Vo všetkých nižšie skúmaných prípadoch sa jedná o riadenie podľa plnej funkcie, v už predchádzajúcich kapitolách definovanom zmysle tohto termínu.

PRVÝ typ algoritmov vypracovania riadiaceho riešenia je znázornený na obr. 1

Vstupný informačný tok (vonkajšie a vnútorné informačné väzby) prichádza do prevodníka - transformátora, kde sa na základe momentálne prebiehajúcej informácie vypracováva priebežné riešenie. To je následne predávané výkonným orgánom.

Sú možné také varianty zoskupenia - skombinovania vstupného toku informácií a charakteristík prevodníka – transformátora informácií, vypracuvajúceho riadiace riešenie, v dôsledku ktorých sa týmto spôsobom „samoriadiaci“ systém skutočne javí byť riadeným z vonku, ak niekto do jeho vstupu vovedie zodpovedajúci informačný tok, predvídajúc reakciu prevodníka – transformátora na každú z jeho variánt.

Ale aj keď takého riadenia z vonku niet, tak systém, neprestajne reagujúc na momentálnosť a podriaďujúc priebežnej momentálnosti takmer všetky svoje zdroje, nie je v stave udržateľne sa orientovať na dlhodobú perspektívu a, ako následok, pracovať na jej realizácii.

Nato, aby sme sa udržateľne orientovali na dlhodobú perspektívu a udržateľne pracovali na jej dosiahnutí, je nevyhnutné si túto zadefinovanú perspektívu pamätať - uvedomovať v každom okamihu spracovania momentálne prichádzajúcej informácie v procese vypracovania a uskutočnenia riadiaceho riešenia.

Ak je to dosiahnuté, tak riadenie prebieha podľa algoritmov druhého a tretieho typu.

DRUHÝ typ algoritmov riadenia je zobrazený na obr. 2.

Vstupný tok informácií, vnikajúc do systému, sa predovšetkým ukladá do jeho pamäte. Prevodník – transformátor informácie, vypracovávajúci riadiace riešenie, uskutočňuje výber informácií z pamäte, porovnávajúc pamäťou nahromadené informácie s neprestajne prichádzajúcou informáciou. Riadiace riešenie sa v podstate vypracováva na základe celej informácie pamäte, následkom čoho si systém zachováva v riadení udržateľnú orientáciu na ciele dlhodobej perspektívy. Je schopný ich dosiahnuť preto, lebo nestráca dlhodobé ciele v procese vypracovania a uskutočnenia riadiacich riešení v toku aktuálnej informácie. Odfiltrovávajúc na základe informácie pamäte strategické riadenie destabilizujúcu vysokofrekvenčnú zložku všemožného „zmätku“, systém, podriaďujúc sa jej s algoritmami prvého typu, stráca ciele dlhodobej perspektívy a v procese riadenia sa od nich odkláňa. Riadiac „v duchu“ algoritmiky tretieho typu si systém zachová udržateľnosť svojej práce.

Jednako len, pri priamom ukladaní prichádzajúcej aktuálnej informácie do pamäte je možné napadnutie obsahu pamäte a jej štruktúrnej organizácie. Svojim charakterom je analogické napadnutiu počítačovými vírusmi adresárového systému pevného disku a informácií, uložených v adresároch. Oni (vírusy, červy, trójske kone)* môžu zasahovať jak databázy, tak aj algoritmy, na osnove ktorých prevodník - transformátor informácií vypracováva riadiace riešenie.

Inými slovami – je nevyhnutná ochrana pamäte, z ktorej prevodník – transformátor čerpá nevyhnutnú informáciu v procese vypracovania riadiaceho riešenia. To nás privádza k algoritmu tretieho typu.

TRETÍ typ algoritmov riadenia je zobrazený na obr.3.

V ňom všetko prebieha, ako v druhom type, ale pred uložením do pamäte prechádza vstupný tok informácie cez bezpečnostný algoritmus. Ten rozpoznáva nedôveryhodnú a podozrivú informáciu, vrátane pokusu o priame a nepriame (sprostredkované) riadenie zvonku. Prechod cez bezpečnostný algoritmus je kvôli tomu, aby sa vypracovanie riadiaceho riešenia zakladalo iba na informácii, vyhodnotenej ako spoľahlivá. V tých prípadoch, keď vznikajú ťažkosti s určením kvality informácie, algoritmus - strážca pamäte – ju umiestni do špecializovanej oblasti pamäte, znázornenej na obrázku 3 obdĺžnikom s názvom „Karanténa“, pre následné vyjasnenie dôveryhodnosti. Algoritmus, znázornený na obr. 3, predpokladá, že obdĺžnik s názvom „Transformátor (menič) informácie“ má v systéme najvyššie právomoci. Preto môže premiestňovať informacie z „Karantény“ do oblasti normálnej „Pamäte“ a meniť „Bezpečnostný algoritmus“ podľa miery nahromadenia skúsenosti systému s prostredím. To vyžaduje v procese riadenia prehodnotenie obsahu pamäte podľa kategórií „dôveryhodné“, „lživé“, „podozrivé“, „neurčené“.

Do očí bijúci rozdiel v správaní sa systémov, riadiacich sa na princípe algoritmov prvého typu a algoritmov druhého a tretieho typu, je v tom, že zmena vstupného informačného toku v algoritmike prvého typu vyvoláva okamžitú (vo vzťahu k rýchlosti reakcie „Prevodníka – transformátora informácie“) zmenu riadenia. A v algoritmoch druhého a  tretieho typu zmena vstupného informačného toku nemusí vôbec vyvolať nejakú viditeľnú zmenu riadenia, alebo môže vyvolať zmeny v riadení až po nejakom, niekedy veľmi dlhom čase. Ak sa však do algoritmu vypracovania riadiaceho riešenia zapojí prognóza správania sa systému (použije sa schéma „prediktor-korektor“), tak zmena riadenia môže predbiehať zmenu toku vstupnej informácie (konať v predstihu)*. Jednako len, nehľadiac na túto navonok bezrozdielnosť v správaní sa systému vo vzťahu k vstupnému toku informácií, v algoritmoch druhého a tretieho typu sa vstupná informácia neignoruje. Pri ich porovnaní s algoritmikou prvého typu sa v nich informácia spracováva inak: tak, aby bola podriadená dosiahnutiu cieľov dlhodobej perspektívy alebo, aby sa na jej základe ukázala nemožnosť dosiahnutia predtým systémom pre jeho riadenie určenej perspektívy[130].

Algoritmy tretieho typu zo skupiny popísaných majú najvyššiu odolnosť proti poruchám jak voči vysokofrekvenčným šumom prostredia a vlastným šumom systému, tak aj voči snahám riadenia systému zvonku, zameraných na podriadenie si riadenia na základe konania jeho vlastného prevodníka – transformátora informácií alebo na jeho vylúčenie z procesu riadenia.

Vynútenosť prechodu v riadení od algoritmu tretieho typu k algoritmu prvého typu pod tlakom okolností musí byť posudzovaná ako mimoriadna udalosť - výnimočný stav, havarijný režim riadenia, v ktorom prvoradou úlohou riadenia je odhalenie vnútorných rezerv systému a rezerv vonkajších okolností. Ich využitie umožňuje obnoviť normálne riadenie podľa algoritmiky tretieho typu.

Iba toto umožňuje vytvoriť rezervu udržateľnosti systému, udržiavajúc počas nejakého obdobia riadenie podľa algoritmov prvého typu. Pri principiálnom odmietaní prechodu od algoritmov riadenia prvého typu k algoritmom riadenia tretieho typu, sa rezerva udržateľnosti systému neodvratne vyčerpáva. V podstate takáto stratégia riadenia je garantovaným privodením neodvratnej katastrofy v budúcnosti. Táto stratégia pomerne často nachádza svoje vyjadrenie  vo verejne známej fráze: “Tu niet kedy dumať a diskutovať! – robiť treba: sami vidíte, aká situácia nastala.“ No pridržiavanie sa tejto stratégie (stratégie typu „Pracovať! Nerozmýšľať!“)* vedie k tomu, že katastrofa nevyhnutne nastupuje, ak sa okolnosti nezmenia samé od seba. No toto, jak je známe, nebýva, lebo okolnosti sa menia vplyvom nejakého riadenia.

Ak vyložene nedôveryhodná informácia sa v supersystéme nevyskytuje alebo v ňom vládnu algoritmy riadenia tretieho typu, ktorých efektívnosť je dostatočná, tak (v prípade osvojenia si potenciálu rýchlosti reakcie a priechodnosti kanálov informačnej výmeny) všetky štruktúry v hierarchickom rebríku - od elementu po supersystém - sa stávajú subjektívne neudržateľnými. Subjektívnu neudržateľnosť chápeme v tom zmysle, že ak štruktúra, nesúca nejakú informáciu a algoritmiku, sa stretáva s pre ňu neúmerným tlakom prostredia, tak vychádzajúc zo zvýšenia kvality riadenia celého supersystému, sa môže ukázať výhodnejšie prerozdeliť informačno-algoritmický náklad elementov supersystému. Toto je v moci iba súborného intelektu, silného vonkajšieho riadenia a hierarchicky Najvyššieho riadenia.