— tak vzniká vodca – koncentrátor riadenia.

Informačno-algoritmické zasahovanie s použitím cudzích systémov kódovania v podmienkach informačnej uzavretosti štruktúry, uskutočňujúcej toto zasahovanie, skúmané v dlhšom časovom intervale, sa ukazuje byť očividne najviac efektívnym. A toto je videné ako líderstvo v koncentrácii riadenia. Avšak líder je odsúdený zahynúť po „pôrode“, keďže ním porodená štruktúra–koncentrátor, cez ktorú vplýva na druhých, sa informačno-algoritmicky uzatvára aj vo vzťahu k nemu samému. Táto štruktúra-koncentrátor vytvára systém riadenia, ktorého centrum získava plnú funkciu riadenia takisto na úrovni celosupersystémového významu a ktorého periféria preniká do všetkých regiónov.

Tento medziregionálny systém má tendenciu zhromažďovať a skrývať informácie, načerpané – ním získané vo všetkých vzájomne si konkurujúcich regiónoch. Dôsledkom je, že postupom času sa jeho skúsenosť v procese fungovania v minimálnej miere odlišuje od skúsenosti celkového supersystému, zahŕňajúceho regióny. Okrem toho, v porovnaní s regiónmi, vystavenými spracúvaniu (manipulácii, ovplyvňovaniu)* medziregionálnym centrom, je jeho vlastná kultúra činnosti v najmenšej miere zasiahnutá poruchami rôzneho druhu (samozrejme, ak by sme nebrali do úvahy otázku o počiatočnej poruchovosti takého spôsobu koncentrácie riadenia a ním vytváranej sekundárnej poruchovosti osobitného druhu).

Toto stavia centrum riadenia medziregionálneho systému nad všetky regióny, ale región líder-koncentrátor tým samým klesá významom na úroveň všetkých ostatných regiónov. Ďalej medziregionálne centrum dáva pozor – si chráni svoj monopol na vykonávanie plnej funkcie riadenia na úrovni celosupersystémového významu všade tam, kam len prenikne jeho periféria. Koncentrácia riadenia v supersystéme pod jeho vedením vyzerá v dlhodom časovom intervale ako rozloženie regionálneho autonómneho riadenia podľa plnej funkcie celosupersystémového významu a pohltenie úlomkov, zbavených takéhoto riadenia, konglomerátom s následným nepripustením znovuzrodenia samoriadenia v regiónoch podľa plnej funkcie na úrovni celosupersystémového významu.

Následkom takých udalostí sa v supersystéme rozširuje medziregionálny konglomerát, pre ktorý sú charakteristické nasledovnéhlavné špecifiká:

·         medziregionálne centrum riadenia získava kolosálnu rezervu udržateľnosti v porovnaní s každým z ostatných centier riadenia v konglomeráte;

·         rezerva udržateľnosti procesov riadenia každého centra riadenia, kontrolovaného medziregionálnym je mizivá a je nastavovaná medziregionálnym centrom riadenia.

Základom toho je viac alebo menej efektívna realizácia jeho monopolu na plnú funkciu riadenia na úrovni celosupersystémového významu a chronologicky dlhodobá neinformovanosť ním kontrolovaných centier (t.j. krátka a ohraničená pamäť a nechránenosť ich okruhov riadenia pred ovplyvňovaním cez nimi nekontrolované a nerozpoznané (neidentifikované) kanály informačnej výmeny, štruktúry, úrovne ich hierarchie, atď.).

·         združený intelekt medziregionálneho centra vymieňa potenciál súborného intelektu ním kontrolovaných regiónov (podvrhuje seba namiesto neho)*;

·         periféria medziregionálneho centra v prípade nevyhnutnosti vystupuje ako generátor autosynchronizácie v bezštruktúrnom riadení.

Celkový systém vzájomnej vloženosti - medziregionálne centrum a a ním kontrolovaná  periféria regiónov - je riadený ako celok v dôsledku takmer plnej podriadenosti každého regiónu a jeho štruktúr konglomerátu ako celku. Avšak rezerva udržateľnosti riadenia konglomerátu, ako „ucelenosti“, je oveľa nižšia ako potenciálne možná v dôsledku zaťaženia čiastkových vektorov cieľov v konglomeráte mnohými chybami (obzvlášť pri porovnaní s hierarchicky Najvyšším vektorom cieľov vo vzťahu k supersystému). Podpora chybovosti vektorov cieľov v kedysi autonómnych regiónoch je základom - princípom vlády medziregionálneho centra. Celková nízkosť hĺbky zhody vektorov cieľov potenciálne hrozí konfliktami samoriadenia a vyžaduje vynaloženie zdrojov konglomerátu na ohraničenie samoriadenia na nižších hierarchických úrovniach a potláčanie rušivých procesov konfliktných samoriadení. Z týchto dôvodov je celková úroveň kvality riadenia supersystému ako celku nízka, aj keď proces koncentrácie riadenia plynie udržateľne, ale osvojenie potenciálu rozvoja sa umelo zdržiava do momentu ukončenia koncentrácie riadenia.

