V závislosti od organizácie môže byť intelekt[113]:

- vonkajším vo vzťahu k supersystému;

- môže ho mať supersystém, zložený z bezintelektuálnych elementov, ako celok alebo podmnožina elementov v ňom;

- môžu ho mať jednotlivé elementy samotného supersystému, pričom nie všetky nevyhnutne;

- jeden (alebo viaceré) elementy supersystému môžu mať vo vnútri svojej vlastnej štruktúry elementy, tiež disponujúce intelektom.

Ale, ak by sme skúmali plnú funkciu riadenia, vedúcu k objaveniu sa supersystému, intelekt je vždy prítomný, buď v samotnom supersystéme, alebo vo vzťahu k nemu v objemnejšom, hierarchicky vyššom riadení.

Preto tam, kde to nie je podstatné, budeme otázku lokalizácie intelektu mlčky obchádzať. Súborným intelektom budeme nazývať intelekt, uskutočňujúci samoriadenie supersystému ako jednotného celku v rámci hierarchicky vyššieho objemnejšieho riadenia, nezávisle od jeho lokalizácie vo vzťahu k supersystému. Môže to byť vo vzťahu k bezintelektuálnemu supersystému vonkajší intelekt (ako v prípade materiálnej bázy pružnej automatizovanej výroby), môže to byť intelekt prítomný v supersystéme, a takisto aj intelekt, zrodený nejakým spôsobom samotným supersystémom.

Supersystémy môžu byť nehybné, t.j. stabilne existujúce v nejakom rovnovážnom režime, pokiaľ existujú elementy, ktoré ich tvoria, i supersystémy, miznúce so zmiznutím elementov.

Môžu byť supersystémy s obnovujúcou sa elementárnou bázou, ale stabilne existujúce počas života niekoľkých pokolení ich elementov v nejakom rovnovážnom režime.

Môžu byť aj supersystémy evolučne sa rozvíjajúce, ktoré od momentu svojho vzniku samotné a aj ich elementy disponujú:

- po prvé, nejakou rezervou udržateľnosti vo vzťahu k vplyvu okolitého prostredia;

- a po druhé, nejakým potenciálom rozvoja svojich kvalít vďaka zmene organizácie jak vo vnútri supersystému, tak aj vo vnútri jeho elementov.

Po zavŕšení takéhoto procesu osvojenia si potenciálu rozvoja u supersystému a jeho elementov sa mení charakter interakcie supersystému s jeho okolím i vnútorná organizácia procesov v supersystéme. To je sprevádzané nárastom rezervy udržateľnosti supersystému vo vzťahu k tlaku prostredia a (alebo) rastom produktivity (výkonnosti, sily vplyvu) supersystému vo vzťahu k prostrediu.

Proces osvojenia si potenciálu rozvoja môže zaberať niekoľko pokolení elementárnej bázy supersystému, a môže byť zavŕšený aj v priebehu existencie len jedného pokolenia. Po zavŕšení tohto procesu supersystém existuje nejaký čas v istom rovnovážnom režime vzťahov s prostredím, buď ako nehybný - strnulý, alebo ako supersystém s obnovovanou elementárnou bázou. Pritom sa môže stať základom pre supersystémy ďalšej generácie alebo hierarchicky vyššieho supersystému. Nás bude ďalej zaujímať proces osvojenia si potenciálu rozvoja supersystému.

Preskúmame supersystém, vovedený do nejakého prostredia za nejakými cieľmi, bezprostredne po začatí procesov jeho adaptácie k prostrediu a osvojenia si potenciálu rozvoja. Prostredie v danom kontexte sú procesy, s ktorými má supersystém dočinenia: ktoré na neho vplývajú a  na ktoré vplýva on sám. Objektívne procesy môžu byť pre riadiaci subjekt záujímavé, buď ako materiálne (čiastkové, energetické) procesy, alebo ako informačno-algoritmické, alebo obidva zároveň. To vedie k vzniku dvoch druhov vydeľovania a/alebo lokalizácii supersystému ako celku, jeho fragmentov a  elementov v matrici predurčenia bytia (miery) Stavby sveta - Universa, ktorých charakteristiky sa môžu meniť s plynutím času.

Po prvé – priestorová lokalizácia. Pritom pojem „priestor“ možno definovať ako informačnú charakteristiku materiálnych objektov Vesmíru, odzrkadľujúcu v jedinečnej, subjektívnej čiastkovej miere ich vzájomnú vloženosť a  usporiadanosť podľa hierarchických stupňov Vesmíru v súlade s matricou predurčenia existencie Stavby sveta. Príkladom takéhoto nejednoznačného subjektivizmu chápania lokalizácie sú modely slnečného systému - heliocentrický a geocentrický.

Po druhé - informačná lokalizácia. Pod týmto pojmom sa rozumie charakteristika informačných objektov[114], odzrkadľujúca v subjektívnej miere riadiča (strojcu, manažéra) ich vzájomnú vloženosť a hierarchičnosť, nehľadiac na materiálne nosiče, na ktorých je informácia zapísaná. Takisto v súlade s matricou predurčenia existencie Stavby sveta - Universa.

Uvedieme príklad zmeny informačnej lokalizácie. Jeden redaktor všetko vysvetlí v Predslove ku knihe a druhý v Doslove, hoci ich text sa môže odlišovať iba názvom „predslov“ alebo „doslov“. Iný tú istú informáciu rozptýli do množstva poznámok pod čiarou a vysvetliviek v samotnom texte knihy. Čitateľ, prijímajúc informáciu z knihy, vytvorí v svojej subjektívnej miere nový variant i priestorovej, i informačnej lokalizácie zápisov a zmení svoju subjektívnu mieru.

Pre každý z elementov, tvoriacich supersystém, je celý zvyšok supersystému časťou vonkajšieho prostredia. Všetky elementy sú do istého stupňa autonómne v materiálnom (energetickom) a  informačno-algoritmickom zabezpečení ich činnosti. Vďaka tomu supersystém ako celok je tiež do istej miery autonómny v uvedenom zmysle. Avšak vo vzťahu k prostrediu môže byť neuzavretý, t.j., môže udržiavať svoju existenciu na úkor zdrojov prostredia, alebo výmena s prostredím môže mať obojstranný charakter.

Informačno-algoritmické zabezpečenie (samoriadenia) správania sa elementov supersystému, v ktorom je obsiahnutý potenciál rozvoja, je organizované minimálne dvojúrovňovým spôsobom:

1.      Existuje fundamentálna časť, identická pre všetky elementy supersystému. Tá zabezpečuje existenciu elementov supersystému v prostredí s nejakou rezervou udržateľnosti od momentu zavedenia supersystému do prostredia. Ak jej niet, tak supersystém nemôže prebývať v prostredí, ale je vytlačovaný alebo likvidovaný.

2.      Adaptačná časť, rozvíjaná v každom elemente osobito na báze fundamentálnej časti informačno-algoritmického zabezpečenia v procese fungovania elementu v supersystéme i  obklopujúcom ho prostredí.

Fundamentálna časť môže mať vlastné hierarchické usporiadanie informačno-algoritmických modulov, nevyhnutné pre zabezpečenie počiatočnej špecializácie elementov, robiace ich čiastkovými (a nie plnými) vzájomnými analógiami. Príkladom tohoto je rozdelenie podľa pohlavia u ľubovoľného biologického druhu. Táto usporiadanosť fundamentálnej časti primerane predurčuje aj usporiadanie adaptačnej časti informačného zabezpečenia. Samozrejme, toto sa odzrkadľuje aj v štruktúrnej organizácii materiálneho nosiča informačno-algoritmického zabezpečenia, t.j. každého z elementov supersystému. Inými slovami, v štruktúre elementu možno rozlíšiť oblasti, vzťahujúce sa k fundamentálnej i  k adaptačnej časti informačno-algoritmického zabezpečenia[115]. Vo veľkých supersystémoch sa toto všetko prejavuje v štatistických charakteristikách rozdielnosti a  zhody parametrov elementov a je predurčené v pravdepodobnostno-štatistickom zmysle.

Vďaka tomu okamžite nezameniteľné elementy sú jednako len pravdepodobne zameniteľné druhými elementami za nejaký pravdepodonostne predurčený čas, keďže do ich pamäte (adaptačnej časti informačno-algoritmického zabezpečenia) môžu byť zavedené informačno-algoritmické moduly, zabezpečujúce nevyhnutnú špecializáciu pri zámene jedného elementu druhým.