Ďalej Tichonov pokračuje:

«

Ale v tejto dobe

život

konkrétneho

ob

čana

závisí

od činnosti

mno

žstva

riadiacich

a

vládnych

orgánov, a namodelovať

ich

spolu je nad

mieru

zlo

žité

.

Ale ak to

nebude urobené, hoc aj na prvýkrát

 

formálne,

no

viac či

menej

dôveryhodne

, tak

všetky

naše

vládne (a nielen)

pretriasačky budúbez

jasnej

štrukturálnej

stratégie

pokračovať donekonečna, ale aj tak bezvýsledne

».

A z čoho tak Vy usudzujete, že oni sú "naše"? Naše vlády riadia v našom záujme a dosahujú riadením výsledky, zodpovedajúce našim záujmom. Nie naše vlády - bábkové režimy antištátu – riadia v rozpore s našimi záujmami, a taktiež dosahujú výsledky, úplne zodpovedajúce určeným záujmom ich bábkovodičov. Čo oni pritom tárajú – má s ich činnosťou len taký súvis, že ich blahodárne reči sú len na uspanie verejnej iniciatívy. Tej iniciatívy, ktorej cieľom je politika skutočnej realizácie našich celonárodných záujmov.

Preto

že riadenie je

vždy

subjektívne

, tak

všetko to,

čo z uhla

pohľadu

jedných

výsledkom

nie je

,

alebo

je negatívnym

výsledkom

, z uhla

pohľadu druhých môže

byť

presne tým

výsledkom

,

ktorý

aj sa predpokladalo

dosiahnu

ť spustením nejakých

opatrení

.

Preto dotýkajúc sa

otázky o nekonečných

,

zdalo by sa bezvýsledných pretriasa

čkách

a

pretriasačkách

s

negatívnym výsledkom, je potrebné

preskúma

ť

aj

otázku o tom

,

či

existujú

sily

v

krajine

aj

v

zahraničí

,

pre

ktoré

je konkrétne táto byzvýslednosť želaným

výsledkom

.

Odpoveď na ňu bude kladná. To privádza k postavení otázky o nevyhnutnosti vytvorenia prostriedkov, umo

ž

ňujúcich ochráni

ť riadenie spolo

čnosti od ich zasahovania – vmie

šavania sa.

Ale nie, táto problematika sa takisto prechádza

mlčaním

a

 vyslovujú sa nekonkrétne

slová

o

architektúre

štruktúr

štátnej

a

ostatnej m

oci:

«V takom prípade by som považoval[160] za nutné, aby sa masová nespokojnosť vyjadrovala nie v dožadovaní sa zmeny vlády alebo odvolania jednotlivého vysokopostaveného úradníka, ale v požiadavke vedieť: aký štát, krajinu budujeme, aká je štrukturálna súčinnosť - koordinácia všetkých orgánov, aká je miera zodpovednosti za každý konkrétny problém každého konkrétneho riadiaceho prvku.

Vychádzajúc s klasickej potreby projektovania veľkých systémov, je nevyhnutné rozpracovať taký teoretický model štátneho zriadenia, ktorý by čo najviac odzrkadľoval hlavné ústavné zásady a základné ekonomické princípy».

Tu je

na mieste položiť e

šte jednu otázku

: A

ak

sú

"

hlavné

ústavné

zásady

- ustanovenia

a

základné ekonomické

princípy

" od počiatku

objektívne

chybné,

a vy

vytvoríte

dokonalý

š

tátny stroj

na

ich

zavedenie

do

života, tak

čo

„za

spievate“ potom, až

to

dokonalé

monštrum

začne

fungovať

?

Že by to celé bolo iba v tom

,

že

"

hlavné

ústavné

zásady a

základné ekonomické

princípy

", pod

ktoré

sa

úsilím

reformátorov

zliepa

štátna mašinéria

a

systém

sociálnych

vzťahov

v Rusku, proti

rečia

ideálom národa

, v dôsledku

čoho vládna moc žije

svojim

životom

,

a

 národ svojim? Až dovtedy, pokiaľ nevytrhne vládu z koreňov, s ktorými aj tak „spojenia nemá“?

Ale a

by bolo možné

vidieť

neopodstatnenosť

ciest rozpracovania

receptov

ozdravenia

štátnosti,

ktoré

odporúča

Tichonov

, je

nevyhnutné

si

uvedomiť

niektoré aspekty

života

ešte nie

ľudskej spoločnosti

, pred ktorou stojí vypestova

ť ľudskosť

, Človečenstvo v sebe.

Čo sa týka masového prejavu nespokojnosti, proste mu neprikážeš, ako sa má prejaviť. Každý prejavuje svoju nespokojnosť podľa miery svojho osobnostného rozvoja, chápania prebiehajúceho a možnosti ovplyvňovať tok udalostí. A z toho sa skladá štatistika samoľúbosti, ľahostajnosti i nespokojnosti. A za touto štatistikou je hlboká psychologická zápletka, o ktorej analytici masových informačných prostriedkov a mocenských štruktúr nechcú premýšľať, aj keď všetko potrebné k tomu im musí byť známe ešte z hodín stredoškolskej biológie.

2. Psychologické základy samoriadenia spoločnosti

Človek ječasťou biosféry Zeme. Inými slovami, je mu vlastné nielen to, čo ho odlišuje

od predstavite

ľov všetkých iných foriem živých organizmov, ale aj to, čo je vlastné všetkým ostatným druhom v biosfére Zeme. Ak sa rozpamätáme na učivo Biológie v základnej škole, známe všetkým, a nazrieme do vlastnej  psychiky, tak je možné tvrdiť, že informačno-algoritmické zabezpečenie správania sa človeka v sebe zah

ŕ

ňa:

1.       vrodené inštinkty a nepodmienené reflexy (jak na vnútrobunkovej a bunkovej úrovni, tak aj na úrovniach tkanív, orgánov, systémov - ústrojenstiev a organizmu ako celku), ale taktiež aj ich obaly, vyvinuté v kultúre;

2.       tradície kultúry, stojace nad inštinktami, zrodené a podporované na základe sociálnej organizovanosti;

3.       vlastné, zmyslami a pamäťou ohraničené, uvedomenie si seba u jednotlivca;

4.       «intuíciu vo všeobecnosti» - to, čo sa vynára z nevedomých úrovní psychiky jedinca, prichádza k nemu z kolektívnej psychiky, je zrodením navádzaní zvonku a posadnutosti v  inkvizítorskom ponímaní tohto termínu;

5.       Božie vedenie v prúde Prozreteľnosti, uskutočňované na základe všetkého predošlého, vynímajúc navádzanie a posadnutosť ako priame vpády zvonku do cudzej psychiky napriek želaniu a vedomej vôli jej vlastníka.

V psychike každého jedinca sa toto všetko nachádza, buď ako možné -

potenciálne, alebo

skutočné – reálne. Avšak hocičo jednotlivé z vymenovaného si

môže podriadi

ť všetky ostatné súčasti psychiky

v

procese

vytvárania

správania

sa

jednotlivca

vo všetkých životných situáciách

:

1.      ak prvé, tak jedinec je človeku podobné zviera(taká bola väčšina členovkaždého národného spoločenstva v minulosti) – je to zvierací typ stroja (usporiadania) psychiky;

2.      ak druhé, tak jedinec je nositeľom typu stroja psychiky«zombie», nakoľko je podstatou biorobot, naprogramovaný kultúrou (taká je väčšina židov, a k tomuto typu organizácie psychiky sa blíži teraz väčšina obyvateľov Západu);

3.      ak tretie alebo štvrté, tak jedinec je nositeľom démonického stroja psychiky. (Je to takzvané „svetové zákulisie“: majitelia biblických kultov, lídri mondializmu, židovstva, vyšší hierarchovia scientológov, otvorení satanisti, a takisto mnohí politici, umelci, športovci, jogíni, mágovia a tomu podobné „vyčnievajúce osobnosti“.