Porovnanie výkonnosti a zdrojových rezerv bloku a  konglomerátu v tejto situácii nebude hrať úlohu, lebo strata riadenia v konglomeráte má pravdepodobnostne predurčene charakter stroskotania - kolapsu riadenia, a od konglomerátu odštiepený región objektívne potrebuje realizáciu plnej funkcie riadenia celosupersystémového významu, k uskutočňovaniu ktorej je on sám v momente odklonu nespôsobilý, a blok ju môže poskytnúť. Nakoľko chybovosť vektorov cieľov v regiónoch konglomerátu je udržiavaná umelo, tak na zvýšenie rezervy  udržateľnosti riadenia regiónov, začlenených do bloku, stačí centru bloku ako minimum nebrzdiť celosupersystémové faktory odstraňovania defektov v ich vektoroch cieľov a ako maximum - cieľavedome odstraňovať v regiónoch rozpoznané defekty.

Postup - konanie bloku vo vzťahu k regiónom konglomerátu je tým istým postupom, ktorý bude nútené podniknúť aj samotné medziregionálne centrum riadenia na svoju záchranu v konflikte s hierarchicky vyšším (objemnejším) riadením, predpokladajúcim osvojenie si potenciálu rozvoja supersystému. Preto vo svojom konaní, uskutočňujúc predchádzajúce vpisovanie – predikčné začleňovanie, blok neprotirečí tendenciám osvojenia potenciálu rozvoja. Ale konanie medziregionálneho centra v minulosti i v perspektíve  protirečí tejto tendencii. To sa prejavuje v predchádzajúcom vpisovaní - predikčnom začleňovaní - vkladaní vysokofrekvenčných procesov do nízkofrekvenčných. Ak sa to nerobí, tak vysokofrekvenčné, nevložené procesy zrodia ich modulujúce (objímajúce) neriadené nízkofrekvenčné procesy, čo ústi do neorganizovanej erupcie - spontánneho výronu energie so sprievodným zničením štruktúr supersystému, jeho elementárnej bázy a stratou jeho informácií. Vyzerá to ako kolaps riadenia a vo svojej podstate je variantou katastrofického riešenia neurčitostí v dôsledku chybovosti v riešení úloh o predpovedateľnosti správania sa (alebo vzdania sa riešenia takej úlohy).

Aby sa tomuto vyhlo, musí proces riadenia prebiehať v súlade s hierarchicky Najvyšším riadením. Je teda nutné Ho vedieť rozpoznať v množstve informačných tokov proste vonkajšieho riadeniavo vzťahu k supersystému a nie zavrhovať jeho upozornenia, ktorých účelnosť môže aj byť nejasná na úrovni informovanosti  supersystému.

Vo vzťahu k spoločenstvu, skúmanému ako supersystém, to znamená, že algoritmika predchádzajúceho vpisovania – predikčného začleňovania sa má rozvíjať orientovaním sa na prechod k Človečiemu typu stroja psychiky ako k jedinému normálnemu pre ľudí. V takom prípade je najefektívnejšia v zmysle dosiahnutia cieľov a nezvratnosti výsledkov, lebo sa rozvíja v riečisku Božieho Zámeru - Prozreteľnosti a  za  priamej i  sprostredkovanej podpory hierarchicky Najvyšším všeobjímajúcim riadením.

Avšak aj nositelia démonického typu stroja  psychiky môžu v svojom rozvoji dosiahnuť uskutočnenie koncentrácie riadenia metódou predchádzajúceho vpisovania – predikčného začleňovania. Ale aj v tomto prípade budú u nich nevyhnutné konflikty s hierarchicky Najvyšším všeobjímajúcim riadením jak pri uskutočňovaní riadenia v rámci ich autonómneho regionu supersystému, tak aj za jeho hranicami v rámci celkového supersystému. Pri rozvíjaní algoritmiky predchádzajúceho vpisovania – predikčného začleňovania na osnove démonického typu stroja psychiky, pri jej nesporne vyššej efektivite, než u algoritmiky rozvrátenia a  pohlcovania úlomkov, bude nevyhnutne viesť k stroskotaniu riadenia, vrhnúc jej prívržencov do katastrofy, z ktorej niet východiska, alebo postaviac ich na hranu takejto katastrofy.

Vec sa má tak, že rozbitie autonómnych regiónov a  formovanie konglomerátu je očividnejšie – ľahšie rozpoznateľné a menšie zlo, než formovanie bloku metódou predchádzajúceho vpisovania – predikčného začleňovania na osnove deamonického typu stroja psychiky. Vďaka nízkej kvalite riadenia v konglomeráte a nízkej rezerve udržateľnosti riadenia v ňom je ľahšie prejsť od konglomerátu k bloku a celostnému supersystému, v ktorých vládne Človečí typ stroja psychiky, ako prejsť k uvedenému bloku od bloku, v ktorom vládne démonický typ stroja psychiky.[129]

Pritom pohltenia bloku konglomerátom môžu byť sprevádzané pokusom nanútiť bloku konglomerátne stereotypy rozpoznávania vo vzťahu k celkovému supersystému hierarchicky vyššieho riadenia. Úspešnosť tohto pokusu závisí od vektora cieľov a udržateľnosti procesu hierarchicky vyššieho riadenia, spoločného vo vzťahu k bloku i konglomerátu a konkrétne - čo ono na danej etape uprednostní:

·         urýchlenú koncentráciu riadenia zo strany konglomerátu, a potom zvrhnúť štruktúry jeho riadenia;

·         formovanie súborného intelektu v bloku s pohltením konglomerátu do bloku pred zavŕšením    koncentrácie riadenia podľa konglomerátno-medziregionálneho spôsobu;

·         učenie súborného intelektu bloku dobru na príklade agresie konglomerátu.

Celkovo však počas osvojovania potenciálu rozvoja supersystému prebieha proces vytesnenia primitívnych schém riadenia rozvinutejšími, zabezpečujúcimi vyššiu kvalitu riadenia v zmysle uvoľňovania zdrojov. Pritom sa štruktúrne a bezštruktúrne riadenia stávajú nerozoznateľnými.

Už sme predtým preukázali, že aktuálne elementárne rezervy udržateľnosti supersystému, a tak aj jeho produktivita, sú tým vyššie, čím menej sa informačný stav pamäte elementov v procese ich fungovania líši od celkovej skúsenosti pamäte supersystému, nahromadenej za celé obdobie jeho existencie v danom prostredí. K tomu môžno doplniť: a čím rýchlejšie sú každému z elementov v procese jeho činnosti dostupné voľné intelektuálne zdroje supersystému.To predpokladá vysokú rýchlosť a priepustnosť kanálov informačnej výmeny medzi elementami vo vzťahu k času, nevyhnutnému pre elementy na obsluhu čiastkového cieľa, stojaceho pred každým z nich.

Používanie vonkajšej informácie, presahujúcej hranice možností vlastného informačného zabezpečenia elementu, musí pravdepodobnostne predurčovať vyššiu kvalitu jeho činnosti, ako jej ignorácia. Konkrétne z tohto dôvodu znečisťovanie informačného prostredia supersystému lživou informáciou zodpovedá za rozpad celostného riadenia supersystému a je prostriedkom koncentrácie riadenia metódou rozpadu s následným pohltením úlomkov. Rozšírenie lživej informácie – dezinformácie, pri všetkom tom, niekedy umožňuje rýchlo odstraňovať určité priebežné chyby riadenia. Avšak ďalší vývoj procesov je následne sprevádzaný vznikom chýb riadenia, vyvolaných práve touto lživou informáciou, ktorá zo supersystému nikam nemizne a v niektorej etape sa stáva základom chybného riadenia pri vybratí tejto dezinformácie z pamäte.

Konkrétne z tohto dôvodu niet rozdielu v spoločnosti medzi lžou zo ziskuchtivosti a „milosrdnou“ lžou „na spasenie“, pretože to spoločnosť i nechápe i bezbožne klame. Okrem toho, „dobromyseľná“ nezištná lož jedného „pre spásu“ môže byť „vodou“ na mlyn ziskuchtivosti iného.

Preto, ak sa úmyselne lživá informácia rozširuje v supersystéme, tak sa ňou zdržuje proces osvojenia jeho potenciálu, brzdí sa formovanie súborného intelektu a padá kvalita riadenia. A to vedie k otázke o udržateľnosti riadenia v podmienkach, keď do uzavretého systému je možný vstup nedôveryhodnej informácie, a takisto keď sa nedôveryhodná informácia skutočne do systému dostane.

Celú rôznorodosť procesov riadenia je možné porovnať s tromi typmi algoritmov kvality správania sa uzavretého systému.