Výsledok činnosti vždy zodpovedá činnosti, aj keď v skutočnosti môže nezodpovedať predsavzatiam a sľubom. Ak výsledok nezodpovedá predsavzatiam a sľubom, odchyľujúc sa od nich smerom k horšiemu, tak to znamená, že funkcionár má mravne-svetonázorové nedostatky. V dôsledku ich prítomnosti ho objektívne „nekalo“ zneužili, realizujúc jeho rukami ciele, odporujúce jeho naozajstným zámerom, alebo sa možno sám zapojil do prúdu bezštruktúrneho riadenia. Preto pre spoločnosť nie je dôležité, čo "minister" chcel urobiť, ale dôležité je to, čo je výsledkom jeho činnosti.

No

Tichonovom vymenované

tri

princípy k

ádrovej politiky - to

sú iba

tri

rôzne tváre

jediného princípu kádrovej

politiky

"

elity",

ktorý je vysvetlený

v

 znení

akademika N. N. Mojseva:

   «

Navrchu (podľa

kontextu

je reč

o

hierarchii

moci

),

môže

sedieť

podliak,

darebák

,

môže

sedieť

kariérista

, no ak

je

rozumným

človekom

, u

ž

je

mu ve

ľmi veľa

prepá

čené

,

pretože

on bude chápa

ť

,

že

to

,

čo

robí

,

krajina potrebuje

»

-

(citované z 

publikácie

"Gorbačovovej

nadácie

" "Perestrojka. D

esať

rokov

potom",

Moskva,

"A

príl `

85",

1995

,

str.

148

, náklad

2 500

výtlačkov

,

t.j.

verejne nepredajné výtla

čky

"

pre

elitu

").

Inými

slovami, d

arebák - hlupák, schopný polámať veľa dreva (spôsobiť veľa

škody)*, pri moci byť nesmie

.

Ale

opatrný darebák,

ktorý

bude

robiť

p

odlosti

obozretne,

tak

,

aby

sa zbytku

darebáckej

"

elity"

žilo

v k

ľude

a

hojnosti,

je úplne

prijateľný

.

T.j., darebák-

individualista je

vždy

hlupák; avšak

rozumný

darebák,

spôsobilý

ku

korporativizmu - to

je to,

čo

treba.

Av

šak

s

pravodlivý,

schopný

vyzvať

"

elitu",

aby sa vzdala

haneb

ností

,

bude

ňou

vnímaný

ako

anti

-

systémový

faktor

– p

očas

štádia

pokojnej

agitácie za

šťastie

pre

všetkých, a

a

k zástancovia

spravodlivosti

prejdú od pokojnej agitácie

k potvrdzovaniu

spravodlivosti

a

uskutočňovaniu

sociálnej

hygieny

, opierajúc

sa o

podporu

ne-

"

elity", tak to

bude

nazý

vané

tyraniou

,

fašizmom

,

totalitou

atď.

Takéto

neopatrné

nedomyslené ne

čistosrdečné

[157]

priznanie

,

aké

urobil

N. N.

Mojsejev

,

by

asi sotva

mohli

vyrvať

z

neho

mučením...  č

o aj

najkrutejší

vyšetrovatelia

a

majstri

mu

čenia dôb minulých.

Ďalej v článku Tichonova nasleduje odsek, v ktorom sú vymenované výsledky

činnosti

reformátorov, popierajúce tie ich deklarácie o zameranosti na blaho populácie, ktoré stihli vyhlásiť v minulosti. Výsledky sú nasledovné: rozpad národného hospodárstva - systému spolo

čensk

ej výroby - následkom získania slobody súkromného podnikania, nev

šímav

ého voči jemu cudzím, súkromným i verejným záujmom, čo vyústilo do parazitizmu "nových rusov", ktorí sa aj tak nestali a nestanú politicky aktívnou a zodpovednou "strednou triedou" vlastníkov práve preto, že práve oni sú nositeľmi, prízemnými spisovateľmi idealizovanej, miroedsko-kulackej  morálky a svetonázoru; korupcia úradníkov atď. Následne uzatvára:

«Javy, o ktorých všetka tlač neúnavne píše[158], sú následkom istotne mnohých faktorov, no najpodstatnejší z nich je štrukturálna nedokonalosť orgánov moci a mechanizmov riadenia. Sotva sa dnes nájde odborník, ktorý dokáže viac či menej predložiť model článkov a väzieb celej palety ministerstiev, rezortov, komisií, rád, výborov, administratívy a ostatných štruktúr, cez ktoré musí prechádzať to či oné riadiace uznesenie. Nie náhodou na zasadaniach vlády neustále počuť otázku: "Kto je zodpovedný za...?" …a jak je pravidlom, niet jednoznačnej odpovede. Prezident, posudzujúc činnosť vlády, tiež nevyjadruje nespokojnosť adresne, tak ako to dnes  nedokáže nikto.»

Ako je známe, za J. V. Stalina ako generálneho tajomníka Ústredného výboru vládnucej strany, a tak isto keď bol hlavou sovietskej vlády, otázka "Kto je zodpovedný za ...?" bola v mocenských štruktúrach čisto rečnícka, pretože na ňu vždy bola jednoznačná odpoveď. Pritom zodpovednosť sa rozdeľovala väčším dielom tam, kde sa nepríjemnosť udiala. Vediac o nastávajúcej zodpovednosti, tí, na ktorých sa kládla, požadovali aj zodpovedajúce rozhodovacie právomoci a zabezpečenie svojej činnosti personálom a rôznymi zdrojmi. V dôsledku takéhoto prístupu k problému zodpovednosti tých, ktorí ju ukladali, a tých, ktorí ju prijímali, mnohé možné nepríjemnosti proste nestali. A ak nepríjemnosti nastali, tak zodpovedali za nich priamo tí, ktorí neorganizovali ich odvrátenie, majúc stanovené úradné právomoci.[159]

To jest

, ak

by

demokratizátori

nenadávali na J. V.

 

Stalina

,

ale

ním reprezentovaná

štátnos

ť

bola ako

"riadiaci

stroj" dokončená, než

ali by to,

čo

vzniklo následkom

činnosti

anti

-

stalinistov. Počínajúc N. N.

Chruščovom

a

 

končiac novoreformátormi dev

äť

desiatych rokov dvadsiateho storo

čia.

Jedna z príčin efektívnosti štátnosti éry stalinizmu spočívala v tom, že J. V. Stalin nebol kariérista, orientujúci sa vo svojej činnosti na stanovisko vyššieho vedenia: názory vrchnosti síce zohľadňoval, no zaoberal sa vlastnou činnosťou. Avšak kariéristi, ktorí boli taktiež prítomní v tomto systéme, tento systém zneužívali. Prerozdeľovali zodpovednosť za v živote spoločnosti bezvýznamné maličkosti. To dnes dáva základ k tomu, aby sa hádzala špina na celý štátny systém ZSSR epochy stalinizmu, uvádzajúc reálne fakty zúčtovania s tým alebo iným človekom za nesplnený nezmysel. Pritom zodpovednosť za jeho vykonanie bola na dotyčného položená podliakmi alebo hlupákmi.

Ale ak máme hovoriť o architektúre štruktúr štátnosti - t.j. zostať v rámci témy, dotknutej samým Tichonovom - avšak vo vzťahu s plnou funkciou riadenia, tak architektúra štátnych štruktúr epochy stalinizmu predbehla mravný a svetonázorový rozvoj spoločnosti o 100 – 150 rokov. Dokonca aj pri pôsobení v spoločenstve jej protiviacom sa dokázala svoju efektivitu, predstihujúc v efektívnosti riadenia v tej dobe všetky ostatné typy štátnosti. Ochránila nielen národy ZSSR, ale aj celého sveta pred triumfom sionisticko-internacistickej svetovej revolúcie podľa receptov Marxa a Trockého a pred nastolením fašizujúceho lžisocializmu v globálnych merítkach.