Na stratu riadenia v konglomeráte je nutný vplyv dostatočne silného faktora na jeho regióny, na ktorého frekvenčné parametre je reakcia neefektívna (alebo nemožná) v dôsledku nízkej rýchlosti - pružnosti konania medziregionálneho centra v nastavení pre riadenie nevyhnutnej hĺbky zhody vektorov cieľov v konglomeráte. Napriek tomu je takáto strata riadenia zvratná za podmienky, že v supersystéme neexistuje iné centrum riadenia celosupersystémového významu podľa plnej funkcie riadenia. T.j. neexistuje konkurent, pripravený v ľubovoľnom momente podchytiť riadenie od konglomerátu odštiepených úlomkov, keďže samotné úlomky v momente vystúpenia z  konglomerátu nie sú schopné byť nositeľmi plnej funkcie riadenia na celosupersystémovej úrovni.

No, k tomuto rozpadu a zjednoteniu úlomkov, ako spôsobu koncentrácie riadenia, existuje objektívna alternatíva. Je možná DRUHÁ cesta uskutočnenia koncentrácie riadenia – predchádzajúce vpisovanie - predikčné začleňovanie[127]. Centrum–líder, predbehnuvší vo vývoji nejakých konkurentov alebo chystajúci sa vyjsť, raz a navždy, z konkurenčného stavu s nimi, identifikuje ich a aj svoje objektívne a potenciálne vektory cieľov. Zah

ŕ

ňa do svojho informačno-algoritmického vybavenia modely správania konkurentov, a takým spôsobom informačno-algoritmicky pohlcuje ich štruktúrne a bezštruktúrne riadenie. Na ceste ich samostatného objektívneho rozvoja v matrici možností on predchádzajúco rozvíja svoju činnosť tak, aby „konkurenti“, dosiahnúc príslušnú úroveň rozvoja, sa sami zapájali do jeho činnosti.

Takto on viaže na seba štruktúrnym a bezštruktúrnym spôsobom ich centrá riadenia a celý čas sa snaží о zavedenie a podporu maximálnej hĺbky zhody vektorov cieľov u seba a u „konkurentov“, ktorých on informačno-algoritmicky objíme - obsiahne a začlení do seba.

Toto postupom času vedie k zhodnému nekonfliktnému riadeniu, uskutočňovanému rôznymi centrami bez zničenia regionálneho riadenia, štruktúr, infraštruktúr a elementárnej základne konkurentov. Líder, koncentrátor riadenia, predstihujúco – predbiehajúco - predikčne buduje štruktúry a infraštruktúry, ktoré v budúcnosti bude využívať i on i akoby ním „pohltení“ konkurenti.

V najdokonalejšej forme sa pri predchádzajúcom vpisovaní - predikčnom začleňovaní každé konanie konkurenta alebo protivníka nevníma začleňujúcou (integrujúcou) stranou ako ujma – škoda, ale ako prínos s nejakým pozitívnym efektom.

Predchádzajúce vpisovanie - predikčné začleňovanie je postavené na princípe:

Cieľ ospravedlňujÚ prostriedky,  čiže:Účel svätiA prostriedky.

V tomto „U/A“ je celý rozdiel: chybný cieľ je len okamih – krátka epizóda v dlhom procese používania bezchybných prostriedkov, na rozdiel od ničenia, kde zámerne zlé, nemravné prostriedky poškvrňujú blahý - prospešný cieľ.

Predchádzajúce vpisovanie - predikčné začleňovanie v porovnanís deštrukciou kvôli integrácii úlomkov vytvára hierarchiu štruktúr s minimálnym množstvom chýb v celej jej množine vektorov cieľov. Predchádzajúce vpisovanie - predikčné začleňovanie sprevádza aj tendencia formovania súborného intelektu. V procese predchádzajúceho vpisovania - predikčného začleňovania sa vytvára mnohoregionálny blok, majúci kolosálnu rezervu udržateľnosti z pohľadu hĺbky zhody  objektívnych a potenciálnych vektorov cieľov v celom jeho množstve vektorov v porovnaní s konglomerátom, riadeným medziregionálnym centrom.