Okrem mnohoregionánych blokov sa môžu v supersystéme objaviť regióny, vyvíjajúce sa dlhodobo v informačnej izolácii od ostatného supersystému. Izolovaný samostatný rozvoj v takýchto podmienkach zbližuje, „spokrvňuje“ izolovaný región a blok. Oni (spolu i jednotlivo) majú väčšiu rezervu udržateľnosti riadenia vzhľadom na hĺbku zhody vektorov cieľov.

Koncentrácia riadenia môže v supersystéme v niektorých etapách osvojenia svojho potenciálu rozvoja ísť dvoma cestami súčasne. Niektoré riadiace centrá v supersystéme sa na nej objektívne viac prikláňajú k predchádzajúcemu vpisovaniu - predikčnému začleňovaniu, a druhé k ničeniu riadenia konkurentov a pohlcovaniu úlomkov.

Preto v niektorej etape procesu koncentrácie riadenia supersystému, objímajúceho - obsahujúceho regióny, je pravdepodobný stret – zrážka medziregionálneho konglomerátu a mnohoregionálneho bloku. Výsledok takéhoto stretu je určený nie celkovou silou - kapacitou zdrojov každej z konfliktných strán, ale subjektívnym faktorom, zviazaným hlavne s blokom.

Blok má objektívnu prevahu nad konglomerátom v rezerve udržateľnosti procesov v bloku, podmienenou väčšou hĺbkou zhody objektívnych a subjektívnych vektorov cieľov.

Avšak subjektívny vektor cieľov centra riadenia bloku (centra vydelivšieho sa v bloku) sa môže stať aj antagonistickým k jeho objektívnemu aj potenciálnemu vektoru cieľov, predovšetkým v dôsledku informačno-algoritmickej agresie medziregionálneho centra cez centrom bloku nekontrolované okruhy riadenia.

Z tohto dôvodu nie je blok zaistený pred zničením svojho centra riadenia, celoblokových štruktúr a infraštruktúry počas informačnej agresie medziregionálneho centra.

Ale pred následkami takejto agresie nie je zaistené ani medziregionálne centrum, lebo spolu s elementárnymi zdrojmi bloku a jeho úlomkami integruje do seba aj celý súbor procesov, objektívne plynúcich v bloku, podriadených objektívnemu vektoru cieľov bloku. Keďže objektívne vektory cieľov bloku majú krajne nízku chybovosť, tak integrácia bloku do konglomerátu vyžaduje v dostatočne krátkom termíne vniesť - infiltrovať chyby do objektívnych vektorov cieľov bloku. Nato je potrebné: zastaviť činnosť vnútroblokových faktorov odstraňovania chýb vo vektoroch cieľov; a rozpoznať cieľové vektory, vládnuce v bloku, keďže zavedenie – infiltráciu chýb je nutné vykonať v čo najkratšom čase a cielene.

Avšak chápanie objektívneho vektora cieľov bloku v jeho súvzťažnosti s vektorom cieľov hierarchicky vyššieho objemnejšieho riadenia až do hierarchicky Najvyššieho je vec subjektívna a neľahká dokonca aj pre centrum riadenia bloku, a nieto ešte pre centrum riadenia kongomerátu.

To jest, pri chápaní sú možné chyby, z ktorých najťažšou je chápanie bloku ako konglomerátu, podobného vlastnému. Inými slovami, najťažšie zo všetkého je vyhodnotiť vektor chyby riadenia vo vzťahu k hierarchicky Najvyššiemu, t.j. potenciálový vektor cieľov bloku.  Neidentifikovanie (nerozpoznanie) vektora chyby riadenia pohlcovaného systému je základom nepredpovedateľnosti následkov pohltenia, t.j. pravdepodobnostná predurčenosť katastrofického riešenia neurčitostí vo vlastnom riadení konglomerátu.

Druhá strana identifikácie vektorov cieľov je spätá s časovou tiesňou, v ktorom sa nachádza medziregionálne centrum v procese integrácie dostatočne rozsiahleho bloku do konglomerátu. Vec je v tom, že pokiaľ bol blok riadený svojim riadiacim centrom, bolo možné dostatočne presne rozpoznať objektívny celoblokový vektor cieľov i subjektívny vektor cieľov bloku, no najťažšie zo všetkého je vyhodnotiť potenciálový vektor cieľov bloku, obsahujúci reálne možnosti, nevyužívané jeho riadiacim centrom zo subjektívnych príčin.

Ciele vo vektoroch sú vždy zviazané s objektívnymi procesmi veľkého frekvenčného rozptylu. Nízkofrekvenčné kmitavé procesy v prírode sú väčšinou energeticky náročnejšie, ako s nimi rovnakokvalitatívne vysokofrekvenčné procesy a postupom času pohlcujú energiu a algoritmiku vysokofrekvenčných. Okrem toho, s vysokofrekvenčným procesom môže byť informačno-algoritmicky zviazaný nízkofrekvenčný proces, „obrusujúci“ plynulou krivkou maximá alebo minimá vysokofrekvenčného. Takým príkladom je. amplitúdová modulácia zvukového rádiovysielania[128].

Reakcia bloku na pokus - snahu o jeho integráciu do konglomerátu prebieha vo všetkých frekvenčných pásmach vzájomnej interakcie. Identifikácia nízkofrekvenčných procesov (nesúcich veľkú energiu) a procesov–ohýbajúcich (modulátorov)* vyžaduje veľa času, ktorého v časovej tiesni niet. Alebo vyžaduje obrátiť sa na štruktúry vonkajšieho riadenia, ktoré dlhodobo skúmali - sledovali blok a možno taktiež boli účastní v jeho riadení a majú svoje vlastné plány do budúcna vo vzťahu i k bloku, i ku konglomerátu. Pritom je to o  to zložitejšie, že sa aktivizujú procesy, späté s potenciálovým vektorom cieľov bloku, ktorých intenzita bola zanedbateľná do začiatku integrácie bloku do konglomerátu (vlastne dôsledkom toho sa pokus pohltenia bloku konglomerátom aj stáva možným).

O týchto procesoch má najlepšiu predstavu nie jednoducho vonkajšie, ale iba hierarchicky Najvyššie (vo vzťahu k supersystému) riadenie, ktorému sa medziregionálne centrum dosiaľ protiví - vzdoruje. 

Avšak hĺbka zhody cieľového vektora hierarchicky vyššieho riadenia a objektívneho vektora cieľov bloku je kvôli pevnosti zostrojenia bloku metódou predchádzajúceho vpisovania - predikčného začleňovania hlbšia, ako u medziregionálneho centra. Je to kvôli tomu, že na rozdiel od bloku, vybudovanie konglomerátu predpokladá aj antagonizáciu fundamentálnej a adaptačnej časti informačnej výbavy. Preto podpora bloku Zhora je viac pravdepodobná, ako podpora konglomerátu.

 Rozsiahlosť vektorov cieľov bloku; mnohonásobné duplikovanie bez inverzií a antagonizmov jedných a tých istých cieľov v rôznych čiastkových vektoroch cieľov rôznych fragmentov bloku, vytvárajúcich sa počas celého času existencie bloku, porovnateľného s časom vzniku autonómnych regiónov a medziregionálneho centra v supersystéme; subjektivizmus vnímania vektora cieľov zo strany medziregionálneho centra; činnosť faktorov obnovy autonómneho centra riadenia bloku podľa plnej funkcie (alebo niekoľkých centier, uskutočňujúcich v ňom paralelné riadenie a dosahujúcich zhodu riadenia, vychádzajúceho z každého z nich); pravdepodobnostná predurčenosť vyriešenia nekompromisného konfliktu medziregionálneho centra s hierarchicky vyšším (objemnejším) riadením – to medziregionálne centrum negarantuje po pravdepodobnej obnove riadenia v bloku podľa plnej funkcie, pritom s vyššou kvalitou a  rezervou udržateľnosti riadenia, než predtým. Po tomto môže nasledovať efektívne včlenenie konglomerátu do bloku vďaka nízkej rezerve udržateľnosti periférie konglomerátu z hľadiska hĺbky zhody vektorov cieľov, lebo obnova riadenia bloku je podľa všetkého sprevádzaná rozpoznaním (identifikáciou) príčin straty riadenia v ňom, t.j. agresia medziregionálneho centra prestáva byť pre blok tajomstvom. Je to o to viac pravdivé,  ak súborný intelekt bloku je agresiou konglomerátu už prebudený a jeho činnosť sa reálne prejavuje hoc len ako záblesky, ak nie ako neprerušovaný udržateľný proces.

Ak však k začiatku pohlcovania bloku konglomerátom v bloku už udržateľne funguje súborný intelekt, stanuvší sa novým ohnivkom -  článkom v hierarchicky vyššom riadení vo vzťahu k elementom supersystému, tak je konglomerát proste odsúdený, lebo:

1.po prvé, zborový intelekt bloku má garantovanú hierarchicky vyššiu podporu;

2.po druhé, ľubovoľný zborový intelekt je sám o sebe mocnejší, ako združenie intelektu       konglomerátu, pokúšajúce sa vymeniť - seba podsunúť za súborný intelekt bloku.