No táto vetva moci, prerastajúca od znacharov, znalcov Djun-Chor, s ktorou spolupracovali F. E. Dzeržinsky a niektorí ďalší predstavitelia vtedajšieho režimu, bola v konflikte s inými klanmi znacharov koncepcie, vrátane aj so zahraničnými medzinárodnými, a predovšetkým - v konflikte so stúpencami a nevoľníkmi biblickej doktríny vytvorenia globálneho rasového "elitárno"-otrockého panstva, v ktorom úloha globálnej vládnucej „rasovej elity" je zverená židovskej diaspore. T.j. umelo vytvorenej sociálnej skupine, predstavujúcej dezintegrovaného - nekompaktného biorobota, ktorého program správania sa je svojimi rozličnými fragmentami rozdelený do psychiky veľkého počtu jednotlivcov, potláčajúc ľudskú dôstojnosť každého z nich[153]. A v tomto konflikte znacharská vetva Djun-Chor vtedy stratila opraty riadenia, následkom čoho bola jej periféria v orgánoch štátnej moci odhalená a vykosená, prípadne potlačená

po smrti

F. E.

Dzeržinského. V

 dôsledku t

oho kontrola

represívnych

orgánov

ZSSR

pre

šla k zástupcom

iných

klanov znacharov koncepcií

spoločenského života

.

Takisto je

užitočné

pochopiť

,

že znacharské klany môžu byť v konflikte medzi sebou jak v dôsledku toho, že sú prívržencami navzájom sa vylu

čujúcich koncepcií riadenia spoločnosti, tak aj dôsledkom toho,

že v rámci jednej koncepcie nie

čim oddelené znacharské klany bojujú s inými klanmi za „správnos

ť“ chápania koncepcie každým z nich.

A

tieto

konflikty

sa

budú prejavovať

v

politike ako kádrové presuny

.

Ide v nich o prejav vybojovania

perifériou jedných klanov služobných postov

– funkcií, ktoré

boli 

predtým obsadené

perifériami iných klanov

. Zároveň ide často aj o prejav

boja

za zmenu

architektúry

štruktúr

a

nomenklatúry

funkcií

, p

očas ktorého

sa vytvárajú

aj

ničia funkcie,

nepohodlné

pre

jedne

, no n

evyhnutné

pre

druhé klany na roz

miestnenie

sv

ojej periférie.

[154]

Čo sa zmenilo v týchto vzťahoch medzi spoločnosťou, klanmi znacharov koncepcií spoločenského života a orgánmi

š

tátnej moci od dôb, keď A. V. Barčenko napísal citovaný list, s výnimkou toho, že prebehla zmena pomeru frekvencií biologického a sociálneho času, ktorá znefunkčnila schému? - Nič..., akurát to, že konkrétne osoby, zastávavšie tie alebo oné pozície v schéme, boli nahradené inými. Pýtame sa:

Čo

môže zmeniť aktuálna a najbližšia výmena osôb, ktoré tvoria vládnucu "elitu" v tomtosystéme ako takom?

     N

ič

,

hoci

d

osadenie na

štátne

a

ďalšie kľúčové

pozície

tých

,

"

ktorí sa za Vlasť

obetujú

",

na miesta

tých

,

ktorí

"

robia

čokoľvek

,

len aby nepracovali

",

môže

pri

viesť

spoločnosť k

dlh

šie či

krat

šie trvajúcemu

výrobno-spotrebiteľskému

blahobytu. Avšak aj v ňom

drvivá

väčšina

obyvateľov

nebude

riadiť – mať moc nad ok

olnos

ťami

„osudu“

života

svo

jho presne tak,

ako

nemá moc nad týmito okolnos

ťam

i

ani

za

súčasného štátneho

rozvratu.

Kádre skuto

čne riešia všetko

. No ako ukazuje táto schéma (uvedená na obr. 1)*, pod kádrami, ktoré rie

šia všetko

,

treba chápať

nielen

tie

k

ádre

, na

ktoré

sa sústre

ďuje pozornosť

obyvate

ľov médiami a

ktoré

zastávajú

rozli

čné funkcie

v štruktúrach

štátnej moci

a

 sféry

súkromného

podnikania

,

ale aj iné kádre, konajúce mimo oficiálnych mocenských štruktúr.

Diskusia v médiách o kádrovej

politike

a

jej princípoch

tak, ako predtým,

nezachádza

za hranice bloku, naz

vaného v schéme obr

.

1

"

Hierarchia

štruktúr

". Nejde ďalej za

otázky o tom, koľko

a

 akých okienok

rozvrhu obsadenia funkcií

je nutné ma

ť v

 

schéme?

A

ká by mala

byť

medzi nimi

previazanosť?

A aké funk

čné kompetencie a povinnosti sa k nim via

žu?

Takým príkladom

je článok

R. E. Tichonova

[155]

:

"T

ri princípy

našej kádrovej

služby

.

Podľa

akých kritérií

sa robí výber

vyššých

úradníkov.

",

publikovaný

v novinách „Nezavisimoja Gazeta

" z

19.06.1999. Vysvetlenie

začína

od odstúpenia, demisie

vlády

premiéra

Primakova

:

«

Znova (po ko

ľký raz!) je kar

dinálne

zmenené

zloženie

vlády

, «odi

šli

» jedni, u

viedli druhých

.

Podľa akých

kritérií

sa

vykonáva

výber

vyšších

úradníkov, vymenovanie

,

odvolanie

? Mohol by

niekto

v aparáte vlády

,

prezidentskej

administratíve presne

s

formulovať

požiadavky

,

ktorým musia

zodpoveda

ť pracovníci

na

rôznych

úrovniach - to po prvé,

a

metodiku

ich pou

žitia -

to po

druhé

?

Obávam

sa

,

že

nie

. Sú

časné teórie

personálneho

riadenia

disponujú dostatočne

veľkým

arzenálom

nástrojov

a

metód

vy

hodnocovania

rôznych

ľudských kvalít

,

vrátane

odborných, ale

i

ch využívanie

,

pokiaľ viem

,

nezískalo

širšie prijatie

v

našich kádrových službách

».

Pokiaľ

hovoríme

o

"s

ú

časných

teóriách

personálneho riadenia

", tak

všetky

sú

vyjadrením koncepcií

spoločenského

života, typických pre tú alebo onú regionálnu

civilizáciu

.

Z

tohto dôvodu

bude

väčší či

menší počet

pou

čiek

"

teórie personálneho riadenia“

nefunkčných

pri

pokuse

aplikovať ich

na

iné

spoločenstvo, patriace k inej

regionálnej

civilizácii

,

ktorá

má inú

kolektívnu

psychiku

a

 

štatistiku,

popisujúcu

psychiku

množiny jedincov,

t

voriacich

túto spoločnosť

[156].

Ale toto - to je

"

drobnosť, malichernosť", ktorú

Tichonov

buď

nevidí

,

alebo

nepovažuje

za aktuálnu

pre

Rusko

,

ktoré nemá vlastný

"

model riadenia

ľudských

zdrojov

".

Pre

neho

sú dôle

žité

praktiky

,

v ktorých

sa prejavuje kádrová

politika

medzi

sebou

bojujúcich znacharských klanov. A

Tichonov

prechádza k popisu

historicky

zakorenenej praxe:

   «V

praxi

nanajvý

š existujú (t.j.

určujú, podmieňujú)*

tri

princípy

:

osobná oddanos

ť,

politická

loajalita

,

a

to

najdôležitejšie - r

iaditeľnos

ť

". Vo

ľnomy

šlienkárstvo a nerešpektovanie

  v administratívnom rebríku vy

ššie postav

ených vedúcich sú

kategoricky

neprípustné

. Pričom, reč je menovite o

"riadite

ľnosti"

a

nie

o

disciplíne

(tu

čným autormi

vyzna

čené v 

citácii:

k 

tomu sa

e

šte vrátime

).

Tieto

pojmy, ako je

známe,

nie sú synonymá

.

(

...)   Samozrejme, otázka prípravy

a

,

hlavne, rozmiestnenie kádrov

sú

kľúčové

. P

ožiadavky

más na

odstúpenie

toho,

či onoho

„zlého“

ministra

ukazujú

,

že

obyvate

ľstvo

sa

nechce

zmie

riť

,

ale

s

kým

alebo čím

?

S

konkrétnymi

ľuďmi,

alebo

s

výsledkami ich

činnosti?

A

či

v

ýsledok

činnosti

hociktorého

ministra zodpovedá tomu

,

čo skutočne

robil

alebo

chcel

u

robiť

minister

?

»