Hoci riešenie problémov „stresov“ spočíva vo vybudovaní osobnostnej kultúry vnímania a ozmyslenia sveta, na základe ktorej správanie, po prvé, vylučuje nečakané nepríjemnosti nazývané „stresmi“, a, po druhé, ktorej predstaviteľ je v spoločnosti emocionálne sebestačný a nepotrebuje „obveseľujúce“ prostriedky, tak problémy cholesterolu, srdcových infarktov, mŕtvice, rakoviny – to sú problémy vedenia zdravého spôsobu života a výživy, zodpovedajúceho genetickým nastaveniam fyziológie druhu Človek rozumný.

Popísaný mechanizmus účinku alkoholu na mozaikový svetonázor vedie k tomu, že s jedincom, ktorý pravidelne popíja hoci len pivo, o mnohých témach je proste zbytočné hovoriť. Vniknutie do ich problematiky vyžaduje od neho určitú úroveň rozvoja mozaiky svetonázoru (detailnosti a dostatku počtu väzieb medzi významovými jednotkami), no táto úroveň je pre neho, kvôli zničeniu dlhodobých informačno-algoritmických procesov systematickým pitím, nedostižná.

Ak  čitateľ týchto riadkov patrí do kategórie pravidelne, hoc aj málo, pijúcich, tak, ak on okamžite pristúpi k absolútnej triezvosti-abstinencii vo vzťahu k alkoholu, tabaku a ostatným omamným látkam, prejdú minimálne tri roky dovtedy, než pochopí, čo všetko je obsiahnuté v uvedenom texte. Aksanestaneabsolútnetriezvym, takbudepovedané považovaťzanezmysel, nemajúcižiaden význam.

Námietky voči povedanému môžeme charakterizovať len príslovím: «opitému je more po kolená». No nehľadajte more: aby sa pijan utopil, na to stačia aj jeho vlastné sople, ktorými je opitý schopný sa udusiť (také prípady boli)...

Druhá stránka účinku alkoholu, ostatných narkotík a psychotropných látok je spojená s tým, že intelekt - to je proces biopolí. Vo vzťahu k organizmu druhu Človek rozumný je možné zaviesť pojem geneticky podmienené, normálne nastavenie parametrov biopolí: sem patrí súpis polí, frekvenčné charakteristiky (nosné i taktovacie frekvencie, fázové posuvy), polarizácia, prijímaco-vysielajúce povrchy (bioantény) a vlnovody v organizme a pod.

Tieto parametre nastavenia systému biopolí organizmu sú samo o sebe normálne, ak jedinec, nemajúci vo svojom chromozómovom aparáte vrodené odchýlky od celodruhovej normy, sa pridržiava správnej biorytmiky, ak v jeho potravinovej dávke niet produktov, cudzorodých genetike jeho organizmu. Najmä to posledné nepredpokladá požívanie alkoholu, nepredpokladá fajčenie tabaku a ostatných narkotík. Okrem toho treba mať na pamäti, že človek anatomicky (t.j. geneticky) nie je mäsožravcom[212].

Užívanie alkoholu a ostatných drog mení geneticky normálne nastavenie systému biopolí organizmu druhu Človek rozumný. To má za následok jak narušenie práce intelektu samotného, tak aj to, že do psychiky jedinca začínajú vstupovať informačné toky, ktorých vniknutie je vylúčené pri geneticky normálnom nastavení systému biopolí organizmu. Následkom toho sa komolí-deformuje informačné pozadie, na ktorom sa skladá mozaika; trhajú sa predchádzajúce prepojenia medzi významovými jednotkami; z informačných tokov, cudzích normálnej genetike, vznikajú informačné moduly, ktoré sú cudzie normálnej psychike človečenstva, z ktorých časť, ak použijeme paralely so svetom počítačov, svojimi funkciami a účinkom na psychiku je analogická inštalačným programom zložitých informačných produktov a počítačovým vírusom (časť z nich v minulosti nazývali «besmi», ktoré posadli jedinca, a nimi postihnutých zasa - «posadnutými»).

Vo výsledku všetkého tohto, cudzieho pre geneticky podmienené normálne nastavenie systému biopolí, môže jedinec prestať byť sám sebou, ba dokonca stratiť schopnosť stať sa a byť človekom. V menej závažných prípadoch ide o „všeho-nanajvýš“ skomolenie a rozpad mozaikového obrazu sveta.

Užitím akejkoľvek drogy alebo takmer každej psychotropnej látky jedinec otvára do svojej psychiky nejaký informačný kanál. Tento kanál môže umožniť obojsmerný pohyb informácií. Ak je to tak, potom otvoriac taký kanál, jedinec cezeň sám môže pôsobiť na okolitý svet, ak má dostatok sebaovládania a sily vôle. V takomto prípade sa stane "šamanom", ktorých mnohé praktiky sú založené na úmyselnej narkotizácii seba a ostatných. Ale šamanov je málo. Obetí šamanizmu a šamanov je však oveľa viac[213]: Indiánov na tabak nastavili šamani, pretože tabak im otváral voľný kanál na vstup do psychiky každého slabšieho a menej znalého člena kmeňa, ale všetko skončilo pádom ich civilizácie.

Spontánny rozvoj extrasenzorických schopností vykazuje na mozaikový svetonázor podobný vplyv ako pri  narkotikách v tom zmysle, že si jedinec, osvojujúc určité duchovné praktiky, mení parametre biopoľového systému organizmu, a tým si u seba odkrýva extrasenzorické kanály informačnej výmeny. Dosiahnúc toho, je schopný sa extrasenzoricky nabudiť do takej miery, že bude prijímať informácií viac, ako je schopný ozmysliť bezpečným spôsobom pre seba aj pre okolie. Dôsledok tohto okamihového mimozmyslového prieniku informácií môže byť viac než dostatočným na to, aby zlomil jeho život raz a navždy, a takisto zlomil alebo skaličil životy ľudí, priamo alebo nepriamo od neho závislých.

Ak je on „riadičom“, ktorý pociťuje viac, ako je schopný ozmysliť, tak on nie je  „riadičom“, ale hračkou sociálnych živlov – v tom lepšom prípade; v horšom prípade je výkonným mechanizmom v rukách tých, ktorí cez extrasenzoriku a inými cestami vkladajú do jeho psychiky všetko, čo si zaželajú, vopred predvídajúc jeho reakciu na tok tej alebo inej vstupujúcej informácie. V tom je podstata princípu riadenia prostredníctvom nastrčených figúriek, ktoré akoby „samy vedia, čo a ako treba robiť“, no robia to, čo im naprogramujú zákulisní bábkari (spomeňte si na obr. 1 a 4).

No aj mozaikový svetonázor sa môže líšiť podľa princípov organizácie nasmerovania vybudovania vzájomných väzieb zmyslových jednotiek v mozaikovom obraze sveta – duševnom strome. Predtým bol uvedený systém medzných zovšeobecnení a prvotných rozdielov v kategórii „Všetko“, vlastný „Ja-centrickému“ pohľadu na svet, ktorý sa „samo sebou“ rozumie ako prirodzený a objektívne pravdivý počas celých mnohotisícročných dejín našej civilizácie: od staroegyptského Amona po scientologickú cirkev. Menovite scientológia sa dnes v spoločnosti kultivuje a získavá status vedeckého objektívneho poznania v systéme vzdelávania „pre všetkých“ a vo verejnej vede.

A to vedie k otázke, a aký systém prvotných rozdielov v medzne zovšeobecňujúcej kategórii „Všetko“ je predurčený v davo-„elitárnej“ spoločnosti nie „pre všetkých“, ale pre úzky okruh osôb, uzurpujúcich si vyššie druhy vnútrospoločenskej moci?

Pretože vzhľad sveta ako celku sa v priebehu posledných storočí formuje pri určujúcom vplyve biblickej civilizácie, tak pripomenúc predtým uvedenú preambulu k článku J.Giľba: «V starovekej Judei sa vedomosti pre národ (Tóra, Talmud a letopisy) taktiež silno odlišovali od vedomostí, dostupných levitom», si musíme položiť otázku, že čo také vedeli a chápali leviti, čo nechápali ostatní, hoci to aj možno  poznali? Odpoveď na ňu možno nájsť v okultnej literatúre:

«Tridsiatimi dvoma cestami – zázračnými, múdrymi, načrtal IA, IEBE, Savaof, Boh Izraela, Boh Živý a Kráľ Večný, El Shaddai, Milosrdný a Odpúšťajúci, Najvyšší a Prebývajúci vo večnosti – vznešené a sväté je Jeho Meno – stvoril svet Svoj troma Seferim: sefar, sipur a sefer» (Epigraf k jednej z časti knihy V. Šmakova “Posvätná kniha Thovta Veľké arkány Taro, r. 1916, dotlač r. 1993).

     A to je vysvetlené v poznámke pod čiarou:

«Prvý z týchto troch termínov (Sephar) označuje čísla, ktoré nám jednotlivo dávajú možnosť stanoviť nevyhnutné určenia a vzťahy každého (podľa kontextu možno: človeka) a veci, s účelom pochopiť cieľ, pre ktorý bola vytvorená: aj MIERA dĺžky, aj MIERA objemu, aj MIERA hmotnosti, pohyb a harmónia – VŠETKY TIETO VECI SÚ RIADITEĽNÉ ČÍSLAMI. Druhý termín (Sipur) vyjadruje slovo i hlas, pretože je to Božie slovo i hlas, pretože toto Božie Slovo, to je Hlas Boha Živého, ktorý stvoril bytosti v ich rôznych FORMÁCH, či už sú vonkajšie, alebo sú vnútorné: toto jeho treba rozumieť v týchto slovách: „Boh povedal: „Buď Svetlo“ a „bolo Svetlo.“ Nakoniec, tretí termín (Sipher) znamená písanie. Písmo Boha je PLOD TVORENIA. Slová Boha sú Jeho Písmo, Myšlienka Boha je Slovo. Tak myšlienka, slovo a písmo sú v Bohu v podstate jedno, zatiaľ čo u človeka sú v podstate tri». - „Cuzary“, 4, § 25, citácia podľa knihy V. Šmakova “Posvätná kniha Thovta”, str. 245 (zvýraznenie niektorých fragmentov textu veľkými písmenami - naše).