatácia» označuje parazitizmus jedných «ľudí» na práci a živote iných, vrátane potlačenia rozvoja budúcich pokolení.
Pričom reč nejde ani tak o spontánnom epizodickom parazitizme rôznych osamelých jednotlivcov (aj keď oni tiež tvoria určitú sociálnu štatistiku), ale predovšetkým o vyrastajúcom zo spontánno-epizodického — systémotvornom parazitizme rôznorodých menšín na práci a živote väčšiny, podporovanom a reprodukovanom v nadväznosti pokolení na základe sociálnej organizácie (t.j. podporovanom kultúrou ako informačno-algoritmickým systémom), pretože slovo «exploatácia» predpokladá vedomé a účelové skutky zamerané na «exploatáciu objektu exploatácie»[228].
Extrémnym prejavom snahy o exploatáciu «človeka človekom» v dejinách je biblický projekt zotročenia ľudstva v mene Boha.
«Nedávaj na úrok svojmu bratovi (podľa kontextu súkmeňovcovi-židovi)ani striebra, ani chleba, ani hocičo iné, čo je možné dávať na úrok; cudzincovi (t.j. nie-židovi)dávaj na úrok, aby pán boh tvoj (t.j. diabol, ak sa skrz svedomie pozrieme na podstatu úrokového parazitizmu)ťa požehnal vo všetkom, čo sa robí rukami tvojimi na zemi, do ktorej ideš, aby si v nej vládol» (posledné sa týka nielen staroveku a nielen Palestíny obetovanej starovekým židom, pretože toto je prevzaté nie zo správy o rozšifrovaní jediného zvitku dajakého chorobopisu, nájdeného v ruinách starovekej psychiatrickej liečebne, ale zo súčasnej, masovo publikovanej knihy, propagovanej všetkými cirkvami a časťou „inteligencie“ ako večnej pravdy, danej akoby Zhora)- Deuteronómium, 23:19, 20.«...a budeš dávať na dlh mnohým národom, a sám si nebudeš brať na dlh [a budeš vládnuť nad mnohými národmi, a oni nad tebou vládnuť nebudú][229]. Hospodin [tvoj boh] ťa urobí hlavou, nie chvostom, a budeš iba navrchu, a nebudeš dole, ak sa budeš podriaďovať prikázaniam Hospodina boha tvojho, ktoré ti dnes prikazujem ochraňovať a plniť»- Deuteronómium, 28:12, 13.«Vtedy synovia cudzincov (t.j. nasledovné pokolenia nie-židov, ktorých predkovia vliezli do zámerne nesplatiteľných dlhov voči plemenu úžerníkov-spoluveriacich)budú stavať tvoje múry (takto teraz mnohé rodiny arabov-Palestíncov vo svojom živote závisia od možnosti pracovných ciest do Izraela)a ich králi ti budú slúžiť („Ja som žid kráľov – vyjadrenie jedného z Rothschildov na nevydarený kompliment na jeho adresu: „Vy ste kráľ židov“); lebo vo svojom hneve som ťa ničil, ale vo svojej priazni budem k tebe milostivý. I budú tvoje brány otvorené, nebudú sa zatvárať ani vo dne, ani v noci, aby bolo k tebe prinášané bohatstvo národov a boli privádzaní ich králi. Lebo národy a kráľovstvá, ktoré ti nebudú chcieť slúžiť, zahynú, a také národy budú úplne vykorenené»— Izaiáš, 60:10 - 12.
Hierarchovia všetkých akoby-Kresťanských Cirkví, vrátane hierarchie «ruského» «pravoslávia», trvajú na svätosti tejto ohavnosti[230] а kánon Nového Zákona, ktorý prešiel cenzúrou a redakciou ešte pred Nicejským koncilom (325 n.l.), ju hlása v mene Krista (bez akéhokoľvek opodstatnenia) až do skončenia vekov — ako blahý Boží Zámer:
«Nemyslite si, že Ja som prišiel narušiť zákon alebo prorokov[231]. Ja som ich neprišiel narušiť, ale vyplniť. Pravdivo vám hovorím: kým sa nepominie nebo i zem, nepominie zo zákona ani jedno písmenko, ani jedna čiarka, kým sa nenaplní všetko»- Маtúš, 5:17, 18.
Pri priznaní Biblie svätou a pri presvedčení o neprekrútenosti v nej Zvestovaní Zhora, sa rasovo-«elitárna» fašistická doktrína zotročenia všetkých — «Deuteronómium-Izaiáš» — stane vládnucou politickou doktrínou v kultúre biblickej civilizácie, pričom Nový Zákon programuje psychiku ovečiek cirkví Kristovho mena na podriadenie sa pohlavárom biblického projektu zotročenia všetkých:
«… neodporuj zlému. Ale ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé; a ak sa s tebou niekto bude chcieť súdiť a vziať ti košeľu, tak mu daj aj vrchný odev» — Matúš, 5:39, 40.«Nesúďte, aby ste neboli súdení» (t.j. rozhodovať, čo je Dobro, a čo Zlo v konkrétnosti života nemáte právo, a preto neodporujte ničomu)—Matúš, 7:1.
Toto je konkrétny zmysel Biblie, v dôsledku ktorého aj vznikla, a ktorým sa riadi celá biblická civilizácia — takzvaný «Západ» a čiastočne aj Rusko. Všetky ostatné veci v Biblii sú už len drobnosťami a sprievodnými okolnosťami, zameranými na rozvrat umu a zotročenie vôle ľudí.
Preto prívrženci biblických kultov by sa nemali sťažovať, že mnohí ich predstavitelia sa v ZSSR stali obeťami «neopodstatnených represií»: oni boli nositeľmi, sprievodcami a spolupáchateľmi tejto globálno-politickej doktríny, od ktorej boľševizmus zachraňoval krajinu v miere svojho chápania